Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 33 čitateľov


 

List 69. Martinovi Lackovičovi

[955] (3. 1. 1841)

Care amice!

Literam vicarialem et deductionem praetensionum Barbarae Stephanecz,[956] ante ipsissimam Vigiliam Nativitatis Domini perceptas, cum meis praetensionibus et testimoniis aedituorum ac communitatis tibi transmitto. Amassem ocyus, sed propter festa accumulata, ipsos poenitentes et propter hospites continuo intervenientes, permutationem coquarum &c nom valui. Timui vel maxime, ne lupi intensissimo frigore portitores una cum documentis istis devorent, sicut illum sodalem pistoris in via regia devorarunt et saltem ocreas cum mitra et škrošňa[957] cum semelis omiserant. Istud ad excusationem mei sufficiat. Non dubito, quin me et tu in hac afflictione adjuturus sis. Solus ante aliquot annos, dum nondum munus V. A. Diaconi gessisses[958] et me 16. maji visitaveris cum compluribus hospitibus,[959] interogasti me, „quid est illi Stephanczianae“, reposui tibi, „tamen vides, quid sit illi“, et si tali die mane impotata sit, dum hospites praestolabantur, quid aliis? jam ergo formalis poto tunc debuit esse. Sed majora perhibent ipsa testimonia.[960] Peccavi utique, quod tam diu illam toleraverim, cogitans semper illam and frugen redituram; sed et Christus Dominus Judam Proditorem toleraverit. Culpam meam modo luo miser, lacer, debitor.

Sed et illa bona post denatum Mucham[961] per complures et te ipsum recommendata, podicosa, ventrosa, Epicuri de grege realis porca,[962] tota die vorando quaeque meliora abligurriebat; sibi bene oeconomisare scivit, per specisissima mendacia, ex mendacii utique tota quanta consuta et per a longissime petitas technas, utcunque rebus me despoliavit; et observando semel talia accuratius invigilassem, adhuc pluribus despoliasset. Modo habitat in Drahocz[963] in inquilinatu apud rusticum a post, quo post bochmajstronem, titularem utique, procum et sponsum abivit, qui antea hic existens bonas protractas vesperas et noctes vorando bene et potando apud illam extrahebat. Post abitum illius acta et furta (et cui vel in mentem incidisset ad furta illam pronam esse) magis in lucem prodeunt. (Hoc tamen, quod sit illa et fur, intra nos duos maneat, aliis adhuc non propales, quid nos jam post alioquin jam exoluta est) secundum relationem militum et aliorum per talem maritum non numeris omnibus absolutum infausta futura et abunde punienda. Viderit illa. Per tales ergo personas ego ad incitas redactus sum. Nunc coquam habeo caelibem, nec juvenem nec senem, ex Ujlak quae non est dominalis, sed valde mitis, humilis spiritus, reliqua videbuntur postea.[964]

Quod testatur ancilla Anna Juszt ad Beregszegh[965] nupta, quod praefata Barbara illa hic serviente per septem annos anteriores jam potaverit, hoc faciebat occulte aut me absente aut vesperi, utique jam tunc ego caenare non solebam, hoc ego rejicio ad posteriores annos, deductionem meam ante datum testimonium jam paratam habens. Quod fatetur famulus amplius apud me non existens, est tamen in pago nostro, annos suos habens fors 27, quod per tempus illius servitii bonas 100 metretas distraxerit, ad hoc addo ego, jam antea etiam frumentum in tanta quantitate, in quanta debuisset, vendi solitum non fuisse. Quod autem famulus hicce et ancillae coram aedituis fassionem peregerint et non coram judice et juratis (utique et coram illis idipsum fassi fuissent), factum est ideo, ut res cum minori strepitu et perturbatione perficiatur. Testimonium aedituorum per Paulum Ondreak[966] exoratum, qua talem scribam rusticum utcunque illegibile, si censeres, quod non possent in vicariali officio expedite perlegere, posses fors in gratiam illorum copiare et sic in lectione illos adjuvare.

D. ludirector et notarius noster[967] simul expetierat sibi, ne cogatur testimonium communitatis scribere qua affinis ob secuturas odiositates cognationis Stephanczianae. Scripsit ergo in locum illius juratus et una judex dominalis, uti in clausula se expressit, Joannes Galbicska,[968] vir utique principalis in toto pago, vir prudens, probus, conscientiosus, veritatem nullibi subticens, qui et ipse fatae Barbarae affinis putativus aut ut ita me exprimam, affinis Hungaricus est per Marakianam uxorem, sed hoc minime curat. Imo notarius nec appositam clausulam, cur ille scribserit? admittere ipsi volebat, sed ego jussi clausulam hanc apponere, uti solus praefatus Galbicska voluit.

Incidit mihi adhuc quoad salarium desideratum per potatricem. Ex ore denati ludirectoris Drahoczensis Pauli Maraky, affinis illius, audivi, dum ante annos circiter 7 voluisset puerorum ejus Tyrnaviae scholas frequentantium coquam agere, qualem ipsis ibidem asservabat domo victualia subministrando, quod illi reposuerit, „že móže bit ráda, že ju já trpím darmo“. Adeoque jam hic de potu illius sciens indignam salario judicaverat. Audivi et hoc a femina quadam, quae ab alia femina ex ore potatricis id audierit, referebat, „že ked nevikona ništ v Trnave, že ona aj Ostrihom najďe“.[969] In reliquo, dum felix novi anni auspicium Tibi adprecarer, persevero Tuus s. a. J. Holly.

Madunicz 3. Januarii 1841

P. S. Compater venator novitus incipit tumescere.[970]



[955] Originál listu je v LAMS. Jeho adresáta sme zistili podľa zmienky v ňom o dekanovi.

[956] Barbora Štefancová (Stephanecz) pochádzala pravdepodobne z Maduníc (list 52). Viedla Hollému domácnosť. Hollého principálom za kaplánovania v Pobedime bol Ján Štefanec, (narodil sa 1. januára 1776 v Beckove), ktorého sám Hollý zapisoval 8. mája 1810 do pobedimskej matriky zomrelých. Nie je vylúčené, že bol príbuzným Barbory Štefancovej.

[957] Tu použil Hollý v latinskom texte slovenský nárečový výraz.

[958] Lackovič bol dekanom od augusta 1835.

[959] Z tohto miesta sa dá usudzovať, že Hollý slávieval svoje meniny na Jána Nepomuckého, ktorého sviatok pripadal na 16. mája, a nie 24. júna, ako mu napr. častejšie štúrovci gratulúvali.

[960] Tieto doklady sa pri liste nezachovali; dekan Lackovič ich istotne postúpil úradne na vikariát do Trnavy, keď 11. januára 1841 predkladal vikariátu túto Hollého záležitosť. Dosiaľ sa nám nepodarilo nájsť v AOVT Lackovičovu zprávu, hoci podľa exhibitu v protokole vieme, že ju podal 11. januára a že na vikariáte ju vzali na vedomie a odložili pre prípad, že by sa stránka znova odvolala.

[961] Ján Mucha (ok. 1790 — 1840) bol od r. 1834 farárom v Piešťanoch, kde 11. januára 1840 umrel. (AMT; L. Némethy, Series parochiarum et parochorum, s. 803.)

[962] Epicuri de grege porcum — sviňa z Epikurovho stáda. Je to výrok z Horatia (Epist. I, 4, 16), vzťahujúci sa na stúpencov Epikura pre ich pôžitkárstvo.

[963] Drahovce pri Piešťanoch.

[964] Bola to asi Bartalová, ktorej sestra Zuzana bola vedúcou domácnosti u Jozefa Petroviča na Turej Lúke, na ktorú si Petrovič po dobrom spomínal aj v testamente. Hollého kuchárka však čoskoro vstúpila do koľají jeho predošlých kuchárok (pozri v liste 79).

[965] Dnes Šulekovo (pošta Leopoldov).

[966] Pavol Ondreák (1788 — 1852) bol madunickým občanom. (Matriky v Št. archíve v Nitre.)

[967] Rechtorom a notárom madunickým bol vtedy František Novotný, ktorého Hollý sobášil 15. októbra 1833 v Maduniciach s Máriou Marákyovou, dcérou rechtora v Drahovciach. (Matriky v Št. archíve v Nitre.)

[968] Ján Galbička (1790 — 1856) bol skutočne madunický občan (matriky v Št. archíve v Nitre).

[969] T. j. ak nič nevykoná na vikariáte v Trnave, obráti sa aj vyššie — na arcibiskupstvo do Ostrihoma.

[970] Narážka nám je nejasná. — Preklad latinského listu:

Drahý priateľ!

List vikariátu a vývody námietok Barbory Štefancovej, ktoré som dostal pred samými Vianocami, posielam Ti spolu s mojimi námietkami, ako aj svedectvami kostolníkov a obce. Bol by som to chcel skôr, ale pre nával sviatkov, pre samé spovedanie a pre ustavične prichádzajúcich hostí, pre výmenu kuchárok atď. som nemohol. Najmä som sa obával, aby za veľmi tuhej zimy vlci nezožrali poslov aj s tými dokladmi, ako boli na hradskej ceste zožrali toho pekárskeho tovariša a nechali aspoň boty s čapicou a krošňu s rožkami. Toto nech je na moje ospravedlnenie. Nepochybujem, že mi v týchto trapiech budeš aj Ty nápomocný. Pred niekoľkými rokmi, keď si ešte nemal na sebe bremeno dekanstva a 16. mája si ma s niekoľkými hosťami navštívil, aj Ty sám si sa ma spytoval, „čo je tej Štefancovej“, a odpovedal som Ti, „veď vidíš, čo jej je“, a ak bola opitá ráno v taký deň, keď sa hostia čakali, čo potom v iných dňoch? Vtedy sa jej už len patrilo, aby bola triezva. No viac hovoria samé svedectvá. Rozhodne som zvinil, že som ju tak dlho trpel, mysliac si zakaždým, že sa vráti k poriadnemu životu; veď aj Kristus Pán trpel zradcu Judáša. Len za svoju vinu pykám ja biedny, zohavený, vinník.

Lenže aj tá dobrá po nebohom Muchovi, odporúčaná mnohými i Tebou samým, rozkydaná, bachratá, skutočná sviňa zo stáda Epikurovho, prehajdákala celodenným žraním všetko, čo bolo lepšie; pekne vedela pre seba gazdovať, znamenitým klamstvom, skrz naskrz sťa z klamstiev zošitá, a zobďaleč nazháňanými klamstvami ma tak či onak obrala o veci; a keď som raz striehol na také veci a strážil dôkladnejšie nad nimi, obrala ma ešte o viac. Teraz býva v Drahovciach v podnájme u sedliaka odvtedy, ako odišla za strážmajstrom, aspoň podľa mena nápadníkom a snúbencom, ktorý predtým, keď tu býval, veľa dlhých večerov a nocí u nej prehýril hodnými žranicami a pijatikami. Po jej odchode činy a krádeže (a komuže by bolo napadlo, že má sklon ku krádežiam) vychádzajú ešte viac najavo. (Ale toto, že je aj zlodejka, nech zostane medzi nami dvoma, iným to ešte teraz nevyjavuj, čo nás už po tom, celkom je prepustená.) Podľa chýru vojakov a iných bude nešťastná a poriadne strestaná takým mužom, ktorý neoplýva všetkými dokonalosťami. Sama uvidí. Takéto osoby mňa teda priviedli na žobrácku palicu. Teraz mám kuchárku slobodnú, ani mladú ani starú, z Ujlaku, ktorá nie je panovačná, lež veľmi skromná a ponížená, ostatné sa uvidí neskôr.

Čo svedčí slúžka Anna Jusztová, vydatá do Beregsegu, že by spomínaná Barbora, slúžiac tu, bola pila už za predošlých sedem rokov, — musela to robievať potajomky alebo za mojej neprítomnosti alebo večer, pretože vtedy som už nejedával — to kladiem do neskorších rokov, majúc už pripravené svoje rozhodnutie pred vystaveným svedectvom. Čo dosvedčuje sluha, ktorý už nie je u mňa — je však v našej obci, má asi 27 rokov —, že počas jeho služby rozpredala dobrých sto metrákov, k tomu ja dodávam, že sa už ani predtým nepredávalo obilie v takom množstve, ako sa malo. Že však tento sluha a slúžky urobili vyhlásenie pred kostolníkmi, a nie pred richtárom a porotcami (istotne by boli to isté povedali aj pred nimi), stalo sa preto, aby sa vec skončila s menším hlukom a rozčúlením. Svedectvo kostolníkov, vyžiadané Pavlom Ondreákom, ako takého dedinského pisára predsa len nečitateľné, keby si myslel, že by ho na vikariáte nemohli ľahko prečítať, mohol by si azda kvôli nim prepísať, a tak im pomôcť v prečítaní.

Pán rechtor a spolu aj náš notár si žiadal, aby ako príbuzný nemusel písať obecné svedectvo, a to pre nepríjemnosti, ktoré môžu vzniknúť zo strany rodiny Štefancovej. Namiesto neho teda písal prísažný a spolu aj richtár — ako sa na konci vyjadril — Ján Galbička, človek v každom ohľade vážený v celej obci, človek rozumný, statočný, svedomitý a pravdu nikde nezamlčujúci, ktorý i sám je domnelým príbuzným spomínanej Barbory alebo — aby som sa tak vyjadril — maďarským pobratimom zo strany Marákyovej manželky, ale o to najmenej dbá. Ba notár nechcel pripustiť ani pripojenú klauzulu, prečo on písal, ale ja som kázal túto klauzulu pripojiť, ako chcel sám spomenutý Galbička.

Teraz som si ešte zmyslel na plat, ktorý si korheľka žiadala. Z úst nebohého drahovského rechtora Pavla Marákyho, jej príbuzného, som bol počul, keď asi pred siedmimi rokmi by bola chcela byť kuchárkou jeho chlapcom, študujúcim v Trnave, a mala sa starať o nich za potraviny dovážané z domu, že jej odpovedal, „že móže bit ráda, že ju já trpím darmo“. A tak už ten, vediac o jej pití, nepokladal ju za hodnú platu. Počul som aj toto od istej ženy, ktorá to počula od inej ženy z úst korheľky, keď rozprávala, „že keď nevikona ništ v Trnave, že ona aj Ostrihom najďe“. Napokon, vyprosujúc Ti šťastný začiatok nového roku, zostávam Tvoj

úprimný priateľ J. Hollý.

V Maduniciach 3. januára 1841

P. S. — Nový kmotor jáger začína sa nadúvať.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.