Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 33 čitateľov


 

List 65. Martinovi Hamuljakovi

[898] (25. V. 1840)

Najdražší práťelu!

Posílám všecki póvodné básňe dosaváď odemňa ukľepané. Preložené pošľem druhíráz. Mislím, že bi sa na tri zvazki poďeľiť mohli.[899]

1. obsahoval bi[900] Selanki, Rozľičné basňe,[901] pred kterími sa titul položí na prázném lístku, jako inďe.[902] Sú cenzurované i ti, ktere sa ešče ňevitlačili, jako to poznat. Potom Žalospevi. VIII. bude Lúčeňí Svatoboga, IX. Na smrť A. Rudnayho, X. Na smrť J. Palkoviča, které sa tam na své místo strčá. Nasledovat buďe XI. Na smrt Franciška krála, XII. Poďekovaňí p. J. Derčíkovi, XIII. Jordánskému, XIV. p. J. Derčíkovi.[903] Koňečňe Pesne čili Ódi podla poradku na osobitném papírku naznačeného. Podtrhnute čárku odi II. na nádvorňíka Jozefa, XXXXII. Na Gutenberka, L. Hlas Tatri a LII. Na boha doložá z vitlačeních v Zore.[904] IV. ale K uvádzáňú A. Rudnayho a XI. Na M. Miškolcího z rukopisních u Ňích sa nachadzajících;[905] až bi ale sa vác naľeznuť ňemohli, nech odpíšu zavčasu, abich jích z novu prepísat a odeslať mohel. Asnad ešče, ale asnaď! spravím odu na ss. slovenskích ss. Ondreja a Benedikta, s. Vojtecha a s. Jana Nepomuckého.[906] Lahko sa na samí koňec za odu Na boha položá. Všecki tito basne, do prvného zvazku patríce, maju ve svem porádku pokladene. V selance XXI. mesto hvezďiček položí sa meno, jak poznamenané je.[907]

2. zvazek Svatopluk a Cirillo-Metodiada.[908] Do téj i to obetovaňí Jím učiňené, jako ve vitlačeních ekzemplaroch je, sa položí.[909] (Sláv od Svatopluka, že o jednej veci sa jedná, mosí pre rozličnosť oddelení stáť.)

3. zvazek Sláv, Životopis ss. Cirilla a Metóda, Bájosloví, Visvetleňí a Prozodia. Až bi aľe malí ešče bol, mohľi bi sa pridať: Rozľičné básňe preložené, jakožto Virgíliove selanki & &[910]

4. Preložeňá. Rozľičné básňe a Eneida, anebo samá ľen Eneida. Tito prezrem, chibi popravím a oďešlem.[911] Horácove Satíri a Batrachomyomachiu mosel bich ešče popraviť, na čisto prepísať, k čomu aňi chuťi aňi času už ňemám. Zostanu teda tak.[912]

Pod titulem každého zvazku: Basne od J. H. Vidane od Marťina Hamuľáka anebo od Spolku, jako buďe vec ze sebú donášať, sa doloží.

Až bi sa Jím predca tri zvazki povodních basňí malé zdáli, možú sa aj na dva rozhoďiť.

Včil po popravenej Eneiďe dám sa na svaté pesňički,[913] na které sem sa dávno mal dať. Najhoršej mi pri ňích buďe o nóti, že v hudbe a ve speve žadnéj zbehlosťi ňemám. Ňebol-li bi tam ňejakí Slovák, kterí bi melodie na pesňički znovu spraviť bol v stave?[914] Mosím ľen podla nót v kancionali pod arcibiskupem Koloničem roku 1700 a v malem kancionálku nákladem Fuksa, ňitranskeho biskupa, vidanem[915] značeních pokračovať; ale tíchto ňevelkí počet je. Českí kancionál Rajskí slavíček & od Božana 1720 in folio, velkí a kancional od Tomaša Fričaje, Moravca, v Brňe 1805[916] maju ovšem mnoho nót, ale česke a moravske melodie pre naších Slovákov nepram sa mi zdajú biť, že naších Slovakov pekňejše su a vác slovenskeho ducha v sebe obsahujú. Mám i meleodiaturu od Skultetího na luteranskí kancional: Citara Sanctorum, samu Citaru však nemam.[917] Ale i v tíchto tuším ne všecki su čiste slovenské, jako ze začátku pesňí v ňemčine pod partesí citovaních poznavám, doista predca ňevím, a bar bi aj boli čiste, z luteraňí nechcem ňišt mat. Zoru ešče ňemam.[918] Počul som, že ju už dávno vitlačenu mnozí majú, od Wachtera.

V Pesnách (Ódách) osobitňe vidaních, v V., X., XI., XXXV., v elegii XIV., či sa celí titul anebo nápis zadrží, či ukratí, jako ku príkladu skratení je v elegii XIII. na Jordánskeho, v pesňi III., IV., VI., VIII. & &, jako budú najlepšej súdiť, nech tak učiňá.[919]

Porúčam sa už do predešleho pratelstva. Všecko sa mi zas podla starej nóti zle vede. Loňejšeho roku štiri telce, tohoto tež štiri mi už uhinuli, darmo kravi skazili. S panem bohem.

Najvernejší pratel Jan Holly v. r.

Dna 25. kvetna 1840



[898] Originál listu je v LAMS.

[899] Hollý posiela Hamuljakovi poprezerané a poopravované pôvodné básne a v súbornom vydaní navrhuje ich rozdeliť do troch zväzkov, no ináč sám hovorí ďalej v liste o štyroch zväzkoch; do štvrtého zväzku mienil totiž zaradiť preklady, ktoré však s týmto listom neodosielal, pretože ich ešte neprezrel a neopravil. Napokon Hollého súborné dielo skutočne vyšlo v štyroch zväzkoch s názvom Básňe Jana Hollého, vidané od Spolku milovňíkov reči a literaturi slovenskéj. Ve štiroch zvazkoch. V Buďíňe literami Král. uher. univers. ťiskárňe. Z toho I. — II. zväzok vyšli r. 1841 a III. — IV. 1842.

[900] Prvý zväzok Básňí Jana Hollého obsahoval: Selanki (s. 1 — 74), Rozľičné básňe (s. 75 — 108), Žalospevi (s. 109 — 158) a Pesňe-Ódi (s. 159 — 261).

[901] Do oddielu Rozľičné básňe je v súbornom vydaní zaradených desať príležitostných skladieb, ktoré charakterom nezapadali dosť dobre medzi Pesňe. Tento oddiel treba rozlišovať od Rozľičných básňí v štvrtom zväzku, ktoré zahrnujú Hollého preklady z antických básnikov, ako vyšli r. 1824 v samostatnom vydaní.

[902] Išlo o tzv. patituly.

[903] Žalospevov má Hollý v súbornom vydaní dovedna jedenásť (s úvodom k nim), pričom v liste spomínané žalospevy majú tam tie poradové čísla, ako navrhuje autor, s výnimkou básní Poďekováňí… J. Derčíkovi, Álešovi Jordánskému a Janovi Nep. Derčíkovi, ktoré sú presunuté do oddielu Rozľičných básňí pod číslami VIII, IX a X.

[904] Aj tieto ódy, ktoré vyšli v Zore IV, 1840, dostali sa do súborného vydania presne pod číslami, ako si želal v liste Hollý.

[905] Tieto dve ódy bol Hollý poslal Hamuljakovi dávnejšie pre Zoru, kde však vtedy nevyšli, a Hamuljak ich zaradil do súborného vydania zas pod číslami, ako navrhoval autor.

[906] Zamýšľané ódy na domácich svätcov už Hollý nenapísal, zato im venoval piesne v Katolíckom spevňíku.

[907] Selanka XXI. Spasitel — pozri list 51.

[908] Druhý zväzok súborného vydania obsahoval len dva eposy: Svatopluk a Cirillo — Metodiada.

[909] O venovaní Cirillo-Metodiady pozri list 39, pozn. 7. Hollý presadil toto venovanie aj v súbornom vydaní.

[910] Tretí zväzok Básňí obsahoval: Krátky básnikov životopis (s. III — VIII), epos Sláv (s. 1 — 88), Životopis svatích Cirilla a Metóda, slovenskích blahozvestov (s. 89 — 110), Bájosloví (mythologia) pohanskích Slovákov (s. 111 — 128), Visvetľeňí k básňam, zvlášťe Svatopluka a Cirillo-Metodiadi (s. 129 — 168) a Katolíckí spevňík (s. 169 — 400).

[911] V štvrtom zväzku Básňí boli: Noví kvítek (bez paginácie), Rozľičné básňe hrďinské, elegiacké a lirické… s predstavenú Prozodiú (s. 1 — 130), Virgiliova Eneida (s. 131 — 414), opravy tlačových chýb (Omíľi) k všetkým štyrom zväzkom a zoznam predplatiteľov na dielo (bez paginácie).

[912] Hollého starší preklad Horatiových Satír (Sermones) nevyšiel tlačou a ani jeho rukopis nie je nateraz známy, podobne ani preklad gréckej paródie z konca šiesteho alebo začiatku piateho storočia pred n. l. tzv. Batrachomyomachia (= Vojna žiab a myší).

[913] V polovici júna 1840 (pozri list 68) začal Hollý skladať náboženské piesne, ktoré s názvom Katolíckí spevňík vyšli v treťom zväzku súborného vydania.

[914] Hollého Katolíckí spevňík (tzv. rýmovaný z r. 1846) napokon zhudobnil Slovák Martin Eliáš (o ňom pozri list 96).

[915] Nábožné katolické pesňički, ktoré vydal nitriansky kanonik Jur Hollý (1760 — 1818), člen Slovenského učeného tovarišstva, „z milosťivého rozkazu“ nitrianskeho biskupa Františka Xavéra Fuchsa (o ňom pozri list 46, pozn. 36) u Jelínka v Trnave roku 1804. Spevník vyšiel aj s nápevmi. (Št. Drozd, Jur Hollý, DP XXXVI, 1959, s. 106 — 107.)

[916] Tomáš Fryčaj (1759 — 1839) — kat. farár v Obřanoch pri Brne, vydával katolícke cirkevné piesne, ktoré od tretieho vydania z r. 1805 mali názov Katolický kancionál a dosiahli viacero vydaní

[917] Adam Škultéty st. (Skultety; 1749 — 1803) — učiteľ v Skalici, vydal v Brne roku 1798 knižku Melodyatura aneb partytura, to jest: Kníha hlasyspěvů, obsahující v sobě nůty Adama Škultetyho (J. Ďurovič, Martin Lauček, Myjava 1933, s. 112 — 113.)

[918] Hollý urgoval štvrtý, posledný ročník Zory (1840), v ktorom mal mnoho svojich príspevkov.

[919] Niektoré Hollého príležitostné básne vychádzali aj samostatne tlačou, a to vo veľkých formátoch, no dosiaľ sa nám nepodarilo na všetky tieto tlače prísť, a ani bibliografie ich všetky neuvádzajú. V. óda je venovaná Jordánskemu a vyšla v Budíne roku 1839 „vidáňím Spolku milovňíkov reči a slovesnosťi slovenskéj“ (v súbornom vydaní zaradená ako piata). Na začiatku básne sú predznačené dokonca aj noty, podľa ktorých sa má spievať. Na konci tejto štvorstranovej tlače sa uvádza autor: „Ján Hollí, maduňickí farár.“ X. óda sa vzťahuje na Jozefa Kopácsyho pri príležitosti jeho povýšenia na ostrihomského arcibiskupa, „od Spolku milovňíkov reči a slovesnosťi slovenskéj na znak najpokorňejšéj ucťivosťi obetovaná“. Je to šesťstranová tlač veľkého formátu (22,5 × 31 cm) na úvodnej strane s kresbou v šesťfarebnej úprave a so zlatou oriezkou. Tlač vyšla v Budíne r. 1839 („Spíval Ján Hollí, maduňickí farár“). Samostatná tlač XI. ódy, na Martina Miskolczyho, nám je neznáma (zaznamenáva ju však Hamuljak v svojom General-Katalogu /LAMS/, že vyšla nákladom Spolku r. 1839). XXXV. óda je venovaná Jordánskemu a Miskolczymu. Vyšla „vidáňím Spolku milovňíkov reči a slovesnosťi slovenskéj“ v Budíne roku 1839 na štyroch stranách; autor „Ján Hollí, maduňickí farár“. Pôvodná „elegia XIV.“ (pozri na začiatku tohto listu) prešla do súborného vydania medzi Rozľičné básňe pod číslo X. Vznikla, keď Ján Derčík dostal biskupský titul. Vyšla samostatne v Budíne roku 1837, „obetovaná od Jana Hollého“ (vydal ju — podľa General-Katalogu — Martin Hamuljak). Je to štvorstranová tlač. „Elegia XIII.“ na Jordánskeho je medzi Rozľičnými básňami pod číslom IX. Jej osobitné vydanie nepoznáme. Práve tak nepoznáme ani osobitné vydanie Pesňe III. na arcivojvodu Františka Karola, Pesňe VI. na Mednyánszkeho a Pesňe VIII. na Imricha Palugyaya. O Pesňi IV. (na Rudnaya) pozri list 2, pozn. 2 a list 38, pozn. 4. — Zato okrem spomínaných piesní vieme ešte o osobitných vydaniach týchto básní: Derčíkovi z r. 1836 (v súbornom vydaní Rozličné básňe III.), Miskolczymu a Majtényimu z r. 1841 (v súb. vydaní Peseň LIII. — podľa General-Katalogu vydal ju Spolok), Majtényimu z r. 1841 (I. Kotvan, Bibliografia bernolákovcov, s. 148), Miskolczymu z r. 1841 (tieto dve básne prešli do Katolíckeho spevňíka — pozri list 71, pozn. 3) a báseň Noví kvítek z r. 1842 (v súb. vyd. na začiatku IV. zväzku — vydal ju, podľa General-Katalogu, Hamuljak). — Pri pretláčaní týchto osobitne vydaných básní do súborného vydania sa ich pôvodné texty zachovávali a robili sa na nich len opravy tlačových chýb alebo zásahy pravopisného rázu.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.