Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 86. Martin Hamuljak

[1174] (Okolo 10. VIII. 1843)

Najdražši prátelu!

Dva tídňe budú, jako sem Jeho Velkomožnost pána prelata, rajhradského opáta, u seba v osobe viďeť a cťiť ščasťí mal. Prevíborní tento pán[1175] spomenul, že z ďíl Jejích len 1-ví (a tuším druhí) zvazek posavád prijal, ostatné, nakolko višli, žádající, preukázal sem, že všecki už višli, že úplné a oba jeho exemplare na duplov. velíňe Jejích Milosťi sem zaslal[1176] s tú prosbú, abi mi jích spátkem poslali, jestli bi k ňemu príležitosťi nemali.[1177] Na žádosť jeho doručil sem tomuto pánovi, pri nedostatku exemplárov duplovaného velína,[1178] na slabšém velíňe úplné dva exemplare s tú zmluvú, že Jím písať buďem, abi jemu patrícé ostatné zvazki ne jemu, ale spátkem mňe poslať ráčili, a že p. prelat to, čo od Ňích prijal, mňe spátkem odešle. V tíchto teprv dňoch teda hodnoverňe sa doveďev, že Jejích Milosť už skutečňe na Dobréj Voďe, a síce, buď bohu chvála! zdraví sa nachádzajú, ňemeškám prosiť, abi zvazki predecťenému pánu prelatovi ešče neposlané už ňe jemu, ale kdiž prvá príležitosť sa trafí, spátki ku mňe poslať ráčili. Poneváč pán prelat spokojní je i slabším, jakožto též krásním velínem, pribudú nám tímto spósobem 2 ex. na duplovaném velíňe, jakovích velmi málo tlačeno, a ňekteré ešče sú potrebné.

Pro notitia:[1179] Jeho c. k. apošt. Veličanstvu zeme pánovi najmilosťivejšému[1180] a Jeho c. k. Jasnosťi pánu arcivívodovi Franciškovi[1181] exemplár Básňí Jejích sem prostredňíctvem pána vicerectora Szajbelyho[1182] ménom vidávajícého Spolku k nohám zložil, túže cestú i Jeho Excellencii pánu ministrovi státu[1183] grófovi Kolowratovi[1184] 1 exemplár podal, vlastňe na pána Szajbelyho dňa 15-ho červenca do Vídňe poslal; odpoveď ale od p. Szajbelyho posavad ešče ňeobdržal. Jeho Jasnosťi c. k. pánu arcivívodovi, vlasťi nádvorňikovi a námestňíkovi královskému,[1185] dňa 13-ho tehož[1186] v osobe tu v Buďíňe k nohám zložil a na položenú otázku, čo títo díla obsahujú, nasledujícého dňa summovní prehled písebňe Jeho Jasnosťi podal.

Pán Štúr pred rokem o dovoleňí vidáváňá slovenskích národních novín u v. sl. kr. místodrž. raďe prosil, tento rekurs ale do dňes nedokončen. Včil sliším, noví rekurs ve Vídňi podal, kterí v tíchto dňoch k predecťenéj král. raďe prijíť má.[1187] Otázka, chcejú-li títo páňi slovenskí čili česki písať? Samoslovenské novini sa mojím zdáňím ťažko, české naskrze ňeudržá. Mňe sa aňi misleť ňechce o jakémkolvek podporováňu prosbi tíchto pánov, pokud ňevidím, že slovenski ovšem písať žádajú; ale darmo je, z druhéj strani uznať mosím, že chvátaňí jejích po češťiňe ňepozorovať ňemožno, poňeváč češťini skutečne užívajú.[1188] Mislím teda, že bi sme i mi v ňečom popusťiť mali, a teda v čom? Snaď poprvé v tom, abi sme v potrebováňú velkích a malích písmen neľen Čechov a všeckích Slavjanov, ale i iních vzďelaních — temer všetkích — národov nasledovali, kdiž už i Ňemci ňekterí to jisté čiňiť premíšlajú.[1189] To mi aj pán Kopitár ve Vídňi velice poručuje.[1190] Podruhé snaď by sme mali, príkladom Chorvatov pohnutí, aj orthografiu českú prijať;[1191] zdá sa mi však, že v tom prípadu aj y bi sa muselo potrebovať. — Hanka ma už dávno prosil, abi sme čistú slovenčinu našu ovšem zadržali, ale abi sme orthografiu jejích prijali.[1192] Uprimní moj práťelu! ňech ráčá o dóležitosti tejto premíšlať.[1193]


[1174] Koncept listu je v LAMS, písaný po jednej strane veľkého papiera bez formálneho zakončenia. Dátum na ňom chýba, no podľa listu 87, ktorý sa zrejme naň odvoláva, možno dátum určiť približne na 10. — 13. august 1843.

[1175] Tu v pôvodine nasledujú prečiarknuté riadky, z ktorých však vidno, že rajhradský opát Schlossar odišiel z Budína hneď na druhý deň po svojom príchode.

[1176] Hamuljak poslal exempláre Básňí pre Schlossara priamo na Hollého s listom 80, aby ich doručil do Rajhradu (pozri aj list 81).

[1177] V pôvodine možno čítať aj ako: neznali.

[1178] Ako vidno, Básňe Jana Hollého vytlačili aj na lepšom, tzv. „duplovanom velíne“, ktoré boli určené pre význačné osobnosti ako dar.

[1179] Na známosť, na vedomie.

[1180] T. j. Ferdinandovi I. (1793 — 1875), rakúskemu cisárovi (1835 — 1848).

[1181] František Karol (1802 — 1878) bol členom vyššej štátnej konferencie vo Viedni.

[1182] Henrich Szájbélyi (20. VII. 1804 — 9. VIII. 1886) — modranský rodák, bol postupne prefektom, vicerektorom (1840 — 1850) a rektorom Pázmánea vo Viedni a neskôr sa stal (1861) trnavským vikárom. Umrel v Ostrihome. Bol aj medzi zakladateľmi Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha v Trnave. (F. Kollányi, Esztergomi kanonokok, s. 472 — 473; C. Rimely, Historia collegii Pazmaniani, Viedeň 1865, s. 264, 332, 334; J. Pöstényi, Dejiny Spolku sv. Vojtecha, Trnava 1930, s. 30; modranské matriky v Št. archíve v Bratislave.)

[1183] Ináč nevieme čítať toto slovo.

[1184] Franz Anton Kolowrat (1778 — 1861) bol štátnym ministrom vo Viedni v r. 1826 — 1848.

[1185] Nádvorníkom (palatínom) čiže najvyšším správcom Uhorska, zastupujúcim cisára, bol od r. 1795 arciknieža Jozef (1776 — 1847).

[1186] Dátum možno čítať v pôvodine ako 13. alebo 23. (= červenca).

[1187] Štúr predložil Kráľovskej miestodržiteľskej rade v Budíne prvú žiadosť o noviny vlastne už v druhej polovici októbra 1841, ale ešte bez potrebných dokladov. Koncom mája roku 1842 vystrojil náležite vybavenú žiadosť a vtedy sa obrátil o pomoc aj na Hamuljaka (Listy Ľudovíta Štúra I, s. 304 — 305). Nato nasledovali jeho ďalšie žiadosti (2. okt. 1842 a 21. febr. 1843), no keďže všetky zostávali bez výsledku, poslal v druhej polovici júna r. 1843, žiadosť na Uhorskú dvorskú kanceláriu do Viedne (túto spomína Hamuljak v liste) a začiatkom r. 1844 potom priamo na panovníka. Povolenie dostal až na jar 1845 a v auguste nato mohol konečne vydať svoje noviny.

[1188] Slovenskje národnje novini začal Štúr vydávať po slovensky.

[1189] V bernolákovčine sa písali podstatné mená podobne ako v nemčine s veľkými počiatočnými písmenami. U Nemcov začal v 19. storočí uvádzať pri písaní substantív malé písmená („Kleinschrift“) Jacob Grimm (Deutsche Grammatik 1819), v čom ho nasledovala časť inteligencie (napr. Goethe a celá klasika), ale celkom sa tento spôsob písania nikdy neujal, zato však sa udržal až do druhej svetovej vojny najmä v jazykovedných časopisoch a niektorých odborných publikáciách. A pri reformách pravopisu je táto otázka živá aj dnes.

[1190] Toto písal Kopitar Hamuljakovi v latinskom liste z 21. júna 1843 (list je v LAMS), vyslovujúc mrzutosť nad tým, že Slováci sa písaním substantív s veľkými písmenami pridŕžajú ortografie, ktorú nemeckí filológovia už zavrhli a ktorú už ani iné národy nepoužívajú.

[1191] Reformu chorvátskeho pravopisu vykonal vodca ilýrskeho hnutia Ljudevit Gaj (1809 — 1872), a to už knihou z r. 1830 (Kratka osnova horvatsko-slavenskoga pravopisanja), a túto úpravu konkretizoval od r. 1836 vo svojich novinách a ich prílohe. Kým v staršom pravopise nahrádzalo viac písmen jednotlivé hlásky, Gaj zavádzal za každú hlásku jeden znak. Pri tejto reforme sa opieral aj o český pravopis. (A. Barac, Hrvatska književnost I, Záhreb 1954, s. 165 n.)

[1192] Takúto myšlienku vyslovil Václav Hanka aj v liste kanonikovi Palkovičovi zo 14. augusta 1829, keď v mene pražského Českého musea ďakoval za poslanie Bernolákovho Slovára (Hankov list príležitostne odtlačíme).

[1193] Je zaujímavé, že Hollý v liste 87 nereagoval na tieto otázky, týkajúce sa návrhov na reformu bernolákovčiny.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.