Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 41 | čitateľov |
[1418] (14. III. 1847)
Najdražší práťelu!
S radosťú sem čítal najnovší premilí Jejích list,[1419] len lutujem, že príčinu, pre kterú citacie z partesov viňechané mať žádali, svím časem, vtedi toťiž, keď mi žádosť túto vijevili, úprimňe ňeoznámili, mohla biť i predmluva žádosťi celkom primeraná; na ščasťí predca vlastních studňíc tolko, kolko iních, ba i vícej, citované je, — menoviťe od p. Eliáša zloženích nachádzam ňe 29, jako píšú, ale 30, a síce pod číslom: 5, 8, 12, 20, 32, 38, 41, 71, 78, 80, 83, 89, 91, 93, 105, 116, 121; 127, 132, 137, 154, 180, 187, 193, 203, 210, 211, 236, 239 & 244 (z kterích ňekteré opakujú sa, a síce pod: 54, 86, 88, 98, 100, 109, 119, 124, 129, 153, 155, 163, 172, 190, 195, 199, 204, 213, 217, 220, 227, 232, 238, 246, 247 a 260).
Textu sem dal vitlačiť 1000 exx.; partesov chcel sem dať 500 exx., ale viďíc, jak málo stránek sa o ňe hlásí, po štvrtej stoťiňe dal sem tlačbu pretrhnuť; aňi ňemislím, že bi, zakáď mi žijeme, pátého sta potreba nastala. Text ešče má odbit, ačpráve sa ňekterím to, že sú pesňe nové, nelúbí; ale s partesami velmi tupo iďe. Ňech si len pomislá, z celého trnavského vikárstva okrem tích, které náš drahí práťel pán VADiakon Laczkovics ustanovil, aňi jeden exemplár buď textu buďto partesov posaváď ňeňí žádan; ale máme velmi mnoho ňedbalcov, hlaváčov, sprostákov a k tomu biedi všaďe dosť.[1420] Abi bez kňižkí ňeboli, posílám Im po tejto príležitosťi textu 6 a partesov 4 exempláre zvázané; jestli sa Im minú, na budúcí jarmak zas Im pošlem nové.
Písali mi toť kedisik, či sa ovšem, jako Im Králik spomenul, na ťele trasem?[1421] Veru, uprímní práťelu, trasem, a to už od páru rokov, mimo toho stolica ňeňí v porádku a srdce klopánja často trápí. Bívá to všecko lepšje po užiťí kislej vodi a ťeplicách barďijovskích, ľen že už na jar vždicki sem slabší; tehoto roku, ňepojďem-li do Barďijova aňeb do štajerského Gleichenbergu,[1422] pojďem na Dobrú Vodu, dovezem ze sebú riskaše,[1423] tú buďem z mljekom varenú a cukrem, snaď i ze škoricú posipanú ze dňa na ďeň jesť, vína sotva pol žajdlíka,[1424] ale na to mesto krhle Dobrej Vody piť, a kávu naskrze poňehám; buďeme po chotári dobrovodskom spolu sa túlať a súsedov navšťivovať.[1425] Snaď stuhňeme ešče oba na čas; kebi len už sťepliť chcelo. Medzitím poňíženú službu pánu VADiakonovi[1426] odkazujem a pod ochranu božú Ich porúčajúc, zostávám
„Hoďinky o ňepoškvrňenem počatju Panny Marie“ dosť dobre sa dajú čítať.[1427]
[1418] Koncept listu je v LAMS. Písaný je po jednej strane veľkého formátu papiera. V pravom hornom rohu je označený adresát s dátumom listu: „Admodum reverendo ac claro domino Joanni Holly in Jókő. Dtto — 14 Mart. 1847.“
[1419] Bol to list 107, na ktorý Hamuljak teraz priamo reaguje (tam pozri aj príslušné poznámky).
[1420] V AOVT sme našli prípis arcibiskupa Scitovzského z 29. januára 1855, písaný trnavskému generálnemu vikárovi Viberovi, podľa ktorého Hamuljak odovzdal ostrihomskému arcibiskupovi k dispozícii 100 exemplárov Katolíckeho spevňíka, aby ho rozdal vo svojej arcidiecéze (príloha X). Hamuljak toto urobil pred svojím odchodom z Budína do Námestova.
[1421] Hollý o tom písal v liste 106.
[1422] Gleichenberg — mestečko vo východnom Štajersku, stalo sa kúpeľným miestom až od r. 1834, a to s kyselkou na liečenie dýchacích ústrojov. (Brockhaus.)
[1423] riskaša — ryžová kaša
[1424] žajdlík — dutá miera (asi 0,34 l)
[1425] Zo zachovanej korešpondencie nevidno, či Hamuljak prišiel v lete 1847 k Hollému na Dobrú Vodu.
[1426] Martinovi Lackovičovi.
[1427] Táto veta sa mala asi vsunúť do textu, lebo je písaná po okraji so značkou, ktorá sa však nikde v textovej časti konceptu neopakuje. — Vydanie tejto knižky sme nezistili. Podobnú tlač uvádza J. Mišianik (Bibliografia slovenského písomníctva do konca XIX. stor., Bratislava 1946, s. 88), vydanú v Jágri 1811.
— básnik, prekladateľ latinskej a gréckej poézie, teológ Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam