Korešpondencia Jána Hollého

^[971] (3. 11. 1841)

Najdražší práťelu!

Prezírajíce a hotujíce pomali do ťisku viborne Jejích ďíla, zbadal sem, že nekteré básňe, snaď ňe do svého radu, kam náležá, položené a počtem ňedobre značené sú, menoviťe této tri: Poďekov. osv. p. Jan. Nep. Derčíkovi, druhá: Osv. p. Jordánskému — ked sv. birmov. — uďeloval, a treťá: Osv. p. Jan. Derčíkovi — keď vivol. biskupem & učiňen bol. Všecki tito 3 básňe sú za Selánkami, kterích jest 21, za Rozličn. básňami, kterích jest 7, v nasledujících Žalospevoch (kterích spolu s timíto jest 14) uložené, a sice prvá na os. Derčíka pod 12-tím, druhá na Jordanského pod 13. a treťá na os. Derčíka pod 14-tím a ostatním počtem. Mislím, že tito 3 básňe do druhéj klassi, aňebožto medzi Rozličné básňe náležá. Abi teda z umísťeňím jejich času ňetraťili, klaďem zďe všeckích u mňa zostávajúcích póvodních Rozličních básňí: 1-véj titul je: Podzbúdzáňí Nemňislava &, 7-éj a poslednéj: Na krásnú zahradu, za kterú hňeď Žalospevi a v tíchto na konci, jako sem povedal, té 3 hore poznamenané nasledujú, kteréžto tuším z radu Žalospevov viňechať a medzi Rozl. básňe umísťiť ráčá; o čomž poučeňí prosím. To jedno.^[972]

Podruhé: Pesňí (Ód) jest 52, spolu z ostatňú Na boha. Ku tímto ale prijdú ešťe 3, jedna Ke sl. uvádzáňú — Miskolcího a Majtíňiho na bisk. úrad, druhá peseň ke sv. Marťinovi — za Miškolcího a treťá ke sv. Antoňínovi za Majtíniho; buďe teda všeckích Od 55. Ňechže ráčá i tímto novím trom místo vikázať.^[973]

Potreťé: Musíme všemožňe pečovať o čím najdokonálejšé vidáňí, k tomu požaduje sa, abi ňelen dobré a krásné, ale i ňedrahé bolo; ináč ňeprístupním sa staňe. Už sme síce 4 zvazki ustanovili, takže 1-ví všecki Selánki & &. Však ňičméňej pozorním od iních učiňen, nachílujem sa k tomu, abi všecki díla v jedinkéj jednej kňize sa vidali, sotva síce na 4., ale na osmej časti — velikého však — lista.^[974] Kňiha bi peknú formu dostala a prímernú hrubosť mala. Ťisk bi bol ve dvoch slúpkoch, jako slovári bívajú, pravda, drobní, ten toťižto, kterím verše v Zorách tlačené sú, ale krásní, docela podla iních národov, kterí včil všecki ďíla svích klassikov tak vidávajú, a pritom bi kňiha prinajmeňej o 1 zl. str. lacňejšá biť mohla; o čom všeckom dókladnú známosť v tíchto dňoch nabuďem. Abich ale času získal, prosím Jejích Milosť,^[975] abi mi své domňeňí o míňenéj tejto premeňe hňeď prvňú počtú zďeliť a menoviťe oznámiť ráčili: zdáliž na prípadnosť túto, jestli bi toťižto všecki Jejích ďíla v jednej kňize naozaj sa vidali, ten istí porádek, kterí mi predpísali a kterí tuto víš vipísal sem, zachovať sa móže, či-li bi snaď iní a isťe kterí uvésť žádali?

Poštvrté: K dokonalému vidáňú tak víborného ďíla patrí, abi i obraz póvodca dokonalí bol. Prácu Kayserovu, z každého ohledu chibnú, už pre to samé potrebovať ňemóžeme, že Jích ňeutrafil;^[976] musíme teda mať druhí, docela noví obraz. Upr. práťelu! ešče posaváď tak ščastlivi som bol, že každú moju prosbu vislišali, ňech mi aňi túto ňeodeprú. P. kaplan Petrovič prijďe k nám v mesáci dubňi, ňech nás našťívá spolu s ňím,^[977] ňech sa medzi nami zabavá, pokáď Ím vóľa buďe; cestu vďačňe zaplaťíme a u mňa jako doma meškať budú, ňišt ňestrová. Tu Ich dáme zmalovať od človeka, kterí k tomu rozumí.^[978] Ňeňí to márnosť, v kteréj bi si muž tak osvíťení, tak šlechetní, jakého si v Jejích Milosťi svet celí slovenski váží, nevím čo zakladal; je to vec k celosti potrebná, je dóležitosť, na kteréj celému národu mnoho záleží, slušná, abi národ vodca, dobroďínca svého čím lepšej znal, abi ňím opamataní a osvíťení kochať sa mohel uplňe ve skrísiťeli svém a ducha od ňeho nabíral.

Za Homera srďečňe ďekujem.

Jejích upr. cťiťel a práťel MH.

V Buďíňe 3. unora 1841