Korešpondencia Jána Hollého
Autor: Ján Hollý
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková
[27] (29. X. 1820)
Velkomožní pane, pane cti najhodňejší!
Za dve leta roku 1809 a 1810 zložil sem dvacat spevov pastírskích, medzi kteríma první bol tento Jejích Velkomožnosťi obetovaní.[28] Včil na nekolko ponapravení po tejto žeňe, ktera v Ostrihome u pp. franciškarov ma sina za kuchtu,[29] posílám: nech ho vdačne príjmu, jako sem ho já vdačňe skládal. Posílam téš potupní spis o Bajzovích veršoch[30] a Opis radi panenskéj, ktere na Rákoši, kde starodávní Uhri[31] o krajinskích dúležitostach konávali, o svích vecách jednali.[32] Skladatel jeho je Szent-Kereszty, krajan visocepreosvíteneho našého prímasa, roku 1777.[33] K tomu téš ešče nektere pesňički, ze kterích poznat, jak ubohí Slováci[34] opršaníma krídlami na Parnas viletuju a hnáti si tam lámu.[35] —
Tu uroda na zboží zla a na víno ešče horšá bola. Z jedneho vinohrada jeden, dva, tri a štiri okovečki sa nazbírali, a uš bolo mnoho, kdo mal pet. V krčmach po 12. grajcaroch ho šenkuju. Konečňe ale, ked uš ňišt nevím, čo Češi zmíšlaju, jake kňihi vidávaju, z najhlbšú poňíženosťú do predešlej skusenej prízne sa porúčam a zostavam
Jejích Velkomožnosti najponíženejší sluha Jan Holly, f. m.
V Madunicách 1820. 29. rijna
[27] Originál tohto štvorstranového listu je v ASSV. Popísaný je len po jednej strane. Na konci prvej strany je Palkovičova poznámka o prijatí listu: „percepi 9. Nov.“ A na druhej prázdnej strane si Palkovič urobil stručný latinský záznam o tom, čo Hollému odpovedal. Tento záznam sa nám pri prvom odpisovaní listu pred niekoľkými rokmi nepodarilo v úplnosti prečítať a jeho rozlúštenie sme si vtedy odložili na neskorší čas. Medzitým sa však Hollého listy v ASSV kdesi zapotrošili, takže pri konečnej úprave nášho rukopisu sme už nemali možnosť vrátiť sa k nerozlúšteným častiam záznamu. Musíme tu teda podať len neúplný Palkovičov záznam, a to hneď v slovenskom preklade (za jeho presnosť, pravda, nemožno ručiť): „Hneď som odpísal o svätých obrazoch v Prahe a o námetoch na oslavné básne. O X X X X X materiálov pre ódy X X X, ktoré treba na jar napísať. Nech aj prostredníctvom tunajších kupcov pravidelne prepravuje po Váhu na pltiach do Ostrihoma.“
[28] Tieto Hollého selanky (spevi pastírské) sa nezachovali. Z nich sa v rukopise spomína jedine selanka Milen venovaná práve Palkovičovi (Kultúra III, 1931, s. 22), ale aj tá je nateraz nezvestná.
[29] Meno tohto františkánskeho kuchára a jeho matky Evy sa nám nepodarilo identifikovať na základe prístupných materiálov.
[30] Hollý posielal Palkovičovi polemický spis Ňečo o epigrammatéch anebožto málorádkoch Jozefa Ignáca Bajzi, doľnodubovského pána farára, opravďivím Slovákom k uvažováňú predložené (Žilina 1794), ktorého autormi boli Bernolák a Fándly (Dejiny slovenskej literatúry II, Bratislava 1960, s. 50).
[31] Uhri — Maďari
[32] Opis radi panenskej pri meste peštyanskem v míste Rakoši tak nazvaném, roku 1777. dne 15-ho mája držanem, v sobe obsahujici. — Táto rozsiahlejšia rukopisná skladba sa zachovala v LAMS pravdepodobne v chybnom odpise Huljakovom, ktorý spomína Hollý v liste 89. — Rákos — osada pri Pešti, kde sa kedysi konávali snemy pod šírym nebom. (Pozri Kollárovu vysvetlivku vo Výklade k Slávy dceře, Pešť 1832, s. 263).
[33] Mohol to azda byť Gabriel Szentkereszty (ok. 1730 — 1801) — zeman v Sv. Kríži nad Váhom (dnes Považany), ktorý tam umrel 23. februára 1801 vo veku 71 rokov (matriky v Št. archíve v Bratislave). O jeho literárnej činnosti však nevieme nič bližšieho.
[34] Slováci — Slováci i Slovania
[35] Bolo to zaiste tých „niekoľko slovenských veršovačiek“, ktoré sa našli v Palkovičovej pozostalosti (Kultúra XV, 1943, s. 589).
Galéria obrázkov
Obrázok
