Korešpondencia Jána Hollého
Autor: Ján Hollý
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková
[216] (17. IX. 1826)
Veľkomožní pane, pane mňe najlaskavejší!
Z listu 16. mája písaného a od Évi mňe prineseného virozumel sem napred: žebi Jejích Velkomožnost bibliu roku 1488 tlačenú kúpili, abich ľen svojím časem cenu oznámil, ale mňe za najvatšú cenu bude, jestli ju vďačňe príjmú. (Bude-li čo s tej biblie pre Slovákov? obracá-li ju kdo?)[217]
Podruhé, že napozatím nebude treba buď nové, buď staré kňižki posílat.[218] Tak teda vácej sa uš neopovážím. O ti Gešichti slovenskéj reči od Šafáríka,[219] novosadského direktora, tenkrát len preto mňe neposlane, že boli u kňihára, včil bich prosil, kebi mi ráčili k prečítánú, je-li možná vec, požičat. Co najskór bi sem jích s poďekováňím naspátki odeslal. Kedže je to čosi znameňitého.
Potreťe. Radu nepísat báseň hrďinskú o s. Jurovi víťazovi nad drakem uposlechel sem, ačkoľvek tažko sa velká nato chuť udusit dala.[220]
Naposledi, na Slovár Bernolákov ovšem predplácám[221] a ten ostatní od hubi odtrhnutí grajcar ešče bich dal. To je ovšem viborní, znameňití slovár. Mali síce dosavád uš 4 ďíli na svetlo viísť, aľe ja sem len dva teprv dostal, které sem aj hned z velkú chutú prečítal. Ostatné dichtivo očekávám. Nemalo tam asnad zbitečné bit, kebi sa na konci predmluvi bol doložil rok, mesác a deň, v kterém bola písaná, ze stránki Čechov, kterí bi nevedeli, kedi nebohí zemrel a mislá snad aj ňekterí, že on ešče roku 1825 živí bol,[222] ačkolvek kdesi ve Slovance Dobrovského rok jeho smrťi zaznamenaní je,[223] pretože od roku 1813, v kterém 15. ledňa pri holeňú bradi šlakem porazení v Kristu zeznul,[224] mnohé a velmi mnohé české slova vnove utvorené v kňihách sa nachádzajú a tak bi viďeli, že do teho Slovára vzaté bit nemohli a že od Jiríkového starší je.
Pripojení tuto Chválospev na nebohého A. Bernoláka posílám, žebi snad na konci Slovára vitlačit sa mohel.[225] Zdá sa mi, že aj v Páris Pápaiho slovári verše na konci naňho sa nachádzajú.[226] Až bi teda pán velkomožní tak súďili a za dobré uznali, ňech bi ráčili ho odeslat p. Šákymu[227] anebo kdo tím vládne, asnad bi ho na slovo pána velkomožného vitlačil. Však bi tolko místa nezastal, višel bi aj na tri listi husto tlačení a tito, možná vec, že bi i prazné vistávali. Zaslúžil bi to ten patriarcha Slovákov; presvedčilo bi sa s ňeho téš, že tá v predmluve chválená slovenská reč ešče aj úplnú gréckú neb laťinskú míru ve veršoch móže mať, jakú mimo téjto a uherskéj žádná včilajšá europejská nemá. Noti bi tam svedčali, ale ti bi mnoho místa zaujali.
Tak sa uš do predešléj prízňe porúčam a z ucťivostú zostavam
J. Velkomožnéj Milosti najpoňížeňejší sluha J. Holly.
V Maduňicách 17. žárí 1826
Povedajú, že v noci kameň[228] nepadá. Aha, nepadá. Tu ale pred pól druhím tídňem prám s pólnoci krúpi na peterském vinohradi na Troch horách[229] na kvas zbili. Coho chúďatko aj mój vinohrádek učastní bol.
[216] Originál listu je v ASSV. Jeho faksimile uverejnil J. Pöstényi v Kultúre III, 1931, s. 19 — 20 (Palkovičova pozostalosť).
[217] Ako vidno, Palkovič ešte ani dosiaľ neinformoval Hollého, že prekladá bibliu do bernolákovčiny (pozri aj list 5, pozn. 26 a list 22).
[218] Zásielku takýchto kníh posielal Hollý Palkovičovi napr. s listom 8 (ale aj inokedy).
[219] P. J. Šafárik, Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten, Budín 1826. (Toto dielo vyšlo v slovenskom preklade v Bratislave 1963 s názvom Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí.)
[220] Pozri úvodnú poznámku k listu 11.
[221] Hollý reaguje na Palkovičovu otázku, či sa predplatí na Bernolákov Slovár (pozri úvodnú poznámku k listu 11).
[222] Prvý zväzok Bernolákovho Slovára vyšiel r. 1825; v ňom je autorova latinská predmluva (Praefatio), ale nepodpísaná a nedatovaná. Mohlo sa teda skutočne zdať, že Bernolák v tom čase ešte žil, hoci umrel už 15. januára 1813 a jeho dielo vyšlo posmrtne.
[223] V Dobrovského Slovanke II, 1815, s. 185 v článku Uiber die Literatur der östlichen Wenden nach Frisch, mit berichtigenden Ergänzungen (O literatúre východných Slovanov podľa Frischa s opravnými doplnkami) je skutočne takáto zmienka: „Bernolak, ehedem Pfarrer zu Landschitz (Czeklesz), starb den 15. Jänner 1813 zu Ersek-Ujvar in der Neutrer Gespannschaft.“ (Preklad: „Bernolák, kedysi farár v Čeklísi, umrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch v Nitrianskej stolici.“) V Čeklísi (dnes Bernolákovo) bol, pravda, Bernolák iba kaplánom, nie farárom.
[224] V pôvodine: zeznul. — O tejto okolnosti Bernolákovej smrti vedel Hollý zrejme z Palkovičovho Týdenníka II, č. 5 z 5. februára 1813, s. 89 — 90, kde vyšla zpráva o Bernolákovej smrti s takouto vetou: „I jeho mrtvice porazila, právě při holení brady.“
[225] Hollého Chválospev na Antoňa Bernoláka, písaný v hexametroch, nezaradil Palkovič do Slovára; táto rozsiahla óda vyšla po prvý raz až v súbornom vydaní Básňí Jana Hollého I, 1841, s. 89 — 95 (pozri Dielo VIII, s. 159 — 166).
[226] Ferenc Páris-Pápai (1649 — 1716) — maďarský lekár a profesor, vydal v Levoči roku 1708 veľký Slovník latinsko-maďarský (Dictionarium Latino-Hungaricum), ktorý dosiahol viacero vydaní (Szinnyei). Vo vydaní z r. 1782, ktoré sme mali k dispozícii, je oslavná latinská báseň na autora (napísal ju Joannes Jacobus Hofmannus) umiestená v Slovníku- hneď po autorovom úvode.
[227] Ferenc Sághy bol v rokoch 1804 — 1838 správcom univerzitnej tlačiarne v Budíne. Tam sa neskôr tlačili aj Básňe Jana Hollého (1841 — 1842).
[228] kameň — kamenec, búrka
[229] Tento chotárny názov zrejme súvisí s obcou Svätý Peter, ktorá je dnes už spojená s Hlohovcom (miestni obyvatelia ho nepoznajú).
