Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 33 čitateľov


 

List 82. Martinovi Hamuljakovi

[1122] (6. V. 1843)

V Madun. 6. kvetna 1843

Najdražší pratelu!

Táto Eva s Pobeďíma na ceste stavila sa tu na chvilku a to pram dobre. Nevím, jako Oňi vinachadzaju sa. Ja od pól póstu a tak už celích 6 tídnov seďím, čo na nohi aňi dostúpit nemožem, len ze stolice na stolicu pomocú ruk sa prešmekujem. Na pravej noze z druhej strani naproťi členku mast s polnej cibule, kteru sa mastívala, prežrala mi ranu; ráno síce bivá suchá, večer mokrá a dnes do poledna bolo mi trochu zima a včil po popoludňi trochu priteplo, nebude-li s toho nasledovat ňejaka zimnica. 3-ho kvetna okolo pól jedenastéj pred obedom strašliví oheň celu našu dedinu na popel obratil. Chitilo sa u súseda a porad na nás prehodilo. Rechtor z jedním človekom vinesli ma na stolici pred kostel. Tam sem sedel, až začala druha strana horet. Odtád zaňesli mňa do kostela, ked ale sa veža chitila, pribehli do nutra žide[1123] a tito mňa ven vitahli, tu bich snad bol aj zadusení, kebi verešvarskí rajtarskí kapitan[1124] nebol na vojakov skríkel, abi mna ven z dedini vinesli; ale ešče pri kostele ohen mi ruku opálil, ktera je rozkvasena. Na ceste zas, že bolo všecko hned zavrete, dím a plamen očam mi uškoďil. Tam sem sedel ale pet hodin, potom dal mna odvlekali k domu. Fára, čo bolo s nej pod skridlicu, ostatna zhorela; ale pod slamu to bolo hned preč. Dva salaše, maštale, sípka, šopa, pod ňú pluhi, brani, dva koče a všecko, čo bolo, preč. Potom jedna komora ešče pod slamu, od tejto bol fajermúr, a druha komora pod skridlicu, kuchina a izbi, ale i táto[1125] komora, kuchina a hambit do cista prehoreli tak jako ine pod slamu. Tam strova, muka a ine veci, s častki spálene, s častki od zalevana skazene, tam zboží, všecko drevo. Hned na druhí den ani chleba sme nemali aňi s čoho napect, aňi čo varit, ba i hrnce preč, ani putenki ani hrotka nezostalo, ani čím vodi nemame vitahnut. Tak sem teda zas poznovu na poslednu psotu višel; tuším predca len mosím zutekat. Kebich len na čerstve povetrí aspon mohel vilézt a nemosel v izbe v tem smradlavem puchu[1126] sedet odevšad prichádzajícém, treba sa i okna otvorá. Začňe-ľi pršat, poteče mi na hlavu, na knihi, duchni, jako za predešleho ohna.[1127] Išel bich k nekomu bívat, ale neni kde, ked cela dedina je preč, len ten, čo mna z izbi vinesel, obstál.

Mnoho rozmíšlam, nemam-ľi už raz nekam za teho pustevníka sa odebrat,[1128] pustevníckí život i nohi bi mi uzdral,[1129] ačkoľvek ja vždi skrovno žijem. Hovadzini za celeho víše poldruha roka sotva sem asnad najvac desat funtov zedel. Ale čo, však možem za veľmi kratkí čas umret.[1130]

Pesňiček ss. rimovaních mam 183, bude-ľi jich ešče volačo više 90, bude konec, bude uplní spevník.[1131] Tato neščastna príhoda dobre mna pribaví. Nech maju len kolku tolku starost o komponistu, kterí bi mohel nove náspevi a melodie zložit. Staré, podla kterích skladané su, ti sa lahčej vipíšu ze starších a novejších kancionalov. Z dobrím katolickím spevňíkem najvac bi sa našemu milemu slovenskemu ludu poslužilo.

Biblicka historia, kteru naspak posílam, bude pekna, kebi sa do ňej volačo doložilo, zas bude vatšá. Mnoho čárek nad akcentami v prítomném rukopise chibá.

Ale už tato Eva ponáhla. Poručam sa do predešlej pratelskej laski najvernejší pratel J. H., f. m.

Petrovič u pana boha, škoda ho, preškoda.[1132] Sčasní je ňitranskí kaplan.[1133]

[Dodatok]

Strova v tomto malem vrecúšku, že Eva, poneváč aj platno sinovi nese, vác vzat nemohla, asnad Jím neznámá, neňí hrach, ačkolvek tak vizírá, ale slovence.[1134] List má jako čertovo rebro, neňí velmi hojná, aňi Rímanom nebola neznama: tristesque lupini.[1135] Muchi sa nikda do ňej nedajú jako do hrachu. Nuž až bi sa k ňím Slováci nekedi zešli, nech jích dajú uvarit a poveda jím, že od tíchto slovencov Slovencí Slováci sa volajú, tak jako Cicerones od cicera,[1136] Lentuli od lentes,[1137] Fabii od fábi[1138] &, kterí jích prví z našeho narodu sadili, tích susedi od tíchto slovencov volaľi Slovakov. Susedi tež jejích dostavše semeno dorabali a další aj tích Slovakov nazívali, až na celí narod Slovenec a od ních meno Slovakov v običaj vešlo. Mnoho si lamali a lamú hlavi ďejopisci, odkad bi predca meno Slovak pošlo: jedni tak, druhí tak hudú,[1139] a predca tuším ani jeden istú pravdu povedat neví: že bi ale od tíchto slovencov Slovaci meno svoje dostali, aňi jednemu na misel neprišlo.[1140]



[1122] Originál listu je v LAMS. Z pôvodiny ho odtlačil J. Škultéty (bez mena) v SP XXXV, 1915, s. 421 — 422, zachovávajúc aj pôvodný pravopis, ale jednako nepresne (nesprávne čítanie, tlačové chyby a vypadnutá veta). K tomuto listu pripájame osobitný Dodatok, ktorého text sa zachoval na samostatnom páse papiera (21,2 × 6 cm), popísanom po oboch stranách. Zaraďujeme ho sem celkom náhodne, pretože skutočne nijako sa nedá zistiť, k akému listu tento pás patril, len ak podľa použitia slova „strova“ v oboch listoch a podľa spomínanej Evy z Pobedima.

[1123] Boli to zrejme domáci židia. V tom čase sa uvádza 13 židov v Maduniciach (Schematismus cleri Strigoniensis 1843, s. 194).

[1124] Meno tohto jazdeckého kapitána z Červeníka (predtým Verešvár) sme nezistili.

[1125] V pôvodine sa opakuje: táto tato.

[1126] puch — pach, smrad

[1127] Takýto veľký oheň bol v Maduniciach r. 1829, keď Hollý tiež prišiel o všetko (list 25), a potom vo februári a septembri 1835 (listy 44 a 47).

[1128] Podľa svedectva Jozefa Ščasného (SN č. 73 z 25. júna 1850, s. 301) pomýšľal Hollý dokončiť posledné dni života ako pustovník na kopci Márie Magdalény v Borskom Mikuláši, kde sa mu vraj mal stavať už aj pustovnícky domček (pozri Ján Hollý očami svojich súčasníkov, s. 247).

[1129] Zdá sa, že ide o viditeľnú chybu, namiesto: Uzdravil.

[1130] Ján Hollý umrel na Dobrej Vode 14. apríla 1849.

[1131] V tzv. rýmovanom Katolíckom spevňíku z r. 1846 bolo dovedna 262 piesní.

[1132] Jozef Petrovič umrel ako farár na Turej Lúke 13. februára 1843.

[1133] Jozef Ščasný bol kaplánom v Nitre v r. 1842 — 1846.

[1134] Podľa Tvrdého (Slovenský frazeologický slovník, Trnava 1931, s. 475) vlčí bôb biely (Lupinus albus — Slovenská botanická nomenklatúra, Bratislava 1954, s. 76). Uvádza ho aj Bernolák v Slovári (IV, s. 3010) s dodaním, že česky je to „škrkaviční (vlčí) hrach“.

[1135] Správne má byť: tristisque (nie tristesque) lupini. Hollý cituje z Vergiliových Georgík (I, 75) — odporného vlčieho bôbu.

[1136] cicer (lat.) — cícer

[1137] lens (nom. pl. lentes) — šošovica; Lentulus (pôv. pestovateľ šošovice) — prímenie rímskeho rodu

[1138] faba (lat.) — bôb, Fabii — rímsky patricijský rod

[1139] O pôvode a význame mena Slovák pozri napr. A. Pražák, Dějiny spisovné slovenštiny po dobu Štúrovu, Praha 1922, s. 8 — 20.

[1140] Takéto odvodzovanie mena Slovák naozaj odinakiaľ nepoznáme.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.