Korešpondencia Jána Hollého
Autor: Ján Hollý
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková
[757] (21. XI. 1835)
21. listopadu
Najdražší pratelu!
Ňeskoro sem dostal s počti Jejích list straňiva ódi na Jeho Jasnosť, teprv predešlého tídňa. Napred sem na ňu ňemal žádnéj chuťi; aľe predca jediňe pre Jejích najvzácnejšé mne pratelstvo sem ju sklepal,[758] jako čo najskór mohlo biť, mal sem pram najvac všelijakej nazhromáždenéj odklanéj[759] na ten čas roboti: nebo počti kostelné po zajtrešku v pondelí máme, které ešče ani hotove ňemam. Je oda na kopito pol druha šestomera nabijaná preto, že taka sa da najskor zhotovit. Titul vatší až budú žádat, nech sami pridaju, nech len slovenčina z ostatnu slovenčinu v oďe je rovná. Fernande na druhej straňe v predposlednem verši neňí chiba pera,[760] ale tak mosí stát na príklad všeckích iních básňíkov, kteríkoľvek to meno do podobních veršov kládli, per licentiam poeticam. A tak i v ťisku ňech stojí, až za hodnú tisku uznana bude.
Oda ta a selanki, až bi na predku v Zore stali, prosil bich, kebi ti dva harki, ktere zaujmu, osobitne dali vitlačit a mňe hňed po počte odeslat, až bi nejake vatše chibi ve verši sa nachadzali, abi sa na konci vistavit mohli.[761] V jednej selance na tento rok cela noha chíbá.[762]
Posílam tež selanku seďemnastu, a preto na tej Jim obetovanej nech pokorigujú osemnasta anebo devatenasta, až ešče jednu nebo dve pošlem, nebo ta bude posledna stat. Jednu do ista: Jak pastír na Ščedrí den po dedine trubil, pošlem o dva tídne,[763] ačkolvek buduci tíden ništ nebudem moct učinit.
Na s. Martina[764] pri mši s., jako každí den, urobil sem memento a nech Jích p. boh živí a da Jim, čo sebe Sami za živa a po smrti žadaju. Amen.
[757] Originál je v LAMS. Je to taký istý list ako 45, a to aj so zhodnou adresou na vonkajšej strane obálky, s výnimkou začiatku titulatúry, ktorá je rozšírená o ďalšie epiteton: „Spectabili, perillustri ac generoso…“, pričom výraz „domino“ sa neopakuje. Na liste je aj známa Hamuljakova značka s dátumom: of 1/12. Chýbajúci rok 1835 v datovaní vyvodzujeme podľa básne na Ferdinanda, ktorá vyšla v nasledujúcom roku v Zore (1836). Aj na tejto obálke sa zachoval odtlačok Hollého prsteňa v pečatnom vosku.
[758] Bola to óda Na Jeho císarsko-královské i apoštolské Veličanstvo Ferdinanda I., rakúského císara, ktorá vyšla na úvodnom mieste Zory II, 1836, s. 3 — 8. Hollý v liste dáva jasne najavo, s akou nechuťou sa púšťal do tejto básne, ktorou si Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej chcel nakloňovať panovnícky dvor. Báseň, v ktorej sa vyzdvihuje mierová myšlienka, je písaná hexametrom striedaným štvorstopovým veršom. (Dielo VIII, s. 9 — 11.)
[759] Sic! Nevieme, či ide o chybu, a či nejaký neznámy výraz.
[760] Bol to tento verš: Tú jasní čnosťú boľi Tví, FERNANDE milostní!
[761] V Zore II, 1836 nie sú nijaké opravy tlačových chýb.
[762] Hollý sa pravdepodobne pomýlil; nejde o celú „nohu“ (= stopa), ale iba o „slovku“ (= slabika). Porovnali sme totiž všetkých desať selaniek zo Zory I, 1835 (a pre istotu aj selanky zo Zory II, 1836) a iba v deviatej selanke (Česťislav) sme zistili zrejmú tlačovú chybu vo verši (Zora 1835, s. 53), z ktorého vypadla predložka „do“: Nadstaveními lokal tu do gágora ustami víno. Vo vydaní z r. 1841 (Básňe I, s. 33; Dielo VI, s. 42) je už táto predložka vsunutá.
[763] Bola to selanka Vitoslav, ktorú Hollý poslal Hamuljakovi s listom z 5. decembra 1835 (list 51), teda naozaj o dva týždne.
[764] T. j. 11. novembra, keď slávil Hamuljak svoje meniny.
Galéria obrázkov
Obrázok
