Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 57. Martinovi Hamuljakovi

[827] (16. X. 1838)

V Madunicách 16. rijňa

Najdražší pratelu!

Posílám tri žalospevi. VI., mislím, že Zora príjme[828] a položit bi sa mal podla letopočtu za Plačem Matki Slávi[829] a pred Naríkáňím Rastislava, mesto ňeho ustanoveného velkím kňížatem.[830] Až bi aľe predca Zora ho ňeprijala, jako i ostatne dva, ňech zadrža u seba. Žalospev na smrť Franciška císara položí sa za žalospevem na smrt Palkoviča; Jordánskemu — medzi Podekovaňím p. Derčíkovi a medzi timi vitlačeními na neho veršami.[831] Podekování jemu tuším nemaju, až je tak, nech mi svím časem odpíšu a odešlem ho, abi tak všecko pri dobrích rukach bolo. A tak je už konec žalospevom, kterích je tolko, kolko jích má Tibullus.[832] Míňím ešče odu ke slavnej instalacii p. Mednanskeho spravit, až bi ju Zora do seba prijala. Zasluhuje on to.[833] — Za šest Zorí sem ešče ňišt nedostal, asnad ani nedostanem; a včil už ani prvej ani druhéj sam nemam. Druhíkrat budem mudrejší.[834] Až bi sa Jím čo z nemeckeho prihodilo na slovenskí prekladat a Sami bi to pram podstupit nechceli, nech to odešlu Jozefovi Petrovičovi, ujlackému kaplanovi, to je už znamenití Slovak a hlava.[835] Ščastní, kaplan uhrovskí,[836] že na ti strani po Všech ss.[837] pojde. Z bohem.


[827] Originál listu je v LAMS. Napísaný je na dvoch papierových pásoch, podobne ako list 53, s ktorým má aj zhodnú adresu, ale bez poštovej pečiatky, zato však s číslom: 1/4 3 × (ako na uvedenom liste). Na druhom páse je označenie: Druck [= tlačivo]. Na oboch pásoch sú zvyšky pečatného vosku. Text pokračuje súvisle z jedného pása na druhý, takže v tomto prípade je nesporné, že pásy patria dovedna. Chýbajúci rok v dátume dopĺňame na 1838 podľa obsahu listu.

[828] Ako šiesty Hollého žalospev vyšlo v Zore III (1839, s. 271 — 276) Stažováňí Mojmíra (Dielo VII, s. 41 — 45).

[829] Tento žalospev spomína Hollý už v liste 55; v Zore III je ako druhý (s. 246 — 251).

[830] Žalospev Naríkáňí Rastislava je v Zore III ako siedmy (1839, s. 277 — 282; Dielo VII, s. 49 — 53).

[831] Báseň venovaná Jordánskemu vyšla v Zore III (1839, s. 225 — 228; Dielo VIII, s. 176 — 178) a hneď po nej nasledovalo (s. 229 — 231; Dielo VIII, s. 179 — 181) Poďekováňí… Janovi Ňepomuckému Derčíkovi.

[832] Hollý má desať žalospevov (okrem toho úvod k žalospevom), podobne ako Albius Tibullus (pozri list 52, pozn. 7) v prvej knihe svojich elégií, v ktorých básnik ospevuje svoju lásku k Delii.

[833] Peseň ke slavnému uvádzáňú najvíborňejšého a najosvíťeňejšého slobodného pána Alojzia Medňanského z Meďeša pl. tit. na úrad hlavného išpána slavnéj stoľice Ňitranskéj dňa 17 žára roku 1838. Báseň vyšla v Zore III, 1839, s. 221 — 224 (Dielo VIII, s. 22 — 24).

[834] Petrovič žiadal prostredníctvom Jána Kollára poslať väčší počet exemplárov z chystaného ročníka Zory na rok 1839, načo Hamuljak omylom poslal Hollému 10 exemplárov z predošlých dvoch ročníkov (1835, 1836). Ako vieme z Petrovičovho listu Hamuljakovi z r. 1839 (presnejšie nedatovaného), Hollý potom „bedákal“, čo má s nimi robiť, keď sa o ne nik nezaujíma a nik ich nekupuje.

[835] Jozef Petrovič (1814 — 1843) — rodák z Dolnej Krupej, po štúdiách v Trnave bol r. 1837 vysvätený za kňaza a poslaný ako kaplán do Ujlaku (dnes Veľké Zálužie) pri Nitre, odkiaľ veľmi často navštevoval Hollého v Maduniciach a stal sa nielen jeho obdivovateľom, ale aj obetavým pomocníkom. V r. 1841 ho preložili do Marianky, odtiaľ do Sobotišťa a napokon na Turú Lúku, kde v mladom veku umrel. (Jeho pomerne bohatá korešpondencia s Hamuljakom sa poväčšine týka Hollého; pripravujeme ju aj na knižné vydanie.)

[836] Jozef Ščasný (list 43, pozn. 22) bol kaplánom v Uhrovci (podľa našich neúplných zistení) asi od leta 1837 až do konca r. 1838, keď sa vrátil do Drietomy, odkiaľ bol prišiel do Uhrovca.

[837] T. j. na Všechsvätých (1. novembra).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.