SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

List 57. Martinovi Hamuljakovi

[827] (16. X. 1838)

V Madunicách 16. rijňa

Najdražší pratelu!

Posílám tri žalospevi. VI., mislím, že Zora príjme[828] a položit bi sa mal podla letopočtu za Plačem Matki Slávi[829] a pred Naríkáňím Rastislava, mesto ňeho ustanoveného velkím kňížatem.[830] Až bi aľe predca Zora ho ňeprijala, jako i ostatne dva, ňech zadrža u seba. Žalospev na smrť Franciška císara položí sa za žalospevem na smrt Palkoviča; Jordánskemu — medzi Podekovaňím p. Derčíkovi a medzi timi vitlačeními na neho veršami.[831] Podekování jemu tuším nemaju, až je tak, nech mi svím časem odpíšu a odešlem ho, abi tak všecko pri dobrích rukach bolo. A tak je už konec žalospevom, kterích je tolko, kolko jích má Tibullus.[832] Míňím ešče odu ke slavnej instalacii p. Mednanskeho spravit, až bi ju Zora do seba prijala. Zasluhuje on to.[833] — Za šest Zorí sem ešče ňišt nedostal, asnad ani nedostanem; a včil už ani prvej ani druhéj sam nemam. Druhíkrat budem mudrejší.[834] Až bi sa Jím čo z nemeckeho prihodilo na slovenskí prekladat a Sami bi to pram podstupit nechceli, nech to odešlu Jozefovi Petrovičovi, ujlackému kaplanovi, to je už znamenití Slovak a hlava.[835] Ščastní, kaplan uhrovskí,[836] že na ti strani po Všech ss.[837] pojde. Z bohem.



[827] Originál listu je v LAMS. Napísaný je na dvoch papierových pásoch, podobne ako list 53, s ktorým má aj zhodnú adresu, ale bez poštovej pečiatky, zato však s číslom: 1/4 3 × (ako na uvedenom liste). Na druhom páse je označenie: Druck [= tlačivo]. Na oboch pásoch sú zvyšky pečatného vosku. Text pokračuje súvisle z jedného pása na druhý, takže v tomto prípade je nesporné, že pásy patria dovedna. Chýbajúci rok v dátume dopĺňame na 1838 podľa obsahu listu.

[828] Ako šiesty Hollého žalospev vyšlo v Zore III (1839, s. 271 — 276) Stažováňí Mojmíra (Dielo VII, s. 41 — 45).

[829] Tento žalospev spomína Hollý už v liste 55; v Zore III je ako druhý (s. 246 — 251).

[830] Žalospev Naríkáňí Rastislava je v Zore III ako siedmy (1839, s. 277 — 282; Dielo VII, s. 49 — 53).

[831] Báseň venovaná Jordánskemu vyšla v Zore III (1839, s. 225 — 228; Dielo VIII, s. 176 — 178) a hneď po nej nasledovalo (s. 229 — 231; Dielo VIII, s. 179 — 181) Poďekováňí… Janovi Ňepomuckému Derčíkovi.

[832] Hollý má desať žalospevov (okrem toho úvod k žalospevom), podobne ako Albius Tibullus (pozri list 52, pozn. 7) v prvej knihe svojich elégií, v ktorých básnik ospevuje svoju lásku k Delii.

[833] Peseň ke slavnému uvádzáňú najvíborňejšého a najosvíťeňejšého slobodného pána Alojzia Medňanského z Meďeša pl. tit. na úrad hlavného išpána slavnéj stoľice Ňitranskéj dňa 17 žára roku 1838. Báseň vyšla v Zore III, 1839, s. 221 — 224 (Dielo VIII, s. 22 — 24).

[834] Petrovič žiadal prostredníctvom Jána Kollára poslať väčší počet exemplárov z chystaného ročníka Zory na rok 1839, načo Hamuljak omylom poslal Hollému 10 exemplárov z predošlých dvoch ročníkov (1835, 1836). Ako vieme z Petrovičovho listu Hamuljakovi z r. 1839 (presnejšie nedatovaného), Hollý potom „bedákal“, čo má s nimi robiť, keď sa o ne nik nezaujíma a nik ich nekupuje.

[835] Jozef Petrovič (1814 — 1843) — rodák z Dolnej Krupej, po štúdiách v Trnave bol r. 1837 vysvätený za kňaza a poslaný ako kaplán do Ujlaku (dnes Veľké Zálužie) pri Nitre, odkiaľ veľmi často navštevoval Hollého v Maduniciach a stal sa nielen jeho obdivovateľom, ale aj obetavým pomocníkom. V r. 1841 ho preložili do Marianky, odtiaľ do Sobotišťa a napokon na Turú Lúku, kde v mladom veku umrel. (Jeho pomerne bohatá korešpondencia s Hamuljakom sa poväčšine týka Hollého; pripravujeme ju aj na knižné vydanie.)

[836] Jozef Ščasný (list 43, pozn. 22) bol kaplánom v Uhrovci (podľa našich neúplných zistení) asi od leta 1837 až do konca r. 1838, keď sa vrátil do Drietomy, odkiaľ bol prišiel do Uhrovca.

[837] T. j. na Všechsvätých (1. novembra).