SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

List 78. Martinovi Hamuljakovi

[1068] (5. IV. 1842)

5. dubňa

Najdražší pratelu!

Pram jako sem prepísal peseň na Herminu v Kristu zesnulú a volačo Jím chcel písat a zajtra na počtu poslat, nahodila sa mi tato dobrá príležitost do Budína. Napis, až sa Jím nelubi, nech položá iní. Na druhej strane asnad, asnad bi mohlo stat K potešenu (k zavoňáňú) najmilostivejšemu pp. otcovi od Spolku reči a literaturi slovenskej milovníkov obetovaní i predstavení.[1069] Skór sem poslat nemohel, nebo pram pred timito dvoma svatkí Jejích drahí list sem dostal.[1070] Ledva sem sa do ňej rozkíval, už ustavam v metrickích, a preto sem jich aj na veki zaklnul, tuto predca na Jejich žadost dost tažko sem sklepal, že cviku v nich už vac nemám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po dokonaních nábožních pesňach metrickích dal sem sa na rimovane. S tíchto zložil sem dosavad 12 samích skoro póstních. Jednu posílám Jím na ohledaní, abi videli aspon, jako mi rimováňí ide, a pre ňišt iné, v kterém sem više 27 rokov ništ neskládal, ano malo aj pred tím.[1071] Privikne k všeckemu človek, aj ke šibenicam. A tak už ve meno bože len ve svatích pokračovat budem tím poradkem, kterím na metrickích. S panem bohem. Tak na chitro, že sa príležitost bavit nemože, toto sem čaral, že sem skor napísal, než domislel, jako to poznavaju.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mám v osmi rečach verše v lat., uherskej, nemec., českej, slavonskej, chorvatskej, rusnackej a valaskej ke svatku Jozefa, Hung. palatina, 1805 obetované.[1072]



[1068] Poškodený originál listu je v LAMS. Chýbajúci rok (1842) dopĺňame podľa spomínanej Hermíny.

[1069] Hermína Amália Mária — dcéra palatína Jozefa, narodila sa 14. septembra 1817 a umrela 13. februára 1842. Báseň na Hermínu „ménom Slovákov spíval Jan Holly“ s názvom Noví kvítek. Vyšla v Budíne ako osobitná štvorstranová tlač (20,5 × 28 cm), avšak bez uvedenia vydavateľa. Jej vydavateľom nebol Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej, ale sám Hamuljak (pozri list 65, pozn. 24), ktorý ju zaradil aj do IV. zväzku Básňí, a to na úvodné miesto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[1070] Tento Hamuljakov list spred veľkonočných sviatkov (27. — 28. marca) nepoznáme.

[1071] Spomínané Hollého „rýmované“ básne z čias jeho mladosti sa nezachovali.

[1072] Onomasticon serenissimi hereditarii principis regii archi-ducis Austriae et regni Hungariae palatini Josephi Pesthini anno MDCCCV. inter concentus musicos lingvis Latina et nationum Hungariam incolentium celebratum. Budae. Typis Regiae universitatis Pesthanae (= Báseň na meniny najjasnejšieho dedičného kráľovského kniežaťa, arcivojvodu rakúskeho a palatína uhorského kráľovstva Jozefa v Pešti roku 1805 vydaná v básnickom súzvuku jazykom latinským a jazykmi národov obývajúcich Uhorsko. V Budíne. Tlačou Kráľovskej peštianskej univerzity). V tejto príležitostnej zbierke sú básne v týchto ôsmich jazykoch Uhorska (po latinsky): Latina, Hungarica, Germanica, Slavica, Illyrica, Croatica, Valachica, Ruthenica. Pod označením „Slavica“ je zaradená báseň Jiřího Palkoviča, pravdaže, v češtine. (Túto zbierku naše bibliografie nezaznačujú.) Zbierka vyšla vo formáte 24 × 20 cm v rozsahu 64 strán.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama