Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 90. Martinovi Hamuljakovi

[1223] (5. III. 1844)

Na Dobréj Voďe 5. brezňa 1844

Najdražší práťelu!

Pred ňekterím dňem dostal sem Jejích premilí list,[1224] kterí mi mój prátel M. L.[1225] prečitať mosel, že pre moje kam ďál vác oslépajícé oči sám sem ňemohel. I toto ľen tak po pamaťi píšem, jako sem ňekdi za mojích dobrích časov z hája domov idúcí[1226] verše na cesťe spravene potme si písával. Volajú mňa zas do Buďína,[1227] ale čo tam človek slepí a kteremu nemčina smrďí, si počne, i kterí strízví tak chodí ako opilí; ačkolvek najvatšá radost bi mi bola s Nimi bívat. Ze ďňa na den hinem a oslabam. Mosím teda len tu zostavat a smrt, ktera, jako sa mi pozdava, ňe tak velmi daleka bude, očekavat. Tu mna pochovajú medzi štirmi lipami na cinteri, hroblu anebo mohilu staroslovensku mi spravá.[1228]

Omšu podla porádku missala (služebníka)[1229] pre temní zrak nemóžem služiť; preto sem si mosel dovoleňí od v. p. vikariuša vipítat, abich mohel missam votivam de B. Maria Virgine,[1230] kratku a naspamat[1231] znamu na kterí kolvek iní svatek, každí ďen slúžiť. A tak i za Ňích a za Jej[1232] v Kristu zesnulích predkov pomimo každodenneho mementa často omšu svatu odsluhujem. Ňech sa neohledaju na včilajších ňeznabohov. Kristus darmo neprišel na svet, aňi darmo tak hrozne muki ňetrpel.

Posílam starí peňáz v Maduňicach nalezení; spolu tež ten slovenskí breviár od J. Z., jako na konci stojí, preložení, v Trnave od vnuka ženi z Borovec, od kterej sem já ho kupil, kúpení. Ňech s ňím uroba, jako sa Jím lubí, buď do biblioteki krajinskéj, buď do Českeho muzeum dajú anebo pre seba zadržá.

Starších najznameňitejších básňíkov latinskích mnoho mam, čo s ňimi.[1233]

V pesňach od Domaniskeho a Modrovskeho, Maduňicana, roku 1705, jako to pri predku na svích místach stojí, prepísaních, pozoru hodná je o Sigoti a Siládím a Laclavem, ňe Václavem, jako ve Spevankách stojí, Vaclav meno Slovákom, nevím prečo, je ňenávistné a kterí ho ma, hňeď s toho poznat, že je Moravec anebo Čech, Haďmaším, že tato i konec, kterí v predmenovaních Spevankach len prehození je, svój póvodní ma. Pred koncem sú ňekteré divné pesňe.[1234]

Evandeliu s. Jána, jako v závirce[1235] stojí, sam sem z rukopisu prepísal. V čele naznačene latinske poznamenaní priložil nebohí Juro Palkovič, kterí ju z Bibliu česku, 1488 vidanú a kterú sem já mu daroval, zrovnávál.[1236]

S pesňičkami rimovaními póvodními dotáhel sem až ke koncu. Je jích v počte 242, chíba ešče potrebních 14, i ti s pomocu božú do Velkej noci[1237] dokonám. Chcel bich síce, abi jích jak rimovaních, tak spolu i s tími metrickími aspon 500 bolo;[1238] čas k tomu mam; aľe čo, ked sem slepí a mislím, že do s. Ducha[1239] docela oslepnem. Bolo bi s nimi predca našemu slovenskemu ludu najvac poslužene, že su čisto slovenske a jak tak aspon v remesle dobre skladane. Kebi len noti na ňe mal kdo dobre vipísat mohel.[1240] Do poradku jích ešče nemožem uložit preto, že na každej prvej nota je zaznačená, v kancionaloch sa nachadzajíca a za nu umístene sú iné na tu istu nótu spívat sa majíce. Asnad bi sa tam našel ňejakí hudec, čo bi to vikonat mohel. Mosel bi predca bit dobreho rozsudku, abi z mnohích jednu najsucejšú a najpekňejšú melodiu vibrat mohel; ja bich odeslal všecki ti kancionale, v kterích viznačené su,[1241] nebo jedna pesňička na vác not sa spívat može spívat not. Toto Jím poručám, v tom najvatše zasluhi i o náš milí národ i pre buducu večnú odplatu bi si nadobívali.

Moj pratel M. L. rad bi veďel o svojem bratrancovi p. Jurovi Remenárovi, kterí že je in Cameraticis, v jakom je tam uraďe, až bi teda o nem vedeli, prosí, abi mu dali na znamost.

Pritom tež rad bi vedel, jakí los na stríbro, na ktere je Bruncvi Hameta palatínki podpísana, višel.

Tento Králík sa tam vac dňí bude bavit, zakad nepopreda svoje veci.


[1223] Originál listu je v LAMS. Písaný je na dvoch listových papieroch (8 strán), a to na prvých siedmich stranách; ôsma strana je prázdna. Najmä dve posledné strany sú ťažko čitateľné, poznačené veľmi zhoršeným zrakom Hollého.

[1224] List nepoznáme, ani jeho koncept.

[1225] Martin Lackovič

[1226] Hollého spomienka na madunický Mlíč.

[1227] Predtým volal Hamuljak Hollého do Budína v liste 83.

[1228] Hollý pri písaní svojho testamentu v októbri 1848 (tu príl. XI) ešte bližšie určil miesto na dobrovodskom cintoríne, kde ho majú pochovať, a to „pred kamenným krížom“, ktorý tam stál. Túto jeho vôľu po smrti presne splnili a v máji 1854 mu na hrobe postavili ešte dôstojný pomník. (Pozri DP XXXVI, 1959, s. 82 - 83.)

[1229] missal — omšová kniha

[1230] Táto omša má najkratší text, kňazi ju vedia obyčajne naspamäť, a preto sa povoľuje každodenne slúžiť najmä kňazom so zlým zrakom. Ináč totiž sa omšové texty podľa dní a sviatkov v niektorých častiach menia. Povolenie slúžiť túto omšu si žiadal Hollý od vikára Bartakoviča 18. januára 1844, ako je to zaznačené v príslušnom exhibite v Primaciálnom archíve v Ostrihome (Hollého žiadosť sa nám dosiaľ nepodarilo nájsť v AOVT).

[1231] V pôvodine: naspat.

[1232] Má byť: Jejích.

[1233] Zdá sa, že Hollý svoju zbierku antických autorov poslal Hamuljakovi (pozri aj list 91), ktorý ich zaradil do svojej knižnice a spolu so svojimi knihami daroval r. 1858 banskobystrickému gymnáziu (P. Florek, Po stopách knižnice Martina Hamuliaka, Knižničný sborník 1959, s. 141 — 160). V jeho General-Katalogu (LAMS) je skutočne mnoho spísaných gréckych a latinských autorov, ktorí mohli pochádzať práve z Hollého knižnice.

[1234] Pozri list 64 a príslušné poznámky.

[1235] T. j. na konci, v závere.

[1236] Hollý si vlastnoručne odpísal Evanjelium sv. Jána z rukopisnej biblie v trnavskom seminári. Tento Hollého rukopis je dnes uložený v LAMS, zaviazaný v koži s nápisom na obale: „Rkps. evanj. sv. Jána Pamiatka na Hollého. Mat. Slov.“ Na titulnom liste je záznam darcu: „Evanjelium svätého Jána, vlastnopis J. Hollého, po M. Hamuljakovi do Matičnej knižnice dáva Ján Levoslav Bella m. p. 1864.“ Krásny Hollého rukopis, písaný po každej strane v dvoch stĺpcoch, má rozsah 118 strán. Na poslednej strane je Hollého záznam: „Ewanďelia táto ge prepísaná skrze Gana Hollého treťého Roku ss. Bohorečňíctwá Poslucháča w obecnég trnawskég Seminarii Arci-Biskupstwá ostrihomského Chowanca Roku 1807. z Rukopisu Kňihowňe seminarskeg, kterého Zawerka ge takato: ,Dokonaná gest řecz Nowého Zákona leta bozieho Tisyce? cztyřisteho ssedesateho dewátého, a to u wigilgi Swateho Jakuba appoštola bozieho, skrze ruce waclawa niekedy u Swatého Woytiecha přebywagicieho za Mistra Sskolnieho, genz toho czasu mnoho nesnazy byli mezy lidmi bogowe welicy a mordowé a faleš mezy peniezy, Budiz Bohu czest.‘“ Hollým v liste spomínané Palkovičove latinské poznámky nie sú už pri dnešnej podobe zachovaného rukopisu. (Za láskavé upozornenie na tento rukopis ďakujeme doc. dr. A. A. Baníkovi.) — O biblii z r. 1488 pozri list 9, pozn. 10.

[1237] T. j. asi do 7. apríla 1844.

[1238] Katolíckí spevňík z r. 1842 mal 222 piesní a spevník z r. 1846 obsahoval 262 piesní, takže Hollý napísal dovedna 484 náboženských piesní.

[1239] T. j. asi do konca mája (26. mája) 1844.

[1240] O získavaní zhudobnovateľov Katolíckeho spevňíka (1846) pozri ďalej v tejto korešpondencii.

[1241] Hollý neskôr poslal Martinovi Eliášovi, ktorý napokon zhudobnil jeho Katolíckí spevňík (1846), kancionále z r. 1700 (list 64, pozn. 7), 1712 (list 99, pozn. 5), 1719 (list 11, pozn. 24), 1805 (list 65, pozn. 20), 1822 (list 65, pozn. 18 — ďalšie vydanie), 1831 (Pobožné písňe, najhlavňejšé prosbi a tajemstvá kresťanského katolického náboženstva v sebe obsahujíce, Pešť 1831) a 1838 (list 92, pozn. 6). Všetky tieto spevníky spomína Eliáš v Predmluve k notovanému Katolíckému spevňíku z r. 1846.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.