Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 20. Jurajovi Palkovičovi

[301] (9. IV. 1828)

Velkomožní paňe, paňe na mňa najlaskavejší, najdobroťivejší!

Ďňa 3. b. m. na Zeľení štvrtek dostal sem od Jejích Veľkomožnosťi pre mňa veľmi poťešitedelní list, s kterého sem virozumel, že útrati na vitlačeňí preloženéj Eneidi milosťive zase vinaložiť ráčá,[302] za čo já najpoňížeňejšé vzdávám ďekováňí; a poňeváč za to tak veľké dobroďení žádnú vecú, která bi k časnému dobrému pána veľkomožného biť mohla, nejsem v stave sa odslúžiť, usilovať sa buďem aspoň mňe možním spósobem, jako sem aj dosavád čiňíval, odslúžiť tím, čo bi k večnému dobrému Jejích Veľkomožnosťi slúžilo, toťižto omšami s., kterích sem od téj dobi, čo sem písal,[303] 21 nanovo odbavil a tak uš všeckích 503, ostatné téš do počtu nákladku čo najskór doslúžím a potom aj vác, nebo tu na mšu dostat ňeňí običajné; krem toho každodenné memento až do mojéj smrťi. Veršami téš mojími jakožto najprvňejšého a najznameňiťejšého muža, najvatšého mecenáša Slovákov &, ve vác místách oslavovat ňezaňedbám.[304] Aľe včil ešče jednu poňíženú prosbu skládám, však napozatím ňechcem bit uš vác obťážní aňi vác žebrať, ľen jednu ešče poňíženú prosbu skládám k nohám pána veľkomožného, kebi milosťive ráčiľi na to privoľiť, abi tá Eneida v Trnave na svetlo vísť mohla,[305] nebo kebi v Ostrihome anebo inďe, já bich ju mosel znovu ešče načisto spísať, čo bi mojím od mnohého čítáňá pokazením očám a dálším prácám veľmi záhubné bolo, poňeváč zrak mám uš krátkí, mdlí a slabí a ňičoho sa tak nebojím, žadnéj psoti, nebo téjto sem uš navikel, jako abich skoro ňeosľepel.“[306] Potreboval bich najméň aspoň dva mesáce, zakáď bich 30 hárkov zretelňe prepísal, a zatáď bich aj dva spevi ze Svatopluka spraviť mohel, nebo sem k tomu cílu mnoho epickích básňí a iného potrebného prečítal: concepti mám po hromaďe, které bi mi z hlavi za ten čas vilétaľi; krem toho jar k práci veršovňíka najsúcejší je. Prepísat bi sa mosela preto, že druhí kňihtlačitel, mého písma ňeznámi, nemohel bi mnohé místa prečítať, nebo je veľmi počáraná a multa cruciata lima.[307] — Roku 1824 prepísal sem ju potreťíkrát načisto[308] a od téj dobi pať rázi zase popravil, mnohé slova a ňekďe aj celé verše popretrhal, pozeťíral a iné ľepšé dosť ťažko a nezretelno pre ňedostatek místa pod ňimi neb nad ňimi dosaďil; Jeľinek aľe, poňeváč moje písmo, bár jak špatno písané, prečítať ví, a čo bi predca prečítať dokonáľe ňemohel, to bi si na osobitní papír naznačil a ja mu ľen to potom napravil, unovaléj téj práci, celého toťižto nového prepísáňá bi mňa zbavil. Robil si on náďej k tlačeňú jéj z listu pána veľkomožného roku 1824 na Všech svatích mňe odeslaného, ve kterém medzi iním aj toto stalo: že dosťi buďe času na vidáňí Eneidi misľeť, keď Slovár Bernolákov na svetlo víjďe:[309] a preto, čím sem ja ten dostal a jemu, abi mi ho zvázať dal, poslal, on hňeď dlhé literi veľké Á, É, Í, Ó, Ú, ve veršoch pre odvráťeňí chib potrebné, láť si dal a veľkí papír (chartam median pro octavo majori)[310] si zaopatril a včil uš ostatním slovem za vitlačeňí 500 hárkom[311] na tom istém papíri 12 zlatích in conventionali moneta pítá, anebo 30 na šajnách.[312] Na menšém octáve žádal bi méň, aľe tu bi, až ňe pól treťaráza, aspoň dvakrát toľko hárkov moselo bit, nebo bi jeden verš na jeden rádek nevišel, než na dva, a tak bi omnoho vatšé útrati boli. Konečňe kebi v Trnave vitlačená bola, já bich sám correcturu védel, aňi bich nedbal jedních 17 zlatích vinaložiť na posla. Na correctorovi najvác zaleží, nade všecko pri veršoch. Kdokoľvek Bernolákov Slovár corrigoval, mnoho, veľmi mnoho prehrešil, že tolké tlačitelské chibi neodstraňil; ňekteré zaiste slova tak spotvorené sú, že sa človek aňi ľen dovťípiť nemóže, jako bi jích mal čítať a rozumeť; tak pre samú correcturu ten oborskí, znameňití a dokonalí Slovár ňehodňe trpeť mosí![313] S tíchto tehdi príčin z ostatnú mojú najpoňížeňejšú prosbu k Jejích Veľkomožnosťi sa utíkať opovažujem, abi milosťivé svoje k vitlačeňú predmenovanéj Eneidi v Trnave privoľeňí dať ráčiľi; a až bi v téj veci prosba moja visľišaná bola, mňe téš na vedomí dať, pripusťila-ľi bi sa dedikacia neb ňe? a jako bi sa mala vitlačiť? v jedném-ľi zvazku, či ve dvoch?[314] Celá bi višla na 17 hárkov ve veľkém 8 veľmi husto tlačená; hustšej než ti Rozľičné básňe, tak že bi tu vác na jeden list o desať rádkov sa moselo položiť, než tam je. Kebi boľi dva zvazki, každí ve farebnéj obálce s titulem, záľežal bi ze šest spevov a 81 hárka a bol bi prám tak veľkí, jako sú ti Rozľičné básňe.

A tak sa uš konečňe do predešléj láski porúčám a to milosťive povoľeňí na Trnavu očekávající, keď za dobroťivé tích veľkích útrat ešče ráz najpoňížeňejšej ďekujem vinaložeňí, spolu ke svátku s. Jura napred uš od včilka všecko najľepšé i za živa i po smrťi s celého srdca najuprímňejšej žádám, zostávám

Jejích Veľkomožnéj Milosťi najpoňížeňejší služebník Jan Holly, f. m., v. r.

V Maduňicách dna 9. dubňa 1828

Vertatur[315]

P. P.[316] Kňižku p. Dankovského: De affinitate linguae Graecae et Slavicae ňečítal sem.[317] Ale v Kroku od p. Presla vidávaném je pojednání o samskritu,[318] Krátkí prehled prozodie a metriki indickéj,[319] vítah samskritskéj grammatiki z Nala, k líbému zrovnáňú z vlastenskú rečú.[320] S tehoto posledného, obzláštňe ale s prvého poznat velkú príbuznost slovenčini k samskritu. Toto preukazal Val. Skor. Maiewski: O Slowianach i ich pobratymcach, w Warszawie 1816.[321] Toto že i skusenost potvrdzuje. Pan F. Brezowski, včil majster sustružnicki v Zagrabe, že Hindom rozumel a oňi rozumeľi jemu až do Kočinčini.[322] P. Ondrej Kucharskí (písal mi nedávno s Peštu, list jeho mi odevzdali p. Hamulják a Kollár ze svími, v kterích všeccí tre vitlačeňí Eneidi žádali) v Drážďanoch, kde professor samskritskéj reči je,[323] zrovnával polské slova ze samskritskími. K. p. plotum, pluť; braviti, pravit; bahutván, bohatí; česanti, česat sa; čarati, čarat; diad, ďed; dan, dáň; darana, darovaní; diviti, divit sa; gora, hora; gadati, hadat; hrudi, hrudi; hima, zima; járan, jarí; kara, káráňí; kukada, kohut; kanoti, konat; krit, krik; kalužan, kaluža; kančana, skončena; kražna, krasná; kuru, král; manuž, muž; nebeh, nebo; nosakat, nosakat (kdo nosi uťíná); niša, ňiší; otrok, otrok; parah, para; prasta, prostak; pivati, pit; prag, prah; prasine, proseňí; pida, bída; prabavati, prebivat; Samožonki, Amazonki; stania, stáň; stáňí; sierota, sirota; stavagati, stávat; žena, žena; šitas, sitosť; staruna, starí; zemindar, zeman; jasaha, jasnosť; izereh, jezero; vehlij, veľikí; & & &.


[301] Fotokópia listu je v LAMS.

[302] Bol to Palkovičov list Hollému z 27. marca 1828 — o jeho obsahu pozri v úvodnej poznámke k listu 18.

[303] Pozri Hollého list Palkovičovi — list 18.

[304] Hollý venoval Palkovičovi selanku Milen (pozri list 3, pozn. 1), Verše na mena r. 1826 (pozri list 11, pozn. 18), Poďekováňí za vydanie Rozličných básňí (pozri tamže), chystal mu oslavnú báseň na mena s názvom Svatí Juro víťaz nad drakem, ktorú však Palkovič neprijal, a tým zamedzil jej napísanie (pozri list 11), chcel mu osobitným venovaním pripísať Rozličné básňe (list 6), napísal na neho Chválospev, keď vydal slovenský preklad biblie (Dielo VIII, s. 154 — 158), venoval mu epos Svatopluk (pozri list 15, pozn. 2), ako aj svoju prvú selanku Slavín (Dielo VI, s. 7 — 11) a napokon sa rozlúčil s ním svojím žalospevom na jeho smrť (Dielo VII, s. 75 — 79).

[305] Pozri úvodnú poznámku k listu 18. Palkovič však predsa vyhovel Hollého prosbe a preklad Eneidy dal vytlačiť u Jelínka v Trnave.

[306] Skoro všeobecne sa traduje, že Hollému ohrozil zrak až požiar v Maduniciach r. 1843, no aj z tohto listu vidno, že sa mu zrak zhoršoval už dávno predtým, a čoho sa najviac obával, to sa mu predsa stalo — napokon oslepol.

[307] multa cruciata lima (lat.) — dotrýznená mnohým brúsením (citát z rímskeho básnika Statia, z jeho zbierky Silvae IV, 7, 26)

[308] V liste z 22. júla 1824 Hollý písal Palkovičovi, že preklad Eneidy „popravoval“ už jedenásťkrát (list 8).

[309] Táto zmienka sa vyskytuje v Hollého liste Palkovičovi č. 10.

[310] T. j. papier medián pre väčší (veľký) oktáv (medián = názov veľkosti papiera). Preklad Virgiliovej Eneidy vyšiel vo veľkom oktáve (pozri list 7, pozn. 2).

[311] Hollého chyba, namiesto: harkov.

[312] Tridsať šajnov (tzv. viedenskej meny) sa rovnalo dvanástim zlatým v striebre. — In conventionali moneta (lat.) = v konvenčnej mene.

[313] Nevie sa, kto korigoval Bernolákov Slovár; ak možno však veriť neskoršiemu tvrdeniu Radlinského (Slovesnosť I, 1863, s. 76), korektúry Slovára robili Palkovič a Hamuljak.

[314] Virgiliova Eneida vyšla bez venovania (dedikácie) a v jednom zväzku.

[315] vertatur (lat.) — obrátiť! Na ďalšej strane listu nasleduje totiž Hollého postskriptum, ktoré uvádzame.

[316] postpositum(?) — dodatok(?)

[317] Gregor Dankovský (1781 — 1857) — moravský rodák, bol od r. 1807 profesorom gréčtiny na kat. akadémii v Bratislave. Vo svojich dielach sa zapodieval medziiným aj romantickým porovnávacím dokazovaním o príbuznosti Grékov a Slovanov. Palkovič zrejme odporúčal Hollému (pozri úvodnú pozn. k listu 18) Dankovského knihu Die Griechen als Stamm- und Sprachverwandte der Slaven, historisch und philologisch dargestellt, ktorá vyšla v Bratislave v roku 1828. Tu Dankovský dokazoval príbuznosť gréčtiny so slovanskými jazykmi. (A. Kolář, Řehoř Dankovský, s. 20 n.)

[318] O Samskritu — Tento článok Antonína Jungmanna vyšiel v Kroku I, 1, s. 65 — 81.

[319] Krátký přehled prosodie a metriky Indické. Rozprava Josefa Jungmanna v Kroku I, 1, s. 33 — 64.

[320] Výtah grammatický z Nala, k libému srovnání s vlastenskou řečí — autorom tohto článku v Kroku I, 4, s. 75 — 103 bol Antonín Jungmann. V ňom podal sústavu gramatiky a skloňovacie vzory v sanskrite. (Nala a Damajanti — epizóda z eposu Mahábhárata, vydaná Franzom Boppom v Londýne 1819.)

[321] Walenty Skorochód Majewski (1784 — 1835) — prvý poľský sanskritológ, vydal svoje dielo O Słowianach i ich pobratymcach vo Varšave v r. 1816. Tam zahrnul aj svoju rozpravu o posvätnom jazyku starej Indie. (K. Krejčí, Dějiny polské literatury, Praha 1953, s. 205.)

[322] Toto je vlastne Hollého parafráza z Jungmannovho článku O Samskritu (s. 8): „Příbuznost velkou slovenčiny [roz. slovančiny] k Samskritu ukázal pan Wal. Skor. Maiewski: O Slawianach i ich pobratymcách, w Warszawie 1816; což i v skutku zkušenost potvrzuje. Tak pan F. Březovský nyní mistr soustružnický v Zahrabu (Agramě) Hindům rozuměl, a oni rozuměli jemu až do Kočinčíny.“

[323] Andrzej Kucharski (jeho list Hollému s Kollárovým prípisom pozri tu na s. 47) na svojich cestách prišiel do Pešti na Vianoce v roku 1827. Profesorom v Drážďanoch nebol, lež koncom škol. roku 1830 sa vrátil znova do Varšavy. (V. A. Francev, Poľskoje slavianovedenije, Praha 1906, s. 440 — 479.)

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.