Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 41 | čitateľov |
[477] (28. V. 1832)
Veľkomožní pane, pane mňe najlaskavejší, najmilosťivejší!
Že pán veľkomožní nad epopejú „Svatopluk, víťazska báseň ve dvanásťi spevoch“, milosťivo sa vzhlédnuť ráčili: za to najvatšé, čo móžem, vzdávám poďekováňí. Já ze stránki mojéj, poňeváč ináč za tak velke dobroďeňí sa odslúžit v stave nejsem, z omšami svatími, jako posavád sem čiňil, pamatať a boha všemohúcého prosiť neprestanem, abi Jejích Veľkomožnosťi tu život na dlhé ešče časi predlžiť, stálé zdraví poprávať a po ščastľivém s tohoto sveta vikročeňú slávu nebeskú uďeľiť ráčil! Predmenovanú básen na rozkaz, v liste 15. listopadu minulého roku vidaní, Jeľinkovi na Zeľení štvrtek sem odeslal[478] a on že bi ju tlačiť začal, jako mi nedávno oznámil; aľe že napred dalšé Jejích Veľkomožnosťi porádki a rozkazi po p. Rešetkovi[479] očekává. Bol bi včil príležití[480] pohodelní k tlačeňú čas letní, nebo bi mi correcturu posílat mohel, čo v jeseň pre mnohé prški a blata, v zime pre velkú tuhobu, fujáki, zlé cesti a iné prekážki velmi obťázné a ňekdi na ten istí deň aj nemožné je.
Ďekujem téš aj za bibliu našéj fárskéj kňihovňi laskave darovanú;[481] aľe sem ju ešče nedostal, nebo len tot currens[482] o téj veci sem čítal.[483] Jiřík téš, ačkolvek s ňím si uš dávno ňišt nedopisujem, aňi ňišt nechcem mat, ked mi veselohru Kocúrkovo anebo: abi sme len v hanbe nezostali, v Levoči vitlačenú,[484] poslal (je to satira, ale strídmá, na Uhrov, maďarskú reč všaďe uvést sa usilujících, a že i druhí ďíl Kocúrkova Všecko naopak višel),[485] písal: že jak bi rád biblii pána velkomožného míťi, aľe že mu je pridrahá; žebi mu 1 exempl. za jeho biblii anebo za iné od ňeho vidané kňihi, o kterích bi mu oznámiľi, pusťit mohli. Aľe sebe na misľi[486] já bich sám téš rád bol, kebich ju ňejak od teho pána veľkomožného bár ľen na mše svaté dostat mohel, poňeváč sem včil do veľkéj škodi prišel; nebo mi túto zimu ovečki tažko zvážené[487] vihinuli a kravička prvíráz otelená po Velkéj noci padla. Tak, hľe, to neščasťi človeka vždicki prenasľeduje! Aľe keď ináč nebude, ostatní grajcar predca na ňu vinaložím a zaopatrit si ju mosím, nebo sem sa jéj ľedva preľedva dočkal; aľe nevím ceni.[488] Za ščastľivích sa uš pokládat móžú Slováci: túto pána velkomožného bibliú rozešírí sa čistá slovenčina; zacpajú sa usta luteránom, že nebudú sa smet opovážit svoju luteránskú reč biblickú reč vác volat; napomóže sa kazatelom, nebudú aj dál texti s českéj biblie, kterí ju majú pri rukách, vibírat anebo sami si jích z laťinského lecijako prevracat, jako sem sám jedného ráz počul, až sem sa zhrozil a vlasi dubkem hore mi povstali, ked slova ti: Et verbum caro factum est, takto ve svéj kázňi preložené opakoval: A slovo masem učiňené je!!![489] Prestane téš obecní lud sem i tam z nedostatku našého s. Písma luteránské čítat, které kde tu snadňejšej dostal, ačkolvek sám snad aňi, jaké je, nevedel.
S tímto sa uš do predešléj mnohokrát okusenéj láski porúčam a zostávám
Jejích Veľkomožnéj Milosťi najpoňíženejší služebňík Jan Holly v. r., farár madun.
V Madunicách dna 28. mája 1832
[477] Fotokópia listu je v LAMS. Palkovič si na konci spravil tento latinský záznam o odpovedi Hollému: „Resp. 7 Junii negative quoad Epopeiam, et Jir. Palkovics quod saltem 5 f vv constet in Cruda 1-um volumen Biblior.“ (Preklad: „Odpovedal som 7. júna: vo veci epopeje negatívne a Jiríkovi Palkovičovi, že prvý zväzok biblie stojí neviazaný prinajmenšom 5 zl. v. v.“) Keďže Palkovičov list nepoznáme a ani Hollého reagovanie naň, nevieme teda, čo Palkovič odpovedal, no napokon predsa len zaplatil vydanie Hollého Svatopluka.
[478] Zelený štvrtok pripadal vtedy (1832) na 19. apríla.
[479] „po p. Rešetkovi“ — v pôvodine dodatočne prečiarknuté
[480] Slovo „príležití“ pripísal po okraji listu dodatočne sám Palkovič, označiac ho krížikom, ktorý dal aj na tomto mieste. Palkovičovi sa zaiste nepáčil Hollého výraz „pohodelní“ (nevedno, či ho prerývane podčiarkol Palkovič alebo Hollý, zdá sa však, že skôr Palkovič) a namiesto neho chcel mať „príležití“.
[481] Palkovič svoj preklad Svatého písma venoval slovenským farám; vo farských knižniciach zachované exempláre (oba zväzky) majú takéto atramentom vpísané venovanie: „Donavit Parochiae… Reverendissimus Dominus Georgius Palkovics, E. M. S. Canonicus Anno 1832.“ Preklad: „Fare… daroval vysokodôstojný pán Juraj Palkovič, kanonik ostrihomského arcibiskupského chrámu, roku 1832.“
[482] currens — okružný list, obežník
[483] currens — okružný list, obežník. Vikariát rozposielal okružné listy na dekanov a tí o ich znení informovali svojich kňazov, ktorí si okružné listy obyčajne odpisovali. Hoci sa nám podarilo prísť na viacero takýchto odpisov na jednotlivých farách, dosiaľ sme nikde nenašli „currens“ o Palkovičovom rozdávaní Svatého písma slovenským farám.
[484] Veselohra Jána Chalupku Kocourkovo, anebo: Jen abychom v hanbě nezůstali vyšla anonymne u Jána Werthmüllera v Levoči roku 1830. Palkovič asi neinformoval Hollého, kto bol jej autorom.
[485] Chalupkova veselohra v piatich aktoch Všecko na opak, aneb: Tesnošilova Anička se žení a Honzík se vydává vyšla tiež v Levoči 1832.
[486] Z tejto čudnej väzby asi vypadol nejaký výraz.
[487] Roz. zadovážené.
[488] Nemáme nateraz konkrétny doklad, či Palkovič poslal svoj preklad Svatého písma osve Hollému okrem exemplára, ktorý daroval madunickej fare.
[489] Et verbum caro factum est (lat. citát z biblie) — A slovo telom sa stalo. (Spomínaný kňaz prekladal latinský výraz „caro“ doslovne ako „mäso“).
— básnik, prekladateľ latinskej a gréckej poézie, teológ Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam