Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 29. Martinovi Hamuljakovi

[409] (14. V. 1830)

Najdražší prátelu!

Odeslané Ohlášeňí predplatku na Rozpravy o jménách, počátkách a starožitnostech národu slavského (čili slovanského) a jeho kmenů od p. Jana Kollára,[410] kedisi pri počátku mesáca brezňa s počti mňe dodané, ňemohel sem hňed iním ve známosť uvést pre veľké vodi, které nás odevšad za veľmi dlhí čas obkľičovali a všecek prístup na druhe strani zamedzovali, osadu našu téš ňeráz prebehli a skoro uš válali, jeden toľko dom zruťili; ščasťí bolo, že skoro opádali. Ladi naproťi ďediňe sa zastavili, a Váh mosel inú cestú po štrkoch a po polach bežať.

Než jak náhle vodi sa umenšili, všemožňe sem sa usiloval predmenované Ohlášeňí čo najlepšej po našem okolí rozšíriť; mnohích sem zbudzoval, víbornú kňihu tu pre svoj obsah velmi vichvaloval, nemohel sem však predca krem 11 níže doloženich predplaťiťelov[411] nazbírať vácej. Vibrané peňáze ňevím po jakéj príležitosťi odeslať. Mislím jich Jeľinkovi odevzdať; on sa postara o jejích na své místo odesláňí.

Ja sem uš, chvala bohu, zdraví dobre; ale tá psota nechce človeka opusťiť. Bol oheň,[412] zhorela rožná lichva a ovce. Kúpil sem ovce, a to draho, požrali seno a podechli. Zasála sa ozimina, ozimina vihinula pod sňahami, mosela sa zaorať a jačmeň zasáť. Dva volki, s každého páru jeden, jakosi kašlu, abi len aj ti neuhinuli. Aľe psota sem, psota tam. Však bol na sveťe

„Diogenes, cui pera penus, cui dolia sedes.“[413]

Svatoplukiada asnad bude tehoto roku hotová, kebich len Rossiadu mohel prečítať! Asnad uš aj Lechiada[414] višla?

Nevím, je-ľi krem 1° a 2° zvazku z Národních slovenskích pesňi aj vácej čo vitlačené.[415] Prosím, kebi mi s každého zvazku 2 exempl. s timi Rozpravami odeslali, tuším je po dvacátňíku jeden.

S tím do skusenej láski i nadale sa srdečne porúčám a zostavam

Jejích Urod. a V. U. Milosti opravdiví ctitel a najver. prátel Jan Holly, f. m.

V Madunicach 14. mája 1830

Ména predplaťitelov na Rozpravy &

1 Já sám[416] — na 1 exemp.

2 Dvojcťihodní pán Jozef Parasinyi, farár fraštackí[417] — 1 exemp.

3 Klášter fraštackí veľebních otcov s. Franciška[418] — 1 exem.

4 Gaudenc Adámí, kláštera fraštackého vikariuš[419] — 1 ex.

5 Klášter žilinskí veľebních otcov s. Franciška[420] — 1 ex.

6 Dvojct. p. Jozef Urbanovszky, farár mesteckí[421] — 1 ex.

7 Dvojct. p. Ludvík Hazucha, kaplán mesteckí[422] — 1 ex.

8 Dvojct. p. Anton Knapp, farár krížskí[423] — 1 ex.

9 Dvojct. p. Marťin Laczkovics, farár dobrovodskí[424] — 1 ex.

10 Urod. p. Jan Szuchánek, dvorskí drahovskí[425] — 1 ex.

11 Urod. p. Jan Krst. Jelinek, cisarskí-královskí vísadní kňihtlačar v Trnave[426] — 1 ex.


[409] Originál listu je v LAMS.

[410] Kollárove Rozpravy o jmenách, počátkách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů vyšli v Budíne roku 1830. (Ich „Ohlášeňí“ nateraz nepoznáme.)

[411] Hollého chyba v pôvodine: Predplaťilow.

[412] T. j. oheň v Maduniciach 16. apríla 1829 (list 25).

[413] Preklad z latinčiny: „Diogenes, ktorému kapsa bola špajzou a sud domovom.“ — Autorom citátu je básnik Decimus Magnus Ausonius (ok. 310 — 395), učiteľ gramatiky a rétoriky. (Pozri D. M. Ausonii Burdigalensis Opuscula, recensuit Rudolphus Peiper, Lipsko 1886, s. 82.)

[414] Lechiada — chystaný epos poľského básnika Jana Pawla Woronicza (1757 — 1829) o bájnom praotcovi Poliakov Lechovi, ktorý však už básnik nenapísal; zachovali sa z neho len zlomky. (Kollár má motto z Lechiady v Rozpravách.)

[415] Boli to Písně světské lidu slovenského v Uhřích (pozri aj list 8, pozn. 38), ktorých prvý zväzok vyšiel r. 1823 a druhý 1827. Vydal ich Ján Kollár v spolupráci so Šafárikom a Jánom Benediktim. Ďalšie zväzky už síce nevyšli, ale ich prepracovaním a podstatným rozšírením boli dvojzväzkové Národnié zpievanky z r. 1834 a 1835.

[416] Hollý je takto uvedený medzi predplatiteľmi na Kollárove Rozpravy: „Madunice, nitr. p. Jan Hollý, farář.“

[417] Jozef Paraschini (Paraschin; 3. IV. 1791 — 12. IV. 1834) — pôvodom z banskoštiavnickej baníckej rodiny, bol od r. 1827 až do smrti farárom v Hlohovci. (L. Némethy, Series parochiarum et parochorum, s. 841; prípis z Primaciálneho archívu v Ostrihome; výťahy z matrík, ktoré nám láskavo urobili pracovníci Št. archívu v Nitre a Radvani.) Medzi predplatiteľmi sa jeho meno píše v podobe, ako ju podal Hollý.

[418] Hlohovskí (fraštackí) františkáni sú tiež medzi predplatiteľmi. Zaujímavé je, že osobitne sa predplatil aj ich vikár (= zástupca predstaveného — gvardiána).

[419] Gaudentius Adámi (1778 — 1853) — rodák z Kvačian (Liptov), bol od r. 1803 príslušníkom františkánskej rehole. Neskôr účinkoval v rehoľných domoch v Šebeši (dnes Nižná Šebastová pri Prešove), Stropkove a Trstenej. Umrel v Šebeši. Skromne prispel aj na Hollého pomník. (Schematismy OFM; Concordia 1858, s. 124.)

[420] Františkáni v Žiline mali aj svoje gymnázium, na ktorom vyučovali viacerí Slováci (ich mená pozri napr. v Schematismus venerabilis cleri Nittriensis 1830, s. 131).

[421] Jozef Urbanovský (1793 — 1865) bol farárom v Mestečku v r. 1824 — 1833 a potom prešiel do Čachtíc. (L. Némethy, Series parochiarum et parochorum, s. 1004.) Tam bolo na jeho fare neskôr tatrínske zhromaždenie (1847).

[422] Ľudovít Hazucha (o ňom v úvodnej pozn. k listu 18) je uvedený ako kaplán v Mestečku, kde prišiel v r. 1830 z Piešťan.

[423] Anton Knapp (1787 — 1848) — rodák z Gbelov, bol v r. 1822 — 1831 farárom vo Sv. Kríži nad Váhom (dnes Považany), odkiaľ prešiel do Dolnej Krupej, kde aj umrel. (I. Kotvan, Bibliografia bernolákovcov, s. 203 — 206.) Kollár ho medzi predplatiteľmi na Rozpravy omylom zaradil do Sv. Kríža v Liptove.

[424] Martin Lackovič (1783 — 1855) — Hollého spolužiak, pochádzal z Radošoviec. Od r. 1817 bol až do smrti farárom na Dobrej Vode, kde zastával aj funkciu dekana. Je tiež medzi predplatiteľmi na Rozpravy, no Kollár napísal jeho meno bez maďarského pravopisu (Lackovič, podobne aj Urbanovský a Suchánek).

[425] Ján Suchánek — jeho bližšie životopisné dáta sme nezistili.

[426] Jelínka uviedol Kollár medzi predplatiteľmi takto: „Trnava: p. Jan Jelínek, výsadní knihtiskář.“

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.