Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 38. Martinovi Hamuljakovi

[557] (Asi 15. VIII. 1834)

Najdražší prátelu!

Preveľmi sem sa poťešil, keď sem v lisťe minulého tídňa dodaném čítal, že tamejší práteľi, literaturi slovenskéj milovňíci, umíňiľi si almanach krajanom svojím na noví rok podať.[558] Abich tehdi i já čím tím k ňemu prispel, hňeď sem na žádosť Jejích pero do ruki chiťil a selanki moje, ačkolvek sem ešče jích popravit míňil, prepísal; budú-li súcé, ňech bar všeckí do predmenovanéj kňížki vitlačiť dajú.[559] Pridávam ešče verše na Ságelsku stuďenku v mojém kraji ľežícú[560] a peseň k instalacii neboheho arcibiskupa, vitlačenú síce a pri tej slavnosti obetovanú, včil aľe na nohach popravenú.[561] K téj istéj slavnosťi selanka štvrta prihotovená bola; aľe že Spev pastírov od Adalberta Šimki už sa tenkrat ťiskel,[562] jako pozdňejšá zostala netlačena a neobetovaná.[563] Vác sem nesťihel prepísat. Mám hotové ešče nasľedujícé verše, dobrú polovic tíchto včil poslaních vinášajícé:

Poďekování v. p. Jurovi Palkovičovi za náklad na vitlačeňí Rozličních basní, jeden list tak husto písaní, jako je prvná selanka.[564]

Temuž v. p. Jurovi Palkovičovi na ďen ména, jeden list.

Podbudzaní Ňemnislava — — — jeden list.[565]

Na krásnú zahradu, štiri listi.[566]

Chválospev na Antoňa Bernoláka, šest listov.

Chválospev v. p. Jurovi Palkovičovi, keď celé Svaté písmo na slovenskí jazik preložil a mnohím ze svéj velkej ščedroti ho rozdal, na tri listi a skoro na jednu stranu. Všecki tito básňe sú v šestomerních veršoch.

Až bi aj s tíchto ňekterá do almanacha sa vložila, prepišem ju a odešlem.

Pripojujem začatek básňe vítazskéj Konštantín a Metód. Bude v šesťi spevoch; nebo jeden sem rozmnožil na dva a na tito mi treba ešče dva nebo tri tídňe. Potom sa na čisto prepíše a všecka aľe šest a volačo vác ťisknutích hárkov učiňí; sám Životopis ss. Cirilla a Metoda bude na dobrí hárek. Mohel-ľi bich Jím ju hotovú odeslať? a ňejakú náďej mat, žebi ju daľi vitlačiť?[567] Nech mi ráča po téjto príľežitosťi svoju vólu o téj veci oznámiť. Nevím predca ešče, jakí najsúčejší napis v čeľe bi nésť mala. Či „Konštantín a Metód, Slovakov apoštoli“, či „Konštantín a Metód, krestanstva u Slovákov učiteľi“, či „Krestanstvo Slovákov“, či snaď aj „Kristiada Slovákov“. Ňech sa o téj veci poradá s pratelom p. Kollárem, najvatším československím básňíkem, čo bi on mislel?[568]

V Tébňi anebo starém Ďevíňe,[569] na kolko vím, ňeňí žádného klaštera, na mílu odtáď v Táli boli paulini,[570] na tri míle v Malackách su franciškari, od Palfích, kterím i Tébeň patrí, zbudovaní, o obrazoch sem ňišt nepočul, pomimo, že ďevínskí porucaní zamek je zmalovaní.[571] Ja ale mam Ďevín z horú Kobilu, z Moravu a z Dunajem narajsovanu.[572]

Posílam p. Kollárovi slubené pesňički;[573] sam sem jemu písat sa strojil, aľe že už príležitost sa bavit nemože, nevladňem. Posilam mu též na žadosť nekolko exempl. Svatopluka &. Nech pošlu po téjto žeňe 7 exempl. Spevánek. 10 zl. je viplateních napred, ostatné potom.[574] Z ohlaseňí Jungmanna[575] ani z Mittela[576] sem ňišt nedostal. Počul sem, že jakási uherská Arpadiaš či Arpadiaša aneb Arpadiada višla.[577] Rád bich ju čítal. Že je pinguis Minerva,[578] povedal jeden Polouher,[579] čo ju čítal. Z bohem. J. H.

Ešče jedna prosba.[580]

S Kroka, verejného spisu všenaučného, mám šest zvazkov, totižto dilu prvneho štiri a z druhého dve částki, poslednu roku 1827 tlačenú. Nasledujícé dve častki, totižto treťú a štvrtú ešče v zime sem si zaopatrit chcel a prisluchajícu cenu sem napred odeslal; ale dovčilka ništ neprišlo a mislím, že aňi nepríjde.[581] Preto prosím, až bi ho bud Oňi mali buďto p. Kollar, kebi mi tito dve predmenované částki druheho dílu anebo sedmí a osmí zvazek po tejto príležitosti odeslali, abich ti nektere pojednana (nadevšecko Človekosloví) v predešlich stránkach začate a v tíchto dokonane prečítat mohel; ja potom jich pekňe krasňe s poďekovaním naspatki odešlem.[582]


[557] Originál listu je v LAMS. Nie je datovaný, ale Hamuljak si na jeho prvej strane v pravom rohu hore poznačil dátum jeho prijatia: „Praes. 19. Aug. 1834.“ Podľa tejto poznámky kladieme list do blízkosti pred 19. augustom 1834. Z porovnania s Hollého listom Palkovičovi z 15. augusta 1834 (list 39) možno usudzovať, že Hollý oba listy písal v ten istý deň a že ich poslal po tej istej „príležitosti“. List odtlačil J. Škultéty (nepodpísaný) bez prepisov v SP XXXVI, 1916, s. 326 — 327, pravdaže, bez postskripta, ktoré pripájame k tomuto listu.

[558] Spomínaný Hamuljakov list nepoznáme. Ako vysvitá z tohto Hollého listu, Hamuljak v ňom oznamoval vydávanie almanachu Zora, ktorý začal v roku 1835 vydávať Spolek milovňíkov reči a literaturi slovenskéj v Budíne.

[559] V Zore 1835, s. 5 — 68 (Zora. Almanach na rok 1835. V Buďíňe, Literami Král. univers. ťiskárňe) vyšlo desať Hollého selaniek (Slavín, Jaroslav, Hlasislav, Slavomíl, Vodní muž, Pasi, Kráska, Lubko, Česťislav, Polislav).

[560] Hollého óda Na Ságelskú stuďenku (studnička pri Hollého rodisku Borskom Mikuláši uchovaná až podnes) vyšla tiež v Zore I, 1835, s. 59 — 61 (Dielo VIII, s. 152 — 153).

[561] Báseň na Rudnaya nezaradil Hamuljak do Zory; vyšla až v súbornom vydaní Hollého básní z roku 1841 (I, s. 169 — 171; Dielo VIII, s. 17 — 19) so skráteným názvom (pôvodný pozri v liste 2, pozn. 2): Ke slavnému uvádzáňú Jeho kňížatskéj Osvíťenosťi Aleksandra Rudnaího, arcibiskupa ostrihomského, roku 1820. ďňa 16. mája. Keďže pôvodné znenie tejto Hollého ódy patrí dnes k raritným tlačiam a Hollý porobil pri jej reedícii mnohé úpravy, vyznačujeme tu rozdiely medzi prvým a druhým vydaním: zakalené — zatmavené; česaních — cvalovích; srkajících — fúkajících; visokí — vzňešení; jak sa Mu prední na veľikích prsách — jak svéj mu prední na zmužilích prsách; hlbokéj — visokéj; plná — hojná; jak Mu lahodná z líbo drahíma sa — jak též lahodná z mílodrahími sa; hrkotaví — rozpeňení; vrchov — kopcov; a prepuklíma zhojňen — a rozpuklími zmocňen; a hrádze strhajíc okolním široko panuje hrdo lúkám — a hrádze zvíťazíc okolních lúk a doľin je širí panovňík; a dlhé zunuvanú — a horké uznovanú; na vlastné velebná predstavuje Tebe matko lóno — naspátek do vlastních prestavenú navracá ťi klínov; dosahuvať — sahať na víš; bohatíma — všeľikími; k poďivu — k obďivu; vždiplatné — skrúšené; zvrchuvaného ušám visílať — Otca ňebeska ušám visílať; nehodami — ňehodami ťi; Ťi zahojíc rani — všecki zahojíc rani; priveďe — rozseje; nebesa odchodem — odchodem uhľi, a; a pristrojen — pristrojen; vivolením — vizvoľením; diamantovích — mnohožádaních. Okrem týchto úprav z rytmického hľadiska („nohi“ — rytmické stopy) sú, pravda, aj pravopisné a hláskoslovné zmeny v tejto básni: uš — už; liboparní — lúboparní; rozpeneníma — rozpeňeními; ščasní — ščastní; milíma — milími; stkví — skví; na zdor — nazdor; stríbra — strébra; dúmislním — dómiselním; obdaruvan — obdarovan; dustojné — dóstojné; lónem — lónom; ustidlé — ostidlé; buduvať — budovať; prvém — prvném; usádľiť — osádľiť; rúznoverních — róznoverních; kterích — kerích; preľiskavíma — preľiskavími.

[562] Vojtech Šimko vydal pri príležitosti Rudnayovej inštalácie za ostrihomského arcibiskupa (1820) Verše a selanku Rozmlúváňi pastirov, ktoré vyšli tlačou u trnavského Jelínka. (Obe tieto básne pretlačil C. Lepáček v knihe Vojtech Šimko, spisovateľ Bernolákovej školy, s. 96 — 111.)

[563] Bola to štvrtá Hollého selanka Slavomíl (Zora I, 1835, s. 20 — 26; Dielo VI, s. 19 — 23) s podtitulom Ke slavnému uvádzáňú Jeho kňížacéj Osvíťenosťi Aleksandra Rudnayho, arcibiskupa ostrihomského a t. d. a t. d. roku 1820 ďňa 16. maja.

[564] Prvou selankou je Slavín (Dielo VI, s. 7 — 11); Hollý ju venoval Palkovičovi ako „svojému mravného a pastírského bohoslová ňekdi učitelovi“.

[565] Podzbúdzáňí Ňemňislava, abi sa na skládáňí slovenskích básňí oďevzdal — táto báseň vyšla v druhom ročníku Zory (1836, s. 60 — 61; Dielo VIII, s. 145 — 146).

[566] Aj báseň Na krásnú zahradu vyšla v druhom ročníku Zory (1836, s. 255 — 262; Dielo VIII, s. 167 — 172).

[567] V Zore 1835 vyšiel Hollého Životopis ss. Cirilla a Metóda, blahozvestov Slovákov (s. 139 — 150), ako aj zveršované obsahy šiestich spevov Cirillo-Metodiady a prvých 26 veršov tejto skladby s názvom Ukážka víťazskéj básňe: Cirillo-Metodiadi (s. 151 — 156). A v tom istom roku vyšla knižne tlačou Kráľ. univerzitnej tlačiarne v Budíne Cirillo-Metodiada, víťazská báseň v šesťi spevoch, s pripojeným životopisom Cyrila a Metoda, bájoslovím pohanských Slovákov a s vysvetlením niektorých slov. Cirillo-Metodiada mala rozsah 172 strán čiže 10 hárkov a 12 strán, z čoho Životopis zaujímal 24 strán. Vydavateľ sa na diele neuvádza. Nemožno udržiavať náhľad, že vydavateľom, resp. mecénom tohto diela bol kanonik Palkovič (pozri napr. I. Kotvan, Bibliografia bernolákovcov, s. 249). Hamuljak sa síce obrátil listom z 13. apríla 1835 na ostrihomskú kapitulu s prosbou, aby z Palkovičovej pozostalosti zaplatila náklad Cirillo-Metodiady podľa Palkovičovho želania (pozri tu prílohu I), no nateraz nemáme doklad, že by kapitula bola tejto prosbe vyhovela. K pochybnosti o zaplatení nákladu z Palkovičovej pozosalosti nás vedie aj skutočnosť, že v pôvodnej koncepcii Cirillo-Metodiady je síce Hollého venovanie Palkovičovi (vtedy ešte žil, umrel 21. januára 1835), ale do vytlačeného diela sa na úvodné miesto dostala nová, teda ďalšia dedikácia Martinovi Hamuljakovi. Ako poznáme Hamuljakovu skromnosť, nemôžeme pripustiť, že by Hamuljak bol dovolil sebe venovať dielo a že by nebol niekde vo vydaní poznamenal, že ono vyšlo aspoň „nákladem istého literaturi slovenskéj milovňíka“. Oprávnene teda predpokladáme, že Hollého Cirillo-Metodiada vyšla nákladom Martina Hamuljaka, čo výrazne potvrdzuje aj Hamuljakov vlastnoručný zápis v jeho General-Katalogu (LAMS) o Cirillo-Metodiade: „Herausgegeben von Martin Hamulják.“

[568] Kollár bol rozhodne Hollému poradcom pri ustaľovaní názvu pre Cirillo-Metodiadu, čo vysvitá aj z Hollého listu Kollárovi z 19. septembra 1834 (list 42).

[569] Tébeň — z nemeckého názvu Devína: Theben (pozri aj Hollého Cirillo-Metodiadu 1835, s. 132; Dielo IV, s. 130)

[570] Mariatál — dnes Marianka, kde bol starý paulínsky kláštor. V ňom pôsobil napr. aj slovenský barokový spisovateľ Alexander Máčay.

[571] Hamuljak asi hľadal nejaký obraz Devína, chcejúc ho zaradiť do Zory ako obrazovú prílohu. Takáto príloha však v Zore nevyšla.

[572] Nevedno, aký obraz Devína Hollý mal.

[573] Dnes, žiaľ, nevieme, ktoré piesne poslal Hollý Kollárovi pre chystané Národnié zpievanky. Kollár takto uviedol Hollého medzi tými, čo mu dali nejaký materiál pre zbierku: „Veleb. pán Jan Hollý, kněz v Madunicech a skladatel basně Svatopluk, poslal dvě znamenité Zbírky, zvláště belohorského nářečia.“ (Nár. zpievanky II, s. 502.) A na inom mieste (II, s. 487) Kollár poznačil, že mu Hollý poslal aj rukopis šarišských piesní a Hollého meno pripojil pri týchto piesňach: Hrob pod lipou (I, s. 22), Brandeburg (II, s. 446 — 447) a Brandenburg a general Braun (II, s. 447 — 449).

[574] Hollý žiadal Kollárove Národnié zpievanky asi pre predplatiteľov, ktorých na ne získal. Hollého meno je medzi predplatiteľmi (I. zväzok); z iných mohol Hollý získať aspoň týchto z blízkeho okolia: Jozef Halma, farár v Krakovanoch, N. (= Ján) Kalčo, notár v Hlohovci, Martin Lackovič, farár dobrovodský, Juro Pinkas, inšpektor v Hlohovci a Alajos Mednyánszky vo Veselom (pozri aj list 46). Ináč mal vtedy Hollý aj výmenu svojich kníh s Kollárom (pozri list 37). Išlo o Svatopluka a Národnié zpievanky (pozri vyúčtovanie v LAMS).

[575] Bolo to zaiste oznámenie o pripravovanom Slovníku česko-německom Josefa Jungmanna, ktorého prvý zväzok vyšiel v októbri 1834. „Návěští“ o ňom z 27. februára 1834 bolo pripojené napr. k ČČM 1834.

[576] Nevieme, či nemá byť: Michela (= Michla).

[577] Už v r. 1831 vyšiel u Beimela v Pešti veľký epos Árpád, ktorého autorom bol Endre Pázmándi Horvát (1778 — 1839), maďarský kat. kňaz a člen akadémie (Árpád. Irta Pázmándi Horvát Endre). Epos, zachytávajúci dejiny Maďarov od zvolenia Árpáda za vodcu, je koncipovaný podobne ako Vergiliova Eneida v dvanástich spevoch. Hoci ho Maďarská akadémia poctila odmenou (1832), dielo z umeleckej stránky nesplnilo očakávanie maďarskej vlasteneckej spoločnosti.

[578] Pinguis Minerva (lat.) — prenesene: neohrabané, neumelecké dielo (Cicero)

[579] T. j. Polomaďar (pravda, nevedno, o koho išlo).

[580] Táto časť, ktorú zaraďujeme ako postskriptum, je napísaná na osobitnom malom papieri (v rozmeroch 12 × 10,5 cm) bez akéhokoľvek označenia, že patrí k tomuto listu. Podľa obsahu usudzujeme, že je to predsa súčasť tohto listu, čomu nasvedčuje aj to, že na liste už naozaj nebolo miesta na dopísanie tejto „prosby“, lebo posledné riadky už aj tak Hollý dopisoval iba po okraji.

[581] Preslov časopis Krok vyšiel v troch dieloch po štyroch častiach, a to v r. 1821 — 1823 (I), 1824 — 1831 (II) a 1833 — 1836 (III). Hollý mal prvých šesť častí čiže všetky štyri časti z prvého dielu a dve prvé časti z druhého dielu; hľadal teda tretiu časť z druhého dielu, ktorá vyšla v r. 1828, a štvrtú časť toho istého dielu z r. 1831.

[582] Kollár poslal Hollému žiadané zväzky Kroku (pozri list 42); tu pokračovala úvaha Antonína Jungmanna s názvom Člověkosloví čili anthropologie (s mottom: Znej sebe sama), ktorá začala vychádzať v druhej časti druhého dielu (II, 2, s. 266 — 312; II, 3, s. 393 — 419; II, 4, s. 521 — 553) a až v štvrtej časti na konci bolo uvedené meno autora: Ant. Jan Jungmann.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.