Korešpondencia Jána Hollého
Autor: Ján Hollý
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková
[1336] (28. X. 1845)
Na Dobréj Voďe 28. rijňa 1845
Najdražší prátelu!
S posledného Jejích predraheho listu 19. srpna[1337] poznal sem všemožnu usilovnost o pesnički, nech teda i dál pre odplatu bozku tak sa o ňe staraju; nebo ked sa Oňi od ňích odhodá, kdo sa za ňe zaujme? Nech jích len p. Eliašovi (odkad je predca rodak, nevím)[1338] a p. čredňíkovi jakožto svojemu krajanovi a pratelovi[1339] i p. Miškolcímu[1340] porúčajú.
Čo písaľi ze stranki zbehu spoluhlásek skrz a t. d., ovšem pravdu majú. Já sem to pri ú pri básňenú metrickem najlepšej skusil,[1341] a kebi to nebolo, naša slovenčina najdokonalejša z europejskích k metram bi bola. Ale čo, ked ta vokalizacia je proti priroďenosti našej reči? Bude-ľi spevar predspevovat skerz mesto skrz, lud za ňím spívající pusťí sa do smíchu. Možeme teda len pri starém zostat, jako zostal p. Kollar. On prví začal v Sl. dc. písat mlučat, vluk, kark & mesto mlčat, vlk, krk; ale nenasledoval ho ňikdo;[1342] a tak i sam sa zase navraťil k mlčat, vlk, krk a t. d. Skrz bi sa dalo kde tu na pre zmenit, ale trpezlivost a iné podobne jako? Ja to už není sem v stave učinit, že sem pres zimu zas vac než pres leto slepí.[1343] Velku noc si netrúfam prežit. Od 7. žára do kostela chodím o palici, ano aj k oltaru o palici. Nechce to zlé z nas vilezt a tiskne sa až do brucha, čreva chce potrhat. Brucho mňe svrbíva a pod pupkem ale dva tídne bolí tak, jako kebi človek dlho moč držal. Ale čo je po mne, nech len Jích p. boh dlho zdraveho živí.
Kancional českí v 4-u nech zostane tež u Eliaša; nebo Karol Krbíček už vac není v Prešporku, odevzdaľi ho do Čech buďejovickemu biskupovi, ktereho biskupstva bol knaz, preto že v Prešporku ze ženskími ďivi chcel robit. P. V. A. Diakon[1344] pozdravuje. S p. bohem.
Naj. prátel J. H. v. r.
[1336] Originál listu je v LAMS.
[1337] Takýto Hamuljakov list, ani jeho koncept, nepoznáme.
[1338] Martin Eliáš pochádzal zo zmiešanej nemecko-slovenskej obce v Peštianskej stolici (pozri list 96).
[1339] Hollý myslí na vikára (čredníka) ostrihomského, ktorým sa práve r. 1845 stal Jozef Kunszt (1790 — 1866), narodený v Zubrohlave na Orave, teda Hamuljakov krajan. (Memoria basilicae Strigoniensis, s. 187 — 188; Szinnyei.)
[1340] Martin Miskolczy (list 52, pozn. 27) sa stal 2. júna 1845 veľprepoštom (praepositus maior) ostrihomskej kapituly a zástupcom (sufragánom) prímasa Kopácsyho. (L. Némethy, Series parochiarum et parochorum, s. 795; Schematismus Strigoniensis 1845, s. 4.)
[1341] Hollý má zrejme na mysli prípady, ako prv, kde sám používal prú.
[1342] Kollár sa zasadzoval za vokalizáciu už v Kroku z r. 1823 (list 21, pozn. 6) a v Čítanke z r. 1825 (list 11, pozn. 7) a naplno ju uplatnil vo vydaní Slávy dcery z r. 1832. Potom niekedy okolo roku 1837 začal od nej upúšťať a vracať sa k spisovnej češtine (V. Zelený, Život Josefa Jungmanna, II. vyd., Praha 1881, s. 289).
[1343] Pozri úvodnú pozn. k listu 99.
[1344] Dekan Martin Lackovič
Galéria obrázkov
Obrázok
