Korešpondencia Jána Hollého
Autor: Ján Hollý
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková
[130] (6. X. 1824)
Veľkomožní a visoce dústojní pane, pane najlaskavejší, najdobroťivejší!
Prám večer pred Nanebevzaťím P. Marie[131] Eva od pána veľkomožného list mi prinésla, ked sem já pred tím pred štirmi dňí Virgiliovu Eneidu jedenástí ráz popravovanú dokonal. Hotová tehdi a na čisto spísaná je, mohla bi sa tlačit, kebi bolo jako. Višla bi na dvacat hárkov a tak bi bolo treba 640 zlatích.[132] Já síce z mojéj stranki abich na to čo vinaložit mohel, nedopúščá mi moja psota; nebo tuto ňišt iného neňí, jeďiňe sedlácké hospodárstvo a s toho aňi potrebná k ňemu čeládka na včilajší čas viplaťit sa nemóže, a já mosím skrovno, po sprosto a po tenku živ bit, tak že častokrát aňi ľen teho poharčeka vína pri obeďe nemóžem mat; mosím tehdi ze samú voďičkú za vďak vzát. Asnad bi aľe pán velkomožní tak dobroťiví a laskaví ráčiľi bit, že bi na ňu ten nákladek milosťive vinaložili a tak čo bol u Rímanov Mecenáš,[133] to bi pán veľkomožní boľi u Slovákov. Maľi bi tak naši Slováci z gracie pána veľkomožného Virgiliovu Eneidu ve veršoch mírovích,[134] čo aňi Češi aňi Poláci aňi Rusi aňi žádní iní Slováci[135] ešče nemajú; ano žádní europejskí národ (krem Slovákov a Uhrov)[136] úplňe gréckú a laťinskú míru ve veršoch, jako to preukázané je, mat nemóže. Že je dobre preložená, verše dobre vipilované a hladké &, za to stojím. Aj Čechom bude sa lúbit, a všeckím Šafáríkom a slovenčini našéj tupitelom,[137] že je sprostá, hlúpá a tak dál, k zahanbeňú slúžit. Vác chválit mňe ju nepatrí a aňi nechcem. Já bich zase toľko svatích omší za pána veľkomožneho, anebo za koho bi pán veľkomožní chceľi, odslúžil. Dal bich k tomu pánu veľkomožnému aj tú bibľiu, roku 1488 prvnú medzi všeckími, jako sa o ňéj v téj Bibliotéce českích biblií vipisuje[138] a jak p. Dobrovskí pred polskú a staroslovenskú,[139] vitlačenú. Dobre je zachovaná, nechíbá ňišt vác v ňej, len pet prvních kapitol a začátka šéstéj s kňihi Stvoreňá.[140] Vináša všecka tuším 305 hárkov[141] a je v koži vázaná. Jirík na stranku luteranskéj prešporskéj bibliotéki mocňe ju chcel kúpit,[142] ale já sem ju do konca nechcel predat.
Úroda na tíchto stranách na zboží, chvála bohu, dost dobrá bola. Žito bolo prvňejší tíden na michalskí jarmek[143] po pol treťa zlatém, rež po tolari, jačmeň po zlatem ve Fraštáku. Vína bude málo, nebo ptactvo, miši a iné potvori tuším všecko do obiraček pohubá a pokázá.
Ostatňe stálé zdraví a všecko dobré žádám a do predešléj skusenej láski sa poručající zostávám
Jejích Veľkomožnéj a Visoce Dustojnéj Milosťi najpoňížeňejší sluha Jan Holly, v. r.
V Madunicách dna 6. rijna 1824
[130] Fotokópia listu je v LAMS.
[131] T. j. 14. augusta 1824
[132] Hollý kalkuloval podľa Rozličných básňí aj pri Eneide cenu jedného hárka na 32 zlatých.
[133] Maecenas († 8 pred n. l.) — rímsky šľachtic, podporoval súčasných básnikov, najmä Vergilia a Horatia
[134] Roz. vo veršoch časomerných.
[135] Hollý často používa názov Slováci na označenie Slovanov vôbec, ako je to aj na tomto mieste.
[136] Roz. Maďarov. — Vergiliovu Eneidu do maďarčiny preložil básnik Dávid Baróti Szabó (1739 — 1819). Preklad vyšiel v dvoch zväzkoch, a to vo Viedni 1810 a v Pešti 1813.
[137] Narážka na úvod k zbierke Písně světské lidu slovenského v Uhřích.
[138] Bola to Biblí česká, ktorá vyšla tlačou v auguste 1488 v Starom Meste Pražskom. Novotný z Luže (pozri list 8, pozn. 31) ju uvádza vo svojej Biblioteke českých Biblí (s. XIII — XV) na prvom mieste medzi tlačenými českými bibliami, opisujúc podrobne jej rozvrh a vzhľad a uvádzajúc autorov, ktorí pracovali na jej zostavení a vydaní. Túto bibliu spomína aj Juraj Palkovič na dvoch miestach v latinskom úvode k prvému zväzku svojho prekladu Svatého písma a zmieňuje sa o nej aj Hollý v Životopise svatích Cirilla a Metóda, slovenskích blahozvestov (Dielo IV, s. 115).
[139] Dobrovský v príspevku o prekladoch biblie v slovanských jazykoch (Bibel — Uibersetzungen in slawischen Mundarten) sa zmieňuje o tom (Slovanka 1814, s. 136), že J. L. Frisch r. 1730 vedel uviesť iba štyri slovanské jazyky, do ktorých bola preložená biblia, teraz však sa dá polyglota zostaviť v šiestich slovanských jazykoch: češtine, poľštine, staroslovienčine, slovinčine, hornolužičtine a dolnolužičtine („in böhmischer, polnischer, altslawenischer, krainischer, Oberlausitzer und Niederlausitzer Sprache“).
[140] Tzv. knihy Genesis na začiatku Starého zákona biblie.
[141] Toto dielo podľa Novotného z Luže „jest na 610. listech aneb na 305. arších vytištěno“ (cit. dielo, s. XV).
[142] Jiří Palkovič chcel túto bibliu kúpiť pru knižnicu ev. lýcea v Bratislave.
[143] T. j. koncom septembra (Michala je 29. septembra).
