SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

List 76. Martinovi Hamuljakovi

[1050] (29. I. 1842)

29. ledňa

Najdražší práťelu!

Posílám 7 pesňiček, s kterích Iná o s. Anďelovi strážcovi položí sa medzi CXLVI. o ss. Anďeloch strážcoch a medzi CXLVII. o s. Rozaľii, a tak bude v počte CXLVII.[1051] Druhá V čas moru a nákazľivích ňemocí[1052] medzi CCII. V čas vojni[1053] a medzi CCIII. V krížoch a súženách,[1054] a tak bude CCIII. Ostatné strašlivé na samí konec tímto porádkem: O večnosti, O smrťi, O poslednem súďe, O pekľe, O ňebi.[1055] Rozvažím ešče, až bi nekterá mala bit, abi úplní kancional mohel biť, netrúfám však ode troch vác. Potom sa dam na rímovane, jake običajne sú.[1056] Rajhradskému prelátovi[1057] 2 ex. I. zvazku dal sem píščanskému doktorovi Šérerovi,[1058] kterí jích do Brna odešle a odtád známí na místo svoje. Edvardovi Kochanovskemu ex. nech pošlú len mňe, ja mu ho sám odevzdam, však Koplotovce su najbližšá ďeďina k nám, ľen že su za Vahem a tam chodívám.[1059]

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Huľíňího nech mi nepíšú vác, nebo išel za farára na Brezovú,[1060] ale na farára Nicolaus Dyurana.[1061]



[1050] Originál listu je v LAMS. Jeho text je popísaný po vnútornej strane pásu, ku ktorému už asi iný nepatril. Na jeho vonkajšej strane je tá istá adresa ako pri liste 50 aj s poštovou pečiatkou (GALGOCZ). Chýbajúci rok v dátume bezpečne určujeme podľa zmienok v liste (Ďurana, Hulényi).

[1051] Tieto piesne vyšli v Kat. spevňíku (1842) presne v takom poradí, ako navrhol Hollý (Básňe III, s. 324 — 326).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[1052] Pieseň je v spevníku pod č. CCIV, nie CCIII (Básňe III, s. 383).

[1053] Táto pieseň má v spevníku č. CCVI.

[1054] Definitívne bola zaradená ako CCVIII.

[1055] Toto poradie sa v spevníku presne zachovalo (Básňe III, s. 395 — 399).

[1056] Keďže v bojoch o prozódiu sa rým pokladal za jeden z hlavných znakov prízvučnej prozódie proti časomernej, zaužívalo sa aj rozlišovanie Hollého Katolíckeho spevňíka z r. 1842 ako spevníka nerýmovaného (časomerného) a Katolíckeho spevňíka z r. 1846 ako spevníka rýmovaného (prízvučného). Na skladaní piesní pre rýmovaný spevník začal Hollý pracovať niekedy vo februári — marci 1842 (pozri aj listy 72 a 78).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[1057] Viktor Martin Schlossar.

[1058] Ernest František Scherer (1805 — 1879) — pôvodom z Blatnej v Čechách, študoval medicínu vo Viedni, kde r. 1827 dosiahol titul magistra medicíny a gynekológie a až r. 1846 titul doktora na krakovskej univerzite. Bol známy ako operatér a v Piešťanoch sa špecializoval pre odbor balneológie a chirurgie. Už r. 1837 vydal v Lipsku dielo o piešťanských kúpeľoch (Die heissen Quellen und Bäder zu Pöstény) a na tomto pôsobisku zostal až do smrti. (P. Škodáček, Dr. E. F. Scherer, prvý balneológ v Piešťanoch, zakladateľ VLÚ, Vojenské zdravotnícke listy XXV, 1956, s. 329 — 331.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[1059] Eduard Kochanovský býval v blízkych Koplotovciach.

[1060] Alexander Hulényi (list 67, úvodná pozn.) prešiel z hlohovskej kaplánky za farára na Brezovú, kde jeho predchodca umrel 8. januára 1842 (L. Némethy, Series parochiarum et parochorum, s. 34), takže Hulényi sa ta presťahoval niekedy po tomto dátume. On sprostredkúval Hollému zásielky z poštového úradu v Hlohovci do Maduníc.

[1061] Mikuláš Ďurana (Gyurana; ok. 1789 — 1842) bol od r. 1834 farárom v Hlohovci, kde 14. októbra 1842 umrel. (L. Némethy, Series parochiarum et parochorum, s. 604; výťah z matriky zomrelých v Hlohovci.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama