Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 41 | čitateľov |
[1043] (Zač. roku 1842)
Juro Obermajer[1044] za seba a za Častku[1045] cenu zložil u mňa, a tak 2 ex. jemu samemu s každeho zvazku odešlú. Zložil i Kochanovskí, jako pred tím i lajdinant Šmid, kdesi včil pri Opave v Slezku, 2 zl. stríbra — a toto všecko po prvej súcej príležitosti Wachterovi odešlem, abi on Jím to odezdal, pomimo rajhradskeho prelata[1046] 16 zl. str., čo malo bit na cestu do Prešporku.[1047] (Ten mňe nenávistní obrazek nech len do III. zvazku dajú, prosím.)[1048] Písali mi luteraňi, abich i ja sa podpísal na recurs o censora slovenskeho na Královsku raddu. Ale z luteraní nechcem mat ništ. Však oňi našu literaturu tak, jako Maďari prenasledovali a sprostu slovenčinu nazívali. Kebi katolíci, dobre.[1049] S panem bohem.
[1043] Originál listu je v LAMS. Je to vlastne iba jeden pás papiera (bez adresy na druhej strane, len s označením Druck a so zvyškami po odtlačkoch Hollého prsteňa v pečatnom vosku), ku ktorému ešte iste patril ďalší pás, ale o tom nevieme. Časove ho zaraďujeme približne na začiatok r. 1842, a to na základe zmienky o rekurze o slovenského cenzora, lebo iné oporné body pre datovanie nemáme.
[1044] O ňom pozri list 72. Hollý oznamoval jeho predplatenie už v liste 73.
[1045] Jakub Částka — „stavatelskí majster, v Ňitránskéj Streďe“, ako je zapísaný medzi predplatiteľmi na Hollého Básňe, staval napr. v r. 1847 trenčiansku nemocnicu. Bol otcom neskoršieho arcibiskupa Juraja Částku (Csaszka).
[1046] Viktor Martin Schlossar.
[1047] T. j. na výdavky spojené s cestou do Bratislavy, keď Lieder portrétoval Hollého (pozri list 72).
[1048] Hollého portrét od Liedera zaradili naozaj do III. zväzku Básňí ako frontispice. Hollý sa vzpieral portrétovaniu, dlho ho odmietal a Hamuljakovi i Petrovičovi to dalo veľa námahy, kým Hollého presvedčili o nevyhnutnosti obrazu pre súborné dielo. (Pozri najmä Petrovičovu korešpondenciu s Hamuljakom.)
[1049] Ján Kollár organizoval koncom r. 1841 podanie prosbopisu na Kráľovskú uhorskú miestodržiteľskú radu v Budíne o ustanovenie osobitného slovenského cenzora v Budíne a Bratislave. Prosbopis viacerí už aj podpísali, ale odoslaný nebol, a táto požiadavka sa vsunula do celkového prestolného prosbopisu, ktorý odovzdali Slováci panovníkovi vo Viedni 4. júna 1842. (D. Rapant, Slovenský prostolný prosbopis z roku 1842, I, s. 94 — 96.) Kollár žiadal Hollého o podpísanie prosbopisu aj prostredníctvom Hamuljaka (Ján Hollý očami svojich súčasníkov, s. 50), ale Hollý podpis odmietol, nevediac zabudnúť zástancom bibličtiny ich zaznávanie bernolákovského spisovného jazyka, od ktorého Hollý nikdy neustúpil. (Luteráni — pozri list 8.)
— básnik, prekladateľ latinskej a gréckej poézie, teológ Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam