Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 33 čitateľov


 

List 18. Jurajovi Palkovičovi

[280] (23. II. 1828)

Veľkomožní pane, pane mňe najlaskavejší!

Teprv minulého mesáca dostal sem ostatné 3 ďíli a Repertorium teho znameňitého Bernolákového Slovára slovenského.[281] Hned sem teda preloženú Virgiliovu Eneidu pochiťil a pomocú techto z najvatšú pilnosťú ju ponapraviť sa usiloval jak v dobropísemnosťi, tak aj ve viznamenávaňú[282] slov; a uš sem i ke koncu prišel. Preložení toto, z velmi mnohú prácú patnást rází popravované, o mnoho vácej sa mi lúbí než preložení tích Rozľičních básňí, o kterích predca Češi v Kroku tento nasľedující súd viňésľi v 6. zvazku;[283] titul jeho je: Krok, verejní spis všenauční pro vzďelance národu česko-slovanského. Vidávan prispíváňím mnoha učeních vlastencú od Jana Svatopluka Presla, doktora v lekarství, cis. kral. verejného professora prírodopisu a reďitele c. k. prírodovni na visokích školách pražskích. Ďíl druhí. Častka druhá. V Praze 1827 ve velkém 8. Tu od 314 do 320 strani takto stojí: „Posudek. Rozľičné básňe hrďinské, elegiacke a liricke z Virgilia, Teokrita, Tirtea, Ovidia a Horacia: preložené od Jana Hollého, s predstavenu prozodiú. — Nákladem istého slovanskéj literaturi milovňíka. — V Trnave vitlačene u Jana Krst. Jelinka, roku 1824 v 8. L — 85.[284] Čeho tuto podano Slovanum Panonie, toho i mi Čechové dověru[285] sa dosahujeme rukú, majíce za to, že i nám prináleží! — bit se i nemile lišil povrch toho ďíla od zviklého nám Čechum pravopísemnosťi spúsobu. — Pán spisovatel otvírá ze vší uprímnosťí ďilňu svú, kdež zásoba, nástroje i zhotovené ďílo zraku zrejme se naskitují, podávaje prozodii, metriku i básňe pospolu. Neprojeviv se, že bi o tom, co sa u nás dálo nebo ďeje, jakú známost mel,[286] staví prostoducho prozodii, v Čechách na rozkislém sporu pobivú,[287] jako jeden ze sedemdesáťi blahonadešeních vikladatelúv[288] vňítrním toliko veden vnukňuťím na záklaďe časoměrném! — Dúkaz to pravdi, kdiž pod rozličním zemi pásem nalezává nesmluvené cťiteli! Nesťíská si na ťežkost časoměrních veršuv, jakož mnozí čiňí, jenž pred obědem a po obědě čtvero písňí z dobrozvukím rímem[289] skládávají. Tak dobré veci opet o své ujme povstal zástupce a hajitel a usedne, boh dá, na trofejích zdarené práci své dríve, nežli kterí prízvukochvalce[290] zježí naň svú zúrivosť.“ — Dál prednášá obsah prozodie, metriki a veršov tam preloženích &. — „Pravidla uvedená v této prozodii neľiší se načitě od pravidel u nás Čechuv známé míri časové“ & &. — „Plinuťe i skladňe verše časomírú túž, jakáž v latiňe se naleza, váže na príklad“ & &. — „Co do slohu znameňiťejší svojstva sú táto“ & &. Tu ti svojstva na celích štiroch stranách prednášá a spolu cituje počet stránki, na kteréj sa nachádzajú.[291] Konečňe takto zavírá: „S toho viďeťi, že čteňí této kňihi se odmeňuje mnohotvárním ziskem a kdibi pán spisovatel podle českého ponapravil svého psáňí spúsob,[292] nebilo bi jiného k žadosťi, než abi s podobnú slohu obratnosťi brzo opet rozhojňoval pěkní tento sad a tudi bratri své u Vltavi a Labe vipobidl, bi spatrivše možnosť uskutečňenú svím pričiňeňím na stretu jemu višli.“[293]

Včil teda uš rukama nohama sa k pánu veľkomožnému jakožto k jeďinému Slovákov mecenášovi sa utíkám a vrúcňe prosím, abi sa jéj za patróna ujat a s priroďenéj sebe ščedroti[294] náklad na ňu vést milosťive ráčili. Višla bi veľmi na husto tlačená na 17 hárkov a lahko ešče ale napól;[295] a tak čítajíce od jedného hárka 31 zl., stala bi celá 542 zl. v šajnách. Já z mojéj stránki za tak veľké dobroďení, ked ináč ne, aspoň ze svatími omšami sa odslúžit usilovat budem, a preto s teho ohledu uš sem za pána velkomožného a za zesnulích v Kristu predkov z rodu 482 omše odbavil a tak do teho počtu 542 zl. zostávalo bi ešče šestdesát omší a dá-li mňe pán boh zdravá a veku, nelen tíchto 60, ale čo najvác budem moct, za pána velkomožného napozatím slúžívat budem.[296] Krem toho každodenne memento až do mojéj smrťi.

A tak uš, ked ešče ráz prosbu za tú Eneidu skládám, do predešléj láski hlboko poručení zostávám

Jejích Velkomožnéj Milosťi najpoňížeňejší služebňík Jan Holly vr., f. m.

V Maduňicách ďňa 23. unora 1828



[280] Fotokópia listu je v ASSV. Na tomto Hollého liste je Palkovičov latinský záznam o odpovedi naň: „Die 27-a Martis. Rescripsi, ut mittat suam Aeneidem ad me, hic Strigonii in lucem edendam; de Dankovszkii Lexico graecoslavico; in laudem Miaviensis coop. Hazucha veri Bernolakiani discipuli; de promptuario Pragensi bohemico pro theologis, et eorum[?] curatoribus.“ (Preklad: „Dňa 27. marca. Odpísal som, aby mi poslal svoju Eneidu na vydanie tu v Ostrihome; o Dankovského grécko-slovanskom slovníku; na chválu myjavského kaplána Hazuchu, skutočného bernolákovského žiaka; o pražskej českej rukoväti pre teológov a ich[?] predstavených.“)

Ľudovít Hazucha (1795 — 1855) — rodák z Nového Mesta nad Váhom, bol v r. 1827 vysvätený za kňaza a odišiel ako kaplán na Myjavu. Umrel v Hasprunke (dnes Studienka) na choleru. (L. Némethy, Series parochiarum et parochorum, s. 615.) O jeho činnosti nevieme nič bližšieho.

Spomínanú pražskú rukoväť nepoznáme.

[281] Podľa tejto zmienky sa nedá určiť termín ukončenia vydávania Bernolákovho Slovára, pretože Hollý musel častejšie urgovať posielanie jeho jednotlivých zväzkov.

[282] viznamenáváňí — význam

[283] V Kroku II, 1827, 2, s. 314 — 320 vyšiel posudok o Hollého Rozličných básňach pod mennou skratkou A. M., za ktorou sa skrýval Antonín Marek (pozri list 5, pozn. 4), zástanca časomernej prozódie. Ako všade, aj tu Hollý pri citovaní mieša do českej pôvodiny prvky bernolákovského pravopisného i jazykového úzu.

[284] Označenie strán Hollého Rozličných básňí: L (= 50) strán prozódie a 85 strán prekladov antických básní.

[285] Podľa pôvodiny má byť: dověrnou.

[286] Hollý bol informovaný o prozodických bojoch v Čechách (pozri najmä list 10), ale pravdepodobne až po napísaní svojej prozódie.

[287] Podľa pôvodiny má byť: pobyvou.

[288] Sedemdesiati (lat. Septuaginta) pracovali na preklade Starého zákona do gréčtiny.

[289] T. j. prízvučnou prozódiou, ktorú zástanci časomiery často zľahčovali.

[290] Roz. zástanca prízvučnej prozódie.

[291] Tu Marek cituje básnikove „svojské“ výrazy, pričom ich význam vysvetľuje po latinsky v zátvorkách a odkazuje na príslušné strany Hollého vydania.

[292] Túto časť podčiarkol sám Hollý, nie Marek! Pri posudkoch Hollého diel z českej strany sa často opakovala výčitka alebo skôr ľútosť, že tento významný básnik nepíše po česky (pozri najmä v knihe Ján Hollý očami svojich súčasníkov).

[293] Je príznačné, že Hollý sa v liste Palkovičovi vôbec nezmieňuje o tých častiach posudku, kde Marek nesúhlasí s ním v prozodických otázkach a kde porovnáva Hollého preklad verša z Iliady s českými prekladmi toho istého verša (Palkovič, Nejedlý, Puchmajer). Hollému teraz išlo predovšetkým o to, aby získal Palkoviča pre vydanie svojho prekladu Eneidy.

[294] V pôvodine: Šedroti.

[295] Hollého preklad Virgiliovej Eneidy vyšiel v rozsahu 294 strán, čiže 18 hárkov a 6 strán, z čoho na posledných troch stranách sa uvádzajú tlačové chyby („Omíľi“).

[296] Hollý počítal za odslúženie jednej omše jeden zlatý, čo bola vtedy zrejme obvyklá taxa.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.