Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 49. Martinovi Hamuljakovi

[742] (28. X. 1835)

28. rijňa

Najdražší práťelu!

Ďňa 23. b. m. večer dostal sem s počti Jejích premilí list a na to na druhí ďeň, že príležitost do Trnavi bola, 5 ex. Zori od Jeľinka.[743] Za tri od slavneho Spolku laskave darované poňížeňe ďakujem.[744] Jaká ale je to Šafáríkova historia, s kterej bi sa viobrazeňí Sláva za zaklad prijat mohlo? Či tá roku 1826 v Buďíňe vitlačena, kteréj correctorem Sami boli,[745] či ňejaka iná? Až je nová, rad bi sem ju mal;[746] v predešléj aňi zminka o Slávovi neňí. Ve všeckom chvalitebnem počínanu ňech pán boh je na pomoci a dvacat tisíc Bajzov zbuďí.[747] Včil posílam dve selanki. Ostatná znameňitému Jejích ménu posvatená, až ešče vác pošlem, pre svój nábožní obsah zostaňe vždi posledná.[748] Ale už včil v háji[749] zima, škaredí čas, ku conceptom na selanki ňesúcí; usilovať sa však budem; rád bich do 20 doťáhel.[750] Ména bohov pohanskích v selankach spomínaních, buďe-li treba položit, či ňe? Ked lutovali, že mythologia ku Cirillo-Metodiade je priložena. Mohlo bi sa to, až tak súďá, aj obšírnejšej opisat.[751] Selanki su najlepše, ktere sahaju do zlateho veku, v kterem bohove s pastírami po polach choďívali a pri gajdošovi skákali.

Pripojujem tu pesničku na fajku.[752] Zložil sem ju, ked sem bol krélík[753] v 9. škole[754] a spolu s ňu ešče iních osem; tito požičane sa stratili a len tuto jednu, kteru pre seba prepisal, sem mu vzal a včil od slova do slova prepísal. Aj de arte fumandi[755] vtedi sem dost veršov nakoval. Takí sem ja hle bol prorok.

Jeden luteran (D. Sloboda v Mijave)[756] sam mi povedal, že bernoláčina je o mnoho sucejša ku selankam než češčina. Ba ovšem ne len ku selankam; ale aj ku všeckemu basníctvu. Poručam sa už do predešlej pratelskej laski. Nech Jich p. boh vždi dobre zdraveho živí na mnohe roki.

Úpad lichvi ešče trvá a mňe už 7 čo najlepších kusov uhinulo a lahko ešče aj vac uhiňe.

Všecek tento papír pije; aj ja bich pil, kebich mal čo. Vína jeden sudek mi v pivňici za Vahom vitekel. Bída nad bídu. Ostatne vína na tíchto stranach o polovic mén bolo proti loňejšku.


[742] Text listu je písaný na vnútornej strane obálky. Na jej vonkajšej strane je tá istá adresa ako pri liste 45. Okrem toho vidno ešte úradnú pečiatku GALGOCZ a obvyklú Hamuljakovu značku of 6/11, ktorá asi znamená dátum Hamuljakovej odpovede. Rok v dátume listu chýba; odhadujeme ho sami. Obálku nám láskavo požičal dr. Boris Bálent zo svojich zbierok.

[743] Išlo o prvý ročník Zory (1835), ktorý Hollý pýtal poslať v liste z 3. X. 1835 (list 47).

[744] Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej dal pravdepodobne zadarmo tri exempláre Zory Hollému ako pozornosť za príspevky uverejnené v nej.

[745] Šafárik v Predhovore (Vorbericht) ku Geschichte der slawischen Sprache und Literatur vyslovuje Hamuljakovi svoju „úprimnú vďaku“ za „ochotnú a neúnavnú pomoc“ pri korektúrach, lebo „bez jeho ostražitosti by dielo za daných okolností nebolo dosiahlo ten stupeň správnosti, aký v skutočnosti dosiahlo“.

[746] Hamuljak istotne informoval Hollého o príprave Šafárikových Slovanských starožitností z roku 1837, z ktorých časti uverejňoval Šafárik už v tomto čase v ČČM.

[747] Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej sa obrátil listom na Jozefa Ignáca Bajzu (1755 — 1836), bratislavského kanonika, v ktorom mu ponúkol uvoľnené akcionárske miesto v Spolku. Bajza síce pre svoj vysoký vek toto miesto neprijal, ale zato poslal Spolku podporu 40 zlatých, teda sumu, ktorá ešte presahovala určenú akciu, a prosil iba z jej úrokov o zasielanie jedného exemplára Zory. (I. Kotvan, Jozef Ignác Bajza a Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne, SL II, 1955, s. 337 — 341; Ján Hollý očami svojich súčasníkov, s. 80.) Hamuljak sa zrejme pochválil Hollému v doteraz neznámom liste o tomto čine Bajzovom.

[748] Jednou z týchto selaniek bola selanka Spasitel, venovaná Hamuljakovi.

[749] T. j. v háji Mlíči.

[750] V Zore 1835 a 1836 vyšlo po desať Hollého selaniek, no v každom ročníku boli číslované osve od 1 — 10. Až v súbornom vydaní Básňí Jana Hollého boli všetky číslované postupne v počte 21. V liste spomínaná selanka Spasitel, venovaná Hamuljakovi, bola v Zore zaradená ako desiata, teda posledná (v súbornom vydaní tiež ako posledná, ale ako dvadsiata prvá). Hollý tieto selanky ešte doplnil, a to o selanky Vitoslav, Chválko a Unoslav.

[751] Pri selankách v Zore 1835 boli vysvetlivky k jednotlivým selankám (s. 62 — 68), kým v Zore 1836 bol iba odkaz na Cirillo-Metodiadu (pozri v liste 52, pozn. 23).

[752] Hollého báseň na fajku nateraz nepoznáme, ani ďalšie s touto tematikou, ktoré Hollý spomína.

[753] krélík — klerik

[754] T. j. bohoslovec prvého ročníka v Trnave (štyri triedy gramatické, dve humanistické a dve filozofické). Hollý začal študovať na teológii v Trnave v škol. roku 1804/05.

[755] De arte fumandi (lat.) — O fajčiarskom umení. (Zrejme utvorené podľa Horatiovej De arte poetica.)

[756] Daniel Sloboda (1809 — 1888) — skalický rodák, po štúdiách v Modre a Bratislave, kde bol tajomníkom Společnosti česko-slovanskej, stal sa r. 1833 ev. kaplánom na Myjave, odkiaľ ho r. 1837 pozvali za farára na Rusavu na Morave, kde účinkoval až do svojej smrti. V Zore I, 1835 mu vyšli dve básne, označené ako ódy a písané v antických rozmeroch (Mína ve Slávy Dceře a Na Bukověckú lípu). Hollý spomína Slobodu aj v liste 52.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.