Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 55. Martinovi Hamuljakovi

[811] (28. VII. 1838)

28. červenca.

Najdražší praťelu!

Za tak veľkú práťelskú lásku v posľednem liste mňe preukázanú, čo najvác móžem, dakujem; ale do buďínskích ťeplic predca pre mnohé príčini vistrojiť sem sa ňemohel,[812] medzi kterími je i tá, že zakád do čista opuchlina sa nestratí, zatáď sa nohi zamáčať nemóžú. Trinást rokov už prešlo, čo mňa ten hostec svojím časem trápí. Včil už, chvála bohu, do kostela o palici choďím; ale do hája ešče nezajdem. Mislím, že ale dva roki buďem mať pokoj. Pred štirmí dňí napopadel mňa úsad v pravém kríži a odtad po pravém boku až po pupek boleňí a sčípaňí, čo sem vipil anebo zedol, hned sem to ven višústel a žalúdek predca nebol skazení, nebo sem hlad mal. To bude tuším predchodcem zlatej žili.

Ostatné veci dost zle mi idú. Najvatšá bída je z lichvú. Na hubi, na paprčki všaďe okolo ne ľen voli a kravi, ale i ovce a sviňe naporád sú ňezdravé. Úroda je malá a jako sa bude zvažať. Žalospev 7. Lúčeňí Svatoboga, jakožto znameňiťejšú medzi slovenskími vec, Zora mohla prijať.[813]Ze selankú Unoslav, kterú nebohemu nitr. biskupovi pripísať míňá, ňech urobá, jako sa Jím lúbí.[814] — Však tu posílám Žalospev na smrť neboheho Palkoviča, jako též na smrť neb. Rudnayho.[815] Až jích Zora nepríjme, ňech jích odeberu a u seba zadržá. Aľe že tuším neb. Rudnay ňe na choleru, jako sme tenkrát misleli, než s prestidnuta onemocňel a šlakem nervovím, jako to v Palkovičovem kalendári stojí, porazení umrel.[816] Až je tak, lahko sa začatek popraví anebo zostane tak.[817] Však povedá Ovidius: Exit in immensum faecunda licentia vatum: Obligat historica nec sua verba fide.[818]

Ve Slaviade, až ňeňi dosaváď ostatní hárek ešče vitlačení, v 6. speve ve 114 verši, od predku teho spevu čítajíc, až stojí Žíslava, dobre; až ale Žňislava, nech zetru to ň, abi bolo Žislava, nebo ve verši 69, od tehoto čítajíc, stojí Žňislav, abi jedno meno dvakrát nebolo písané.[819] V II. žalospeve: Plač Matki Slávi za dvacátím distikem:[820] Kďe zmužilí Serbov etc. pridat sa móže ešče tento distik:

Kam pošľi zástupové, čo po všeckém bívaľi Grécku,

Kam ti, čo až v menšéj Azii sídla maľi?[821]

Z dichtivostú očekávam Slávu bohiňu od p. Kollara. Bude-li ve stave to predca všecko preukazat?[822]

Nech sa lepšej mavajú, než já. Zostávám Jejích najuprimňejší prátel

J. H. v. r.

Jordánsky Pannenki Márie dal v Prešporku v belnajovskéj tlačárňi tisknut.[823]


[811] Originál listu je v LAMS. Jeho text je zas popísaný po vnútornej strane obálky, na ktorej je tá istá adresa ako pri liste 53 a dodatočne ceruzou pripísaná Hamuljakova poznámka, ktorá asi nijako nesúvisí s listom: „Mich. Godra žádal svú poklonu učiniti dne 3 z [?] 1838.“ V dátume listu chýba rok. Podľa rozličných zmienok v ňom by sme ho zaradili najskôr do roku 1839, keďže sa však v ňom hovorí o Slávovi, nazdávame sa, že patrí do r. 1838, čo zosilňuje aj Hamuljakova poznámka o Godrovi.

[812] Budínske teplé kúpele („ťeplice“ — kúpele) boli známe už z rímskych čias (pozri ich súčasný opis napr. J. A. Moshamer, Die Donaureise von Wien bis Pesth, Viedeň 1843, s. 102 — 104). Hollý do Budína neprišiel.

[813] Hollého žalospev Lúčeňí Svatoboga Svatoplukoviča, zoborského pústevňíka, vyšiel až v Zore IV, 1840, s. 251 — 262 (Dielo VII, s. 57 — 65).

[814] Selanka Unoslav vyšla tiež až v Zore IV (list 53, pozn. 2), a to bez akéhokoľvek venovania. Ako vysvitá z listu, Hamuljak ju chcel venovať nitrianskemu biskupovi Vurumovi (list 47, pozn. 11), mecénovi Spolku, ktorý umrel v Nitre 2. mája 1838.

[815] Hollého žalospevy Na smrť Jura Palkoviča a Na smrť Aleksandra Rudnaího vyšli v Zore IV, 1840, s. 270 — 274 a 263 — 269 (Dielo VII, s. 77 — 79 a 69 — 73).

[816] Jiří Palkovič vo svojom Novom i starom kalendáři z r. 1833 (s. 21) zaznačil smrť Alexandra Rudnaya a uviedol, že Rudnay umrel „po krátké nemoci z nastydnutí, k čemuž přistoupil šlak nervový“. Vidno, že Hollý listoval v Palkovičovom kalendári, keď písal žalospev na Rudnaya, kde bolo aj niekoľko Rudnayových životopisných dát, no vo svojom žalospeve predsa uviedol, že príčinou Rudnayovej smrti bola „nemoc ukrutná morovú všaďe skázu ľejícá“, čiže cholera. Rudnay však umrel 13. septembra 1831 ranený mŕtvicou, o čom ostrihomská kapitula podala vtedy panovníkovi úradnú zprávu. „Súčasníci boli presvedčení, že sa stal obeťou cholery, ktorá práve vtedy v krajine zúrila.“ (K. Markovič, Slovenský Bossuet — Alexander Rudnay, DP XXXV, 1960, s. 145; pozri aj L. Hohenegger, Nekrolog Sr. Eminenz… Alexander von Rudna und Divék-Ujfalu, Viedeň 1833, s. 58.)

[817] Hollého báseň zostala v tomto nepozmenená.

[818] Citát z Ovídiových Amores (III, 12, 42): „Nekonečná je tvorivá sloboda básnikov, ani historická pravda nesputnáva ich vyjadrenia.“

[819] V prvom prípade je skutočne (Zora III, 1839, s. 122) Žislava a v druhom (s. 125) Žňislav (Básňe III, 1842, s. 80: Žňíslav).

[820] distik — distichon

[821] Toto elegické distichon (u Hollého: distik) stačil ešte Hamuljak vsunúť do žalospevu Plač Matki Slávi (Zora III, 1839, s. 248; Dielo VII, s. 14).

[822] Sláva bohyně a původ jména Slavův čili Slavjanův, Pešť 1839. V tomto diele odvodzoval Kollár pôvod mena Slovan od bohyne Slávy. (Na tomto diele sa predplatitelia neuvádzajú.)

[823] Aleš (Alex) Jordánsky (list 27, pozn. 3) vydal r. 1838 v Bratislave „písmem Belnaiho dedičú“ (pod touto firmou fungovala tlačiareň Juraja Alojza Belnaya po jeho smrti) slovenský preklad svojej knihy Krátki opis milosťivích obrazov blahoslavenej Panni Marie, ktorú z nemčiny do bernolákovčiny prekladali Ján Hollý, Anton Knapp, Jozef Pantoček a Jozef Petrovič. Akú účasť mal Hollý na tomto preklade, nedá sa podľa dnešného výskumu určiť. Nemecké znenie knihy vyšlo v Bratislave roku 1836.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.