Korešpondencia Jána Hollého
Autor: Ján Hollý
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková
[1194] (16. VIII. 1843)
Na Dobréj Voďe 16. srp.
Najdražší pratelu!
Včerajšého dňa dostal sem Jejích milí list, v kterem kolko tolko mna to, čo na predku stojí, zamrzelo.[1195] Jako bich ja mohel na mojeho najlepšeho pratela, najvatšeho dobroďinca tak sa zabivat,[1196] za kterého každodenňe memento pri omši svatej čiňím a nekdi aj omšu za ňeho odslúžím, jako ku príkladu aj dnes. Jakísi sem predca darební zostal, že do ničoho nemam chuti, ani len jeden mární list písat, tím vác nabožne pesňički skladat.
Panu prelatovi rajhradskému odeslal sem po píščanském doktorovi Šérerovi, kterí rodení Čech je, všecki exemplare, s kterích predca druhí tuším chíbal.
Učenci prešporskí luteranskí ešče v Madunicach mi prislúbili, že už čisto slovenskí napozatím písavat budu,[1197] jako to s pripojeneho listu lepšej virozuma.[1198] To mi opakovali Štur, Hurban, Hodža a iní. Tu už mňa naščívili.[1199]
Posílam Knapovu biblicku historiu, kteru sem v akcentoch velmi mnoho vinechaních popravil.[1200] Pridavam: Nemečkaího, mojeho krajana.
I to Jím ešče oznamujem, že mám celí breviár (Breviarium Romanum)[1201] na slovenskí jazik obrátení v rukopisi v černom remeňi zvazaní. Od koho, nevím, len toto na konci stojí: Dna 24 žári 1816 J. Z m. p. Je velka kniha, velkími literami v 4 písana zretelne. Zaslúžil bi v nejakej znamenitej knihovni místo.[1202]
Mnoho ešče mal bich Jím písat, ale že o tejto príležitosti pram len včil sem sa dovedel, nestačím. Dobre mi je tu, lepšej než v Madunicach, romantické místo je uš ako v prosred hor. Je tu porucaní zamek,[1203] jaskine dve, kde kde[1204] pustevníci bívali.[1205]
Vac druhí ráz. Poručam sa do predešlej pratelskej laski najvernejší prátel Jan Holly v. r.
Nech odpusta, že tak špatne sem toto písal, zlé černidlo a nedostatek času na príčine je.
[1194] Originál listu je v LAMS. Zo štvorstranového listového papiera sú popísané iba prvé dve strany, pričom atrament preniká cez papier, takže miestami sa text veľmi ťažko číta. Chýbajúci rok v dátume dopĺňame podľa obsahu.
[1195] Je to list 86.
[1196] Atramentom zaliate slovo, takže o správnosti jeho čítania sami pochybujeme.
[1197] Narážka sa iste vzťahuje na Jána Gábera, Jána Francisciho a Samuela Vozára, bratislavských študentov, ktorí navštívili Hollého v Maduniciach krátko po požiari z 3. mája 1843 (Ján Hollý očami svojich súčasníkov, s. 184).
[1198] Hollý posiela Hamuljakovi list, ktorým ho bratislavská mládež pozdravila pri príležitosti jeho menín (list 85). Čistopis tohto listu, ktorý by mal byť v Hamuljakovej pozostalosti, sme nateraz nenašli, hoci jeho príjem potvrdil Hamuljak v liste Hollému z 24. augusta 1843. Aj tento Hamuljakov list je nezvestný a poznáme z neho iba časť, ktorú odcitoval J. Škultéty (nesprávne uvádzajúc Kollára a nie Hollého ako adresáta, na čo upozornil J. Butvin v knihe Slovenské národnozjednocovacie hnutie, s. 303) v diele Sto dvadsaťpäť rokov zo slovenského života, 1790 — 1914, Martin 1920 (II. vyd., s. 107): „List, kterí Jim učenci prešporskí luteránski písali, vďační mi je preto, že sa od češťini odlúčiť slubujú… Ostatňe, jestli ráčá dovoliť, list tenže učencov, vlastnú rukú pána Štúra podpísaní, u seba zadržím jako záloh daného slubu, že sa k opravďivej matce navráťili, a to skutkem dokážú.“
[1199] Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža navštívili Hollého už na Dobrej Vode, a to po spoločnej schôdzke v Hlbokom (11. — 16. júla 1843), na ktorej sa zásadne rozhodli za slovenčinu ako spisovný jazyk. K Hollému zašli 17. júla. Hurban neskôr z časového odstupu ináč podával toto stretnutie s Hollým (pozri Ján Hollý očami svojich súčasníkov, s. 185).
[1200] Pozri list 80. Hollý už v liste 82 oznamoval Hamuljakovi, že mu vracia rukopis Knappovho prekladu, a potom znova v liste 89.
[1201] Breviarium Romanum (= Rímsky breviár) — modlitebná kniha pre kňazov na každý deň v roku
[1202] Tento preklad s názvom Breviar Rímanskí zachoval sa v Hamuljakovej pozostalosti v LAMS. Je to dosiaľ nepovšimnutý bernolákovský rukopis v rozsahu 1213 strán, viazaný v koži. Podľa údaju na konci — prekladateľ, podpísaný značkou J. Z., ako ju číta aj Hollý, dokončil svoj rukopis 24. septembra 1816. Ani Hollý nepoznal meno prekladateľa. Pokúšali sme sa ho vypátrať, ale dosiaľ bez výsledku. Predpokladali sme, že ním môže byť člen Slovenského učeného tovarišstva Ján Zbrankovič, hrnčiarovský farár, no pri porovnaní duktu jeho písma a duktu rukopisu sa tento predpoklad ukázal nesprávny. Bude treba ďalej zisťovať tohto prekladateľa (uvedenú mennú skratku bude možno vari aj ináč čítať), ktorého rukopis musí zaujať predovšetkým našich jazykovedcov.
[1203] Zrúcaniny dobrovodského hradu sa zachovali podnes. Poznámky k jeho súdobnému stavu pozri v Mednyánszkeho knihe Malerische Reise auf dem Waagflusse in Ungarn (slov. preklad: Malebná cesta dolu Váhom, s. 191 — 193).
[1204] V pôvodine sa kde skutočne opakuje.
[1205] Vedomie o jaskyni na severozápadnom úbočí vrchu, na ktorom stojí dobrovodský hrad, kde vraj býval pustovník, uchováva podnes miestna tradícia na Dobrej Vode. (List J. Janečka, penz. učiteľa na Dobrej Vode.)
Galéria obrázkov
Obrázok
