ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[1418] (14. III. 1847)

Najdražší práťelu!

S radosťú sem čítal najnovší premilí Jejích list,^[1419] len lutujem, že príčinu, pre kterú citacie z partesov viňechané mať žádali, svím časem, vtedi toťiž, keď mi žádosť túto vijevili, úprimňe ňeoznámili, mohla biť i predmluva žádosťi celkom primeraná; na ščasťí predca vlastních studňíc tolko, kolko iních, ba i vícej, citované je, — menoviťe od p. Eliáša zloženích nachádzam ňe 29, jako píšú, ale 30, a síce pod číslom: 5, 8, 12, 20, 32, 38, 41, 71, 78, 80, 83, 89, 91, 93, 105, 116, 121; 127, 132, 137, 154, 180, 187, 193, 203, 210, 211, 236, 239 & 244 (z kterích ňekteré opakujú sa, a síce pod: 54, 86, 88, 98, 100, 109, 119, 124, 129, 153, 155, 163, 172, 190, 195, 199, 204, 213, 217, 220, 227, 232, 238, 246, 247 a 260).

Textu sem dal vitlačiť 1000 exx.; partesov chcel sem dať 500 exx., ale viďíc, jak málo stránek sa o ňe hlásí, po štvrtej stoťiňe dal sem tlačbu pretrhnuť; aňi ňemislím, že bi, zakáď mi žijeme, pátého sta potreba nastala. Text ešče má odbit, ačpráve sa ňekterím to, že sú pesňe nové, nelúbí; ale s partesami velmi tupo iďe. Ňech si len pomislá, z celého trnavského vikárstva okrem tích, které náš drahí práťel pán VADiakon Laczkovics ustanovil, aňi jeden exemplár buď textu buďto partesov posaváď ňeňí žádan; ale máme velmi mnoho ňedbalcov, hlaváčov, sprostákov a k tomu biedi všaďe dosť.^[1420] Abi bez kňižkí ňeboli, posílám Im po tejto príležitosťi textu 6 a partesov 4 exempláre zvázané; jestli sa Im minú, na budúcí jarmak zas Im pošlem nové.

Písali mi toť kedisik, či sa ovšem, jako Im Králik spomenul, na ťele trasem?^[1421] Veru, uprímní práťelu, trasem, a to už od páru rokov, mimo toho stolica ňeňí v porádku a srdce klopánja často trápí. Bívá to všecko lepšje po užiťí kislej vodi a ťeplicách barďijovskích, ľen že už na jar vždicki sem slabší; tehoto roku, ňepojďem-li do Barďijova aňeb do štajerského Gleichenbergu,^[1422] pojďem na Dobrú Vodu, dovezem ze sebú riskaše,^[1423] tú buďem z mljekom varenú a cukrem, snaď i ze škoricú posipanú ze dňa na ďeň jesť, vína sotva pol žajdlíka,^[1424] ale na to mesto krhle Dobrej Vody piť, a kávu naskrze poňehám; buďeme po chotári dobrovodskom spolu sa túlať a súsedov navšťivovať.^[1425] Snaď stuhňeme ešče oba na čas; kebi len už sťepliť chcelo. Medzitím poňíženú službu pánu VADiakonovi^[1426] odkazujem a pod ochranu božú Ich porúčajúc, zostávám

„Hoďinky o ňepoškvrňenem počatju Panny Marie“ dosť dobre sa dajú čítať.^[1427]