SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

List 15. Jurajovi Palkovičovi

[253] (29. IX. 1827)

Veľkomožní pane, pane mňe najlaskavejší!

Ustavila sa tu táto Eva s Pobeďíma, nebudem-li čo pánu veľkomožnému písať, že ide za sinem do Peštu. Já aľe mislel sem nebit nepríležitím a k darebnéj zábavce v mnohích prácách ustavične postavenéj J. Velkomožnosťi, však poňeváč povedala, že sa jéj pítávajú, prinesla-ľi list, tak teda sem sa osmelil tíchto pár rádkov napísat. Toto leto dal sem sa na tažkú a veľkú prácu slovenské epos anebo epopéju skládat, tak jako je Virgiliova Eneida, aspon na tu módu a nótu, a to pod ménem tímto: Svatopluk, hrďinská báseň. Obetoval sem ju a pripísal pánu velkomožnemu[254] tak, jako ku príkladu Statius Thebaidu Domicianovi císarovi,[255] Valerius Flaccus Argonauticon Vespazianovi[256] anebo Ubertinus Carrara Columbus Carmen Epicum Emin. et Reverendissimo Principi Benedicto Pamphilio[257] &. Do včilka mám tri spevi. Pomáli budem dál pokračovat. Poslúžila bi mňe k tomu geographia Filipa Cluvera de antiqua Germania, avšak len de Bavaria a spojenich tenkrat s nú krajnach: Koritanoch, Krajnskem, Štirskem a Pannonii, jake mesta tenkrát sa tam nachádzali[258] &. Ze Slovára nebohého Bernoláka že uš pátí ďíl davno višel, ja však s ňeho posavád nemám len dva prvné ďíli: to je za bída, a aňi nevím, dostanem-li vac ti tri ostatne. Asnad uš aj to Repertorium pána velkomožneho višlo.[259] Počul sem, že P. Adalbert umrel.[260] Ostatne tuto je psota, zbožá málo. Ja sám mosím len jačmenní chléb jest, nebo reži od semena nezostane aňi zrnka.[261] A kde, s čoho človek vezme potrební grajcar, ked ne ze zboža? Ale čo p. boh doložil na človeka, nesme trpezlivo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak sa uš hlboko porúčam a zostavam

Jejích Velkomožnéj Milosťi najpoňíž. služeb. J. H. vr., f. m.

V M-cách[262] dna 29. mesáca žárí 1827. Velmi na náhle.



[253] Originál listu je v ASSV. Na druhej strane listu sú tieto Palkovičove latinské poznámky o odpovedi na Hollého list:

„Rp. 11. Oct. Lexici Bernol. circa finem mensis currentis aderunt Tyrnaviae in assecurationem secretarii Rudnánszky.

2° remisi mscr. Evang. S. Joannis ex Codice seminarii descriptum, item historiam bohemicorum bibliorum per Nowotni editam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

3° Circa Svatoplugi carmen, praevie legendum Katancsicsii Geographiam adcolar. Istri, & Geographiam Ptolomaei, biographiam item Svatoplugi per 23 annos regni ejus.“ (Preklad: „Odpovedal som 11. októbra. Bernolákove Slováre budú asi koncom tohto mesiaca v Trnave podľa uistenia tajomníka Rudňanského. 2. Vrátil som rukopis Evanjelia sv. Jána, odpísaný z kódexu seminára, ako aj Novotného dejiny českých biblií. 3. Ohľadne básne o Svätoplukovi treba vopred prečítať Katančićovu geografiu obyvateľov Dunaja a geografiu Ptolemaiovu, ako aj Svätoplukov životopis za jeho dvadsaťtriročnej vlády.“)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jozef Rudňanský (Rudnyánszky; 1788 — 1859) — trnavský rodák, bol až do r. 1832 tajomníkom vikariátu v Ostrihome. V r. 1845 nastúpil miesto biskupa v Banskej Bystrici, ale po revolúcii ho zbavili miesta a zavreli. (Memoria basilicae Strigoniensis 1856, s. 187; Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, B. Bystrica, s. 36 — 41.)

Matija Petar Katančić (1750 — 1825) — chorvátsky básnik a historik, bol profesorom v Budíne, kde sa asi aj osobne poznal s Palkovičom, lebo prekladal bibliu do chorvátčiny. Jeho Stará geografia podunajských obyvateľov (Istri adcolarum geographia vetus) vyšla v Budíne 1826 — 1827.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Claudius Ptolemaios († ok. r. 178) — grécky zemepisec a astronóm, bol autorom diela De geographia v ôsmich knihách.

Svätopluk I. — veľkomoravský panovník, vládol v r. 871 — 894.

[254] Hollého Svatopluk, „víťazská báseň ve dvanásťi spevoch“, vyšiel v Trnave v r. 1833 „nákladem istého literaturi slovenskéj milovňíka“. Básnik skutočne venoval túto skladbu Palkovičovi, svojmu vydavateľovi, a to hneď na jej začiatku po naznačenom obsahu a po vzývaní Umky. Hollý, pravda, neoznačuje Palkoviča priamo jeho menom, no chváli svojho mecéna, ktorý je „najvatšá rozkoš, najvatšá národu slávo“, a odporúča mu svoje dielo:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pod svoju též, jak iné dosaváď si brával ochotní, Jestľibi zaslúžil, premilostňe ho ochranu vezmi; Bi všeckím ze Tvéj pozavítal prízňe Slovákom.

[255] Publius Papinius Statius († ok. r. 95) — rímsky epik, zložil báseň Thebais v dvanástich knihách a venoval ju despotickému cisárovi Titovi Flaviovi Domitianovi (81 — 96). Statia zaradil Dante do svojho Očistca ako tajného kresťana. (I. M. Tronskij, Dějiny antické literatury II, Praha 1956, s. 257 — 260.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[256] Gaius Valerius Flaccus († ok. 90) — rímsky básnik, zložil na základe gréckej tradície epos Argonauticon, venovaný cisárovi Titovi Flaviovi Vespasianovi (69 — 79).

[257] Ubertinus Carrara (1642 — 1716) — taliansky jezuita, napodobil Vergiliovu Eneidu v epickej básni Columbus o dvanástich spevoch (Rím 1715), v ktorej ospieval objavenie nového sveta. Vyšla vo viacerých vydaniach. Carrara ju venoval Benedictovi Pamfilimu (1653 — 1730), rímskemu kardinálovi. (C. Sommervogel, Bibliotheque de la Compagnie de Jésus II, Paríž 1891, s. 772 — 773; Allgemeines Historisches Lexicon III, Lipsko 1731, s. 217; exemplár tohto diela je napr. v pražskej knižnici na Strahove.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[258] Philipp Cluver (1580 — 1622) — nemecký historik, vydal v r. 1616 dielo Germaniae antiquae libri tres (Tri knihy o starej Germánii), ku ktorému pripojil dodatok o Vindelicii (krajina medzi Alpami, Rýnom, Dunajom a Innom) a Noriku (rímska provincia medzi Dunajom, Drávou, Innom a Viedenským lesom). — De Bavaria = O Bavorsku.

[259] Repertorium (= Ukazovateľ, index) tvorilo šiesty, posledný zväzok Bernolákovho Slovára. Vyšlo v r. 1827. Spracoval ho Juraj Palkovič.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[260] P. Adalbert — Vojtech Šimko (pozri list 5, pozn. 16), ktorý umrel v Trnave 2. septembra 1827.

[261] T. j. urodí sa len toľko, koľko sa zasialo.

[262] V Maduňicách.