Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 36. Jurajovi Palkovičovi

[499] (3. IV. 1833)

Veľkomožní a visokodostojní pane, pane mňe najlaskavejší, najdobroťivejší.

Za útrati na tú epopéjú, kterú Jeľinek, keď ňemal druhéj roboti, vitlačil,[500] najvatšé vzdávám poďakováňí, a poňeváč ináč sa za tak velké dobroďení odslúžiť ňeňí sem v stave, aspoň z modlitbami a ze svatími omšami podla všeckéj možnosťi usilovať sa budem odplaťit aj napozatím, a boha všemohúcého za dlhí a za ščastní jak tuto na sveťe, tak i na večnosťi Jejích Veľkomožnosťi život prosit ňeprestaňem. Ňevím, jako sa p. veľkomožnému tá predmenovaná epopéja v celkosťi lúbí; že sa s částki ňelúbi, poznávám z lístka „Observationes in opusculum de Svatoplugo“,[501] kďe sa volačo ze strankí vnove vikovaních[502] a ze stránki českích slov vičituje. Nakoľko možem, bráňím sa v listku tu pripojeném.[503] Inša je zaisťe reč veršovňícká a inšá rečňícká; kebi to bolo písané v nevázanej reči, ti slova ňikdá bi sa tam ňenachádzali. Veršovňík, abi mohel víšej sa vinést nad obecnú reč, nové slova si stvoruje, čo však ne zhusta sa tu stalo, čo učiňí tam, kde pre ňekterú vec v obecnéj reči ešče žadného slova ňemá, je prinútení nové si ukovat. — Čo sa tíká českích ňekterích slov, kterích však velmi málo je, tím sem sa ja všemožňe vihibal, a tak sem slovíčko kdiž nikďe ňepoložil, ale všaďe keď, naší Slováci hovorá kedi, a tak keď; Češi kdi a odtáď kdiž, aspoň sem sa ňijak nemohel presvedčiť, že bi kdiž čisté slovenské slovo mohlo biť.[504] Medzitím temu, kterí čítá inoslovenské kňihi, obzlášť české, aj proťi jeho vóľi jedno nebo druhé slovo sa mu do písma vkradňe, že on to aňi ňepozná, tak sa stalo aj tu. — Čo stojí na konci v tích Observatiach, abi sa toťižto ňejakí víklad zatmelejších slov ale pól hárka vinášající pridal, toho sem sa tak lakel, až sem všecek strnul.[505] Pravda, že bi to bolo dobré, začal sem ja sám nekteré místa visvetlovat, ale viďice, že aj historia spoluvekích Slovákov a Ňemcov k tomu visvetleňú potrebná pridat bi sa mosela, prestrašil sem sa a od predsebavzaťa odstúpil; vác hárkov bi to zaujalo, nebo kolká bi mosela bit historia ľen k samému šéstemu spevu?[506] Mohel bi proti ňéj nekterí odporňík povstat, ju pretrásat, všelijako vivracať a mnohé mrzutosťi a ošklivosťi človekovi spósobiť, radšej nech zostaňe tak; tích ňemnohích slov viznamenávaňí s contextu sa dovťípit buďe moct čítač a proťi historii ve veršovňíkovi tak tuhí boj nepovstane, nebo poetae sufficit sequi probabilia.[507] K tomu téš Jeľinek povedá, že dal mnoho exemplarov zvázat a že bi sa moseli trhat a kaziť.[508] Konečne bich aj ja pritom ňejaku hanbu si utržit mohel, kebich mosel tam nečo odvolat anebo moje chibi uznať. A preto prosím p. velkomožného pre boha a pre všeckích svatích, abi mňa od teho víkladu osloboďiľi. —

Pripojení tu Chválospev ňech vdačňe ráča prijat.[509] Ňikdá sem s tak velku chuťú a radosťú bibliu ňečítal, jako túto slovenskú od p. velkomožného preloženú; aňi sem místa ňemal, dokád sem ju všecku neprečítal, čo sa skoro stalo. Mnohé místa obzlášťňe v Žalmoch sú v ňéj zretedelňejšej a zrozumitedelňejšej viložené nežli v laťinskéj. Len to škoda, že tlačár toľko chib narobil, ňekteré síce človek lahko si napraví, k. p. v žalme CVI, v. 16 Zátvori zelené polámal, že má bit zelezné;[510] ňektere ňe tak lahko, k. p. v žalme CXIX, v. 4 Strélki víťaza viostrené ze žeravím uhlím spustatujícím (janovcovím) jalovcovím.[511] Najhoršá ale chiba je tlačárská v I. knize královskéj, kapit. XV, v. 27, kďe stojí Saul mesto Samuel. I obráťil sa Saul, abi odešol; Et conversus est Samuel, ut abiret.[512] Keď sem čítal v žalme CXXXVIII, v. 15 — aňi biťje moje v hlubočini zeme, neque substantia mea in inferioribus terrae, prišlo mi na misel, že to biťje s krajnskéj anebo ze staroslovenskéj biblie podla vípisu je vzaté.[513] — Konec nápisu Petra Velkého: Pjotr dal nám bitje, Jekaterina dušu.[514]

Naposľedi ale, až bi sem bol p. veľkomožného nečím obrazil a mali bi naproťi mňe ňejakú kiselost, mrzeňí anebo hnev, prosím pre boha a pre všeckích božích svatích, ňech ráčá odpusťiť človekovi od samého ňeščasťá prenasledovanému, takto rok jedna a prám dňes druhá dobrá kravička mi padla, ovečki téš pohinuli &, nebo kebi p. velkomožní v ňenavisťi mňa mali, to bi mňa vác trápilo nežli všecka ostatna moja bída a núdza.

A tak sa už do predešlej láski a mnohokrát okusenéj prízňe porúčam a zostávám

Jejích Velkomožnéj Milosťi najponížeňejší sluha Jan Holly v. r., f. m.

V Madunicách ďňa 3. dubňa 1833

Jako sa má písať: Svatopluk či Svatoplug?[515]

Kebi slovo Svatopluk pochádzalo od slov svatí, sanctus a plug, aratrum, písalo bi sa Svatopluk a znamenalo bi sanctum aratrum.[516] Poláci bi dovčilka hovorili Świentoplug, nebo plug, aratrum, hovorá. Češi, poňeváč pluh vislovujú, hovorili bi Svatopluh, tak jako: Cinkruh, Bezdruh. Aj naší Slováci bi povedali Svatopluh, tak jako: papluh. Aľe aňi ti aňi tito to ňečiňá (znameňití etymolog Dobrovszky bol bi to isťe viskumal), nebo Svatopluk ňepochádzá od svatí pluh, ale od svatí a pluk, sanctum agmen, legio, Regimen.[517] Starodávní Slováci mnohé mena od siľi a vojni mali, k. p. Domoboj, Krotboj, Jaroboj, Česťivoj, Prosťivoj, Borivoj, Stapolk, Jaropol,[518] Veľepluk &. Češi píšú pluk (Regement), Poláci pulk. Naše pulki, povedal tu ňedávno jeden z rozprchnutích Polákov.[519] Siarčinskí v Časopismu na rok 1829 píše: Kapuscińskí, pulkovník kozackí. Krol (Koloman) posilkuiąc Swiatopelka ksiąžęcia kiiowskiego,[520] Knapskí píše polkovňík[521] &, Rusi plk, polk. V hrďinském speve z dvanásteho stoleta: Slovo o plku Igorevie stojí: Sviatoplk.[522] Ňemeckí prekladači Nestora, najstaršého ruského spisovatela, píšú: Svätopolk[523] Constantin Porphyrogen. píše: Sphendoplocus,[524] a abich iních pominul, v breviari na ďeň 14. brezňa čítá sa Svatoplucus.[525] Tak teda i u naších Slovákov má sa písať Svatopluk, a ňe Svatoplug.

Prečo aľe ľen sami uherskí spisovateli[526] začali písať Svatoplug? Uhri ve slovenskích slovách, vichádzajících na konci na k, to k premeňujú na g, k. p. Bodrok (od bodrí, silní) premeňili na Bodrog &, Šimek Šimeg &. Jako teda z Bodrok spravili Bodrog, tak aj ze Svatopluka spravili Svatoplug. To čiňá sami Slováci, keď svoje ména chcú pouherščiť, k prevracaju na g, k. p. Buček Bučeg, Slabík Slabig a pridajú ešče k tomu h a tak od Bučka je pekňe švárno po uherskí Bučegh, od Slabíka Slabigh. Keď naší Slováci pri krsťe nedostávali už vác ména Svatopluk, ačkolvek u jejích pólnocních a víchodních bratrov za dlhí čas aj po prijatem kresťanstve stará običaj meno to ďetom dávat zetrvávala, zostalo u ňích méno to mrtve, a tak ľen z laťinskích kňíh znať sa ho naučili. A ked kterí s ňích písali, jako našli u predešlích spisovatelov krajanov Svatoplug, tak písali aj sami ňedbajíce, píše-li sa to podla etymologie dobre neb ňe. Koňečne prirovná-li sa počet tíchto uherskích spisovatelov na g k počtu ruskích, polskích, českích, ňemeckích, francúzskích & &, kterí píšú na k, jako v mori utone a na vrchu zostaňe Svatopluk.

(Bernolak habet in Lexico per k, non per g.)[527]

Krátká odpoveď na: Observationes in opusculum de Svatoplugo.

Berla rectius apud Slovacios dicitur paľica kralovská, királyi páltza.[528] Paľica královská je dlhé, okolkované[529] a do verša ňepríhodné slovo. Paľica v šestomerném[530] verši anebo hexametri ňemóže stáť, pretože tento verš tri krátke slovki U U U (tribrachym)[531] v sebe ňetrpí; mosí sa teda ven vihoďiť s ňeho a druhé mesto ňeho, ktere sa zmesťí, položit. Slováci majú: barla, brla, brlo &, ale toto sú najvác žebrácké podperadla a tak nevelmi svečíce do ruki krala. Položiť teda najslušňejšej sa móže berla, čo u Čechov, u Polakov (u Rusov ňevím) sceptrum,[532] královskú paľicu znamená. Od berli je mesto Berlín[533] a to ňení v Čechách. Aj u čistoslovenskích spisovatelov sa nachádzá beránek, ačkolvek pochádzá od baran a malo bi biť baránek. Beránku boží! že už lud tomu tak priviknul. Vezmi si berlu do ruk, kebi sa povedalo, vezmi si paľicu do ruk, hned príjde na misel bitka, paľica královská može bit sceptrum a može bit tež paľica, s kterú sa prechádzá ňekde po pažiťi král.

2. Nápadňík significat potius aggressorem quam successorem; rectius nástupňík.[534] Nápadňík podla samého Bernolaka (ňe ľen podla Čechov) znamena ďeďiča.[535] Tak sa povedá: na koho ten statek prepadňe, quis succedet, kterí sú anebo budú jeho nápadňíci, tento buďe po smrťi jeho nápadňík, haeres, successor.[536]

3. Náramní údami, potius hrozní, ingens. Náramní i podla Bernoláka je ingens. Tak sa povedá náramňe zlí, náramná zlosť. Hrozní horrendus, horribilis pochádzá od hrózi, horror, po českí hrůza vel hrůze.[537]

4. Metňíci quid sibi vult? Metňíci, jaculatores, kterí rukú metali, hádzali streli do cílu; nebo nasleduju po ňích strelci, sagittarii, kterí s kuše strílali.[538] Metňík od metat; metat je čisto slovenské slovo, ačkolvek Bernolák ho + za české poznačil.[539] Tak sa povedá: sňah sa metá, vreďisko ho metalo.

5. Hrotma je casus dualis instrumentalis. V Bernolákovém Slovári stojí: Hrot i. e. zeľezní konec kopie, 2) hasta, kopia.[540] Čokolvek znamená dve veci, to sa klade na dual ma, ostatné aľe, čo vác než dve, všecko na mi, jak v prídavních, tak v podstatních ménach.[541]

6. Otrapa je trapeňí, aľe trápeňí — U — (creticus aneb amphimacer)[542] nijako ňemóže stáť v šestomeri; mosí sa teda ňejako prekresať, ostruhat, až bi sa zmestilo, tak otrapa sa dobre ulahňe.

7. Podlehlost? podloženost rectius, ňepodlehlí? nepodložení. Podlehlost, ňepodlehlí veršovňíckí víraz je podléhat, subjacere, subjectum esse, podložiť supponere. Podlehlosť tu znamená subjectio, ňepodlehlí non subjectus, independens.[543]

8. Pahorek pure Slavice est vršek, kopec. Pahorek zda sa biť zňesitedelne mesto vršek, kopec. Ňe ľen Češi, ale i Polaci maju pagorek;[544] i mi máme hora a predstavka pa ňekďe i u nás sa udržala, k. p. pačeski, pacholek, pakostnica (po kostach), panoha (po noha), pažerák, požerak, požere &.

9. Pótka, cur non potius bitka. Pótka od potkať sa, occurrere, congredi, syn.[545] bitka, abi sa ňemoselo jedno slovo často opakovat, však po českí je půtka.

10. Šípami, čisto slovenskí strilkami.[546] Ale aj šíp mesto streli, kďe sa ona zhusta opakuje, položiť sa móže. Však Slováci maju slovo šíp, šípka, šípki.

11. Pik rectius kopia. Ovšem lepšé je slovo kopia, ale že ma tri krátke slovki U U U, z hexametra sa mosí vihodit a iné, které sa ľepšej zmesťí, položiť. Piku maju kozáci.

12. Gedri. Gedra znamená vímol; tak tuto a okolo hovorá.[547]

13. Črísla. Črísla znamená rozkroki, inguen.[548] Tak sa vobec hovorí: Padel na črísla, obrazil si črísla.

14. Hrdza rectius zrdz, rubigo.[549] Ale vobec sa hovorí: hrdza, zahrdzavení, pretože rdza je tažko visloviť. & &.


[499] Fotokópia listu je v LAMS. Palkovič si na konci listu poznamenal: „Percepi 19 Aprilis per aurigam C. Brunszvikianae.“ (Preklad: „Dostal som prostredníctvom kočiša grófky Brunschwickovej.“)

Mária Anna Brunschwicková, rod. Majthényiová (1764 — 1851), grófka v Dolnej Krupej, bola vdovou po krajinskom sudcovi Józsefovi Brunschwickovi. (KN 1851, s. 123., matriky.)

[500] Bol to Hollého epos Svatopluk (pozri list 21), ktorý vyšiel tlačou niekedy začiatkom roku 1833; aspoň vo februári 1833 bol už iste hotový (list 35).

[501] T. j. „Poznámky k dielku o Svätoplukovi“. Tieto Palkovičove poznámky síce nepoznáme, no ich obsah nám nepriamo zaznačuje aspoň Hollého reagovanie na ne ďalej v tomto liste.

[502] vikovaní — umele utvorený

[503] Hollého námietky pripájame priamo k tomuto listu.

[504] Palkovič v preklade Svatého písma používal spojku kdiž, ktorú Hollý pokladal za čechizmus, no má v svojom preklade napr. aj takéto miesto (I, 1829, s. 716): „Kdiž sa ale viplňilo dvacať rokov, keď vistavil Šalamún dom Pána a dom svoj.“

[505] strnať — tŕpnuť, stŕpať

[506] V šiestom speve Svatopluka je reč o pôvode Báborov a Slovanov a o ich príchode do Európy, čo by si bolo vyžadovalo veľmi obšírne historické vysvetlivky.

[507] T. j. „stačí, keď sa básnik pridŕža pravdepodobnosti“. Pôvod citátu sme nezistili.

[508] Z tohto vidno, že Palkovič žiadal pridať vysvetlivky k hotovému už dielu.

[509] Chválospev na veľkomožného pána Jura Palkoviča, keď celé Svaté písmo na slovenskí jazik preložil a mnohím ze svéj veľkéj ščedroti ho rozdal. — Báseň vyšla tlačou až v prvom zväzku Hollého súborného diela z r. 1841 (Básňe I, s. 85 — 88; Dielo VIII, s. 154 — 158).

[510] Táto tlačová chyba je v Palkovičovom Svatom písme I, s. 1022.

[511] Uvádzané miesto je v I. zväzku na s. 1040: „Strélki víťaza viostrené, ze žeravím uhlím spustatujicím (janovcovím).“ V najnovšom preklade Žalmov je toto miesto v takomto preklade (M. Stanislav, Žaltár, Trnava 1948, s. 551): „Končisté šípy mocného aj uhlie kručiniek.“ (Latinská predloha: „Sagittae potentis acutae, cum carbonibus desolatoriis.“) (K tomuto pozri ešte Št. Zlatoš, Písmo sväté u Bernolákovcov, s. 316 — 317.)

[512] Chyba je z I. zväzku, s. 459.

[513] Pozri Palkovičovo Svaté písmo I, s. 1049. Je zaujímavé, že Palkovič dal tento výraz vytlačiť aj v odchylnej pravopisnej podobe: Biťje (m. Biťge). V novom preklade žalmov sa tento výraz (substantia) prekladá ako podstata (M. Stanislav, Žaltár, s. 604). V staroslovienskej Biblii (pozri list 2) je preložený ako ?????.

[514] Nevieme, odkiaľ prevzal Hollý tento citát, a nepoznáme ani jeho pôvod.

[515] Podobne ako Hollý vysvetľuje meno Svätopluk aj J. Stanislav (Staré slovenské mená, SR XV, 1949 — 1950, s. 293), ale s pozmeneným významom prídavného a podstatného mena. Podľa neho „Svätopluk bol ten, kto mal silný ľud, resp. mocné vojsko“.

[516] sanctum aratrum (lat.) — svätý pluh. — Súvislosť medzi Svätoplukom a svätým pluhom pozri aj u Bajzu (J. I. Bajza, René mláďenca príhodi a skusenosťi, vyd. J. Tibenský, Bratislava 1955, s. 290).

[517] sanctum agmen, legio (lat.) — svätý voj, pluk. Regiment (nem.) — pluk.

[518] Má byť asi: Jaropolk.

[519] Po nezdarenom povstaní z r. 1830/31 muselo mnoho Poliakov opustiť svoju vlasť a odísť do emigrácie. Z týchto Poliakov sa nejeden skrýval aj na Slovensku. Ako vidno, Hollý sa s takým tiež stretol.

[520] Franciszek Siarczyński (1758 — 1829) — poľský kňaz, bol riaditeľom bibliotéky Ossolińskovcov v Ľvove. Venoval sa historickým štúdiám a redigoval Czasopism naukowy księgozbioru publicznego imienia Ossolińskich. V prvom zošite druhého ročníka (1829) tohto časopisu vyšiel na úvodnom mieste jeho príspevok o histórii mesta Przemyśl (Wiadomości o dawniéyszym i pożniéyszym stanie miasta Przemyśla, o dzieiach iego, o mieszkańcach niekdyś ziemi, teraz obwodu Przemyślskiego), odkiaľ (s. 6 a 8) Hollý uvádza citované doklady („R. 1098 od Kolomana Króla węgierskiego Przemyśl był dobyty i stracony. W następnym zaś, gdy ten Król posiłkuiąc Światopełka Książęcia Kiiowskiego…“ — „… Kapusciński Pułkownik kozacki…“).

[521] Grzegorz Knapski (Cnapius; 1564 — 1638) — poľský jezuita, vydal v roku 1621 slovník poľsko-latinsko-grécky (Thesaurus Polono-Latino-Graecus seu Promptuarium linguae Latinae et Graecae in tres tomos divisum), ktorý potom vychádzal veľmi často v obnovených vydaniach (do roku 1793 vyšlo 35 vydaní). Vo vydaní z roku 1643 je na s. 766: Półkownik (v dnešnej poľštine: pułkownik).

[522] Slovo o polku Igoreve — túto ruskú literárnu pamiatku, vzťahujúcu sa na dejiny Ruska z 12. storočia, vydal Václav Hanka v Prahe roku 1821 v ruskej pôvodine, ako aj v českom a nemeckom preklade (Igor Svatoslavič, Hrdinsky zpiev o tažení proti Polovcům). V ruskom texte používa podobu Sviatoplk, v českom Svatopluk a v nemeckom Swätopolk (s. 65).

[523] Podobu Svätopolk videl Hollý zrejme u Hanku (predošlá pozn.).

[524] Constantin Porphyrogennetos — byzantský spisovateľ z 10. storočia, má zmienky o Slovanoch v svojom diele De administrando imperio (O správe štátu). Hollý našiel Porphyrogennetovu podobu Sphendoplocus v diele historika Adama Františka Kollára (1718 — 1783) Historiae iurisque publici regni Ungariae amoenitates I, Viedeň 1783, s. 122, alebo ešte skôr v štvrtom zväzku De statu ecclesiae Pannonicae Štefana Salagia (Päťkostolie 1780, s. 416).

[525] V tom čase cirkevne svätili sviatok Cyrila a Metoda dňa 14. marca (až neskôr ho preložili na 5. júla). V kňazskom breviári na ten deň v tzv. piatom čítaní (Lectio V) sa spomína udalosť šírenia kresťanstva na Veľkej Morave za Svätopluka (Multarum Regionum gentes, una cum earum Regibus ad Christi fidem perduxere, ac imprimis Svatoplucum, qui apud Moravos late imperabat.). V uhorských breviároch sa tento sviatok neuvádzal a slovansky uvedomení kňazi si asi sami obstarávali príslušné formuláre, pravdepodobne zo susednej Moravy, a vlepovali si ich do svojich breviárov alebo si ich odpisovali a tak vkladali do nich. (Obidva prípady sme našli v zachovaných breviároch tých čias.)

[526] Roz. maďarskí spisovatelia.

[527] Preklad: „Bernolák má v Slovári s k, nie s g.“ Túto latinskú poznámku vsunul do Hollého textu Palkovič. V Slovári (IV, s. 3245) je „Swatopluk“, lat. „svatoplugus“, ako mužské meno.

[528] Preklad: „Berla sa u Slovákov správnejšie povie paľica kráľovská.“ „Királyi páltza“ (maď.) — Kráľovská palica. Hollý zrejme cituje jednotlivé Palkovičove námietky v jeho Observationes in opusculum de Svatoplugo a zaujíma postupne k nim svoj náhľad.

[529] Opisné? (pozri Bernolákov Slovár III, s. 1898).

[530] šestomer — hexameter

[531] tribrachys — antická veršová stopa, pozostávajúca z troch krátkych slabík

[532] Berla (čes.), berło (poľ.), skipetr (rus.), sceptrum (lat. ) — panovnícke žezlo, berla

[533] Toto romantické etymologizovanie, pravda, dnes neobstojí; meno Berlín sa odvodzuje od nemeckého Bär (= medveď).

[534] Preklad: „Nápadňík označuje skôr útočníka než nasledovníka; správnejšie nástupňík.“

[535] Bernolák má v Slovári (II, s. 1587) pri hesle nápadňík tri významy: napadač (= útočník), ďeďič a náhodňík (= hadač, veštec).

[536] quis succedet (lat.) — kto bude nasledovať, haeres — dedič, successor — následník, dedič

[537] potius (lat.) — skôr, ingens — ohromný (v Bernolákovom Slovári, s. 1607: náramní = ingens), horrendus, horribilis — strašný, hrozný, horror — hrôza, strach, vel — alebo

[538] quid sibi vult? — čo to znamená?, jaculatores — vrhači, hádzači, strelci, sagittarii — lukostrelci

[539] V Bernolákovom Slovári sa české výrazy („bohemica vox“) označujú krížikom a ním je označené aj heslo metaťi (II, s. 1374), pri ktorom je odkaz na slovenský výraz hádzať.

[540] casus dualis instrumentalis — duálový inštrumentálny pád; i. e. (= id est) — to jest; hasta — kopija, oštep.

[541] Hollý skutočne používal duálové podoby inštrumentálu.

[542] creticus alebo amphimacer — antická stopa, ktorá má z oboch strán dlhú slabiku: — U —

[543] rectius — správnejšie, subjacere, subjectum esse — podliehať, byť podriadený, supponere — podložiť, podrobiť, subjectio — podrobenosť, non subjectus, independens — nepodľahlý, nepodrobený, nezávislý

[544] pure Slavice est (lat.) — čistoslovensky je, pahorek (čes.), pagórek (poľ.) — kopec, vŕšok

[545] cur non potius (lat.) — prečo nie radšej, occurrere, congredi — stretnúť sa, zraziť sa s niekým, syn. — synonymum

[546] Tento výraz používal Palkovič (v podobe strélka) v preklade Svatého písma (pozri aj v tomto liste v pozn. 11).

[547] Gedra (zrejme z maď. gödör) vo význame výmol uvádza Hollý vo vysvetlivkách k Svatoplukovi (Dielo III, s. 215). Tento výraz sa vyskytuje v šiestom speve Svatopluka (tamže, s. 97):

Kaukazskích gedrí a do úzkích stúpili ťesňin…

Inak Hollý častejšie používa aj výraz vímol (napr. tamže, s. 96, v. 328). Výraz gedra sa pociťuje až podnes v madunickom nárečí ako živý.

[548] inguen (lat.) — slabiny

[549] rubigo (lat.) — hrdza — Hollý neskôr v súbornom vydaní svojich básní pripojil k Svatoplukovi niektoré z týchto vysvetliviek.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.