Korešpondencia Jána Hollého
Autor: Ján Hollý
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková
[19] (23. VIII. 1819)
Velkomožní pane, mňe najlaskavejší!
Posílám tu pastírku[20] najosvíteňejšemu našemu arcibiskupovi s tej príčini složenú, abi sa mu predložila, ked do Trnavi príjde. Co bude Jejích radi v tejto veci — Ale nevím, kedi tam bi prijit mal — až bi neskór, ja bich ju popravil, nebo pram len včil sem ju dokonal a ledva prepísal, abi po tejto nenadalej príležitosti Jejích Velkomožnosti k ohledanu predstavena bola.[21]
Váh mnoho zlého porobil, v Novem Meste, S. Kríži, Mošovcach[22] & najvac, ale ai u nas kríže na poli ktere pobral, ktere podešel, aj v domoch a stodolach v deďinach víš nas voda bola, ale ščastí bolo, že skoro odešla, ináč všecko sa tak podobalo jako 1813 roku.[23]
Prosím o nejake kňížki k čítanu, aspon len o s. Písmo CTAPE?O3AB?TA.[24] Ostatne poručam sa do dalšej prízňe a laski
najponíženejší sluha Jan Holly, f. m.[25]
V Madunicach 23. srpna 1819
Velmi, a velmi nanahle[26]
[19] Originál listu je v ASSV v Trnave.
[20] Roz. selanku, eklogu.
[21] Ostrihomským arcibiskupom sa stal koncom r. 1819 (vedelo sa o tom už skôr, keď ho cisár František I. prezentoval pápežovi) dovtedajší sedmohradský biskup Alexander Rudnay (1760 — 1831), ktorého inštalovali až 16. mája 1820. On preniesol arcibiskupské sídlo do Ostrihoma z Trnavy, kam ho premiestili v r. 1543 pred Turkami, a v Trnave zostal iba vikariát ostrihomského arcibiskupstva. Pri príležitosti rozšírenia zprávy o vymenovaní Rudnaya za arcibiskupa napísal Hollý báseň, ktorá vyšla neskôr nákladom Juraja Palkoviča na Rudnayovu inštaláciu ako samostatná tlač u J. K. Jelínka v Trnave s názvom Spev ke cťi Najdustojnejšého a Visoceosvíťeného kňížata Aleksandra z Rudného a Ďiváckéj Novéj-Vsi… k jeho v Ostrihome roku 1820 ďňa 16. mája preslavnému v hodnosť uváďáňú… Táto dnes zriedkavá štvorstranová tlač vyšla v rozmeroch 34 × 22 cm. (Podobné básne vydali vtedy aj iní.) — Rudnay bol za Hollého štúdií v Trnave rektorom tamojšieho seminára.
[22] Sv. Kríž nad Váhom, Mošovce — dnes spojená obec Považany
[23] Táto povodeň bola 25. — 26. augusta 1813 a Hollý ju vtedy zažil ako kaplán v Hlohovci. Neskôr pripamätával túto udalosť dvoma piesňami v obidvoch svojich Katolíckych spevňíkoch s názvom Na památku strašľivéj povodňe Váhu dňa 26. srpňa roku 1813 (Dielo IX, s. 211 a Dielo X, s. 295). V Trenčianskej stolici si povodeň vtedy vyžiadala 194 ľudských životov. (O povodni pozri napr. L. Bielek, Ethnographisch-geographische Statistik des Königreichs Ungarn und dessen Nebenländer I, Viedeň 1837, s. 97; A. Mednyanský, Malebná cesta dolu Váhom, Bratislava 1962, s. 54 — 55 a príloha.)
[24] Bola to zaiste staroslovienska Biblia, spomínaná Jurajom Palkovičom v úvode k prekladu Svatého písma („editio typo Cyrillico impressa“), ktorá vyšla v piatich zväzkoch v Budíne roku 1804. Obsahovala Starý i Nový zákon (Biblia sirieč Knigi Sviaštennago pisanija Vetchago i Novago zavieta).
[25] Na písme listu jasne vidno, že sa Hollý pri jeho písaní skutočne veľmi ponáhľal, vynechávajúc často napr. mäkčene a dĺžne (Velkomozní, prícini, slození, ščastí, ktere ap.).
[26] Na písme listu jasne vidno, že sa Hollý pri jeho písaní skutočne veľmi ponáhľal, vynechávajúc často napr. mäkčene a dĺžne (Velkomozní, prícini, slození, ščastí, ktere ap.).
Galéria obrázkov
Obrázok
