Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 41 | čitateľov |
[1289] (23. VIII. 1844)
Na Dobrej Voďe 23. srpna
Najdražší pratelu!
Posílam po temto Králíkovi tri staré spevníki; nech tam leža.[1290] s originalem i s partesami, ked jích Jano Šmrlinga,[1291] o kterem predca velmi mnoho netrufam, odešlem. Kebi sa len dobrí komponista našel. Medzitím predca, ponevač na tem exemplari pesniček prepísaních, ktere ze sebu vzali,[1292] tež stojí, naznačení naspev aneb nota, kterí i s tíchto vzatí je, mohlo bi sa probovat, je-li to co k čomu. Ostatne spevníki Pram včil Jozef Pulman, soločňickí farár,[1293] na husle znamenití muzikant, melodiu od Žačkovského z Oravi[1294] poslanu spívat proboval a nevedel ju vinachvalit.
Nech teda predmenovaní organista aj dal pokračuje a konečne, až bi sa snad nenašel druhí znamenitejší, aj tito rimované prezret a popravit bi mohel, anebo čo bi podlejšé[1295] boli, nove spravit.
Pripojena tu Ňitra preukazuje, že luteráňi svoje slovo zadržali a tež už[1296] slovensku reču píšu.[1297] Slubuju, jako to na konci stojí, aj gramatiku vidat.[1298] A tak už dvoje slovenske narečí do písma prichádza: hornoslovenske anebo hornácke[1299] a dolnoslovenské.[1300] Ja ale, až bich čo mohel, jako nemožem, abi si bol stálí,[1301] dolnoslovenskeho, které u katolickích Slovakov do običaje uvedené je a pre všeckích je najsucejše, bich sa do konca pridržal. Slepota, slepota je najvatšá pre mňa bída. Ale čo si človek sám od seba pomóže.
Pozdravuje Jích p. Vice A. Diakon[1302] a za najščastlivejšeho sa pokladá, že mal to velké ščastí v dome svojem Jích uvidet a tužil aj s namí ta xxxxxxxxxxxxxxx[1303]
[1289] Originál listu je v LAMS. Text je písaný na štyroch stranách listového papiera, a to úplne až do spodného okraja. Stupeň Hollého slepoty sa javí aj v tom, že básnik už nevie posúdiť, či má na pere atrament: na papieri sú totiž stopy po pritlačenom pere, ale bez atramentu. Poslednú časť listu nemožno nijako prečítať (v prepise ju označujeme ležatými krížikmi). Chýbajúci rok v dátume dopĺňame podľa zmienky o almanachu Nitra, čo podporuje aj dodatočná poznámka hnedou rudkou (ňou si Hamuljak v listoch podčiarkoval dôležité veci) na začiatku listu: „1844“, ktorú možno pokladať za Hamuljakovu. V liste chýbajú — ešte viac ako v iných listoch — mäkčene, dĺžne, bodky ap.
[1290] Boli to staršie spevníky, ktoré Hollý častejšie spomína v korešpondencii (list 90).
[1291] Z tohto vidno, že Hamuljak bol niekedy v lete roku 1844 na návšteve u Hollého na Dobrej Vode, zas pravdepodobne pri ceste z Oravy (list 24, pozn. 1), čo dopĺňa aj zakončenie tohto listu, aspoň sčasti rozlúštené.
[1292] Ján Nepomuk Šmeringa (u Hollého Šmrlinga; prípadne Schmeringa) narodil sa 17. júna 1811 na Dobrej Vode, kde bol jeho otec Imrich Šmeringa (umrel na Dobrej Vode 10. sept. 1856 ako 79-ročný) organistom. Aj Imrichov otec Štefan Šmeringa bol organistom na Dobrej Vode (umrel vo veku 76 rokov na Dobrej Vode 29. júna 1812). Ján Šmeringa chodil do školy v Trnave a v škol. roku 1827/28 bol tam žiakom III. gramatickej triedy. Ďalšie jeho životné osudy sa nám nepodarilo vystopovať. (Matriky v Št. archíve v Bratislave; matriky gymnázia v AMT.)
[1293] Jozef Pulmann (1808 — 1863) — rodák z Dobrej Vody (tam sa narodil 31. januára 1808 — jeho otec sa uvádza ako Pulmon), bol od októbra 1842 farárom v Sološnici, kde aj umrel. (L. Némethy, Series parochiarum et parochorum, s. 264 a 876; matriky v Št. archíve v Bratislave.)
[1294] Žačkovský — Žaškovský (list 91, pozn. 10). Z toho vidno, že aj Žaškovský sa sprvu zúčastňoval na zhudobňovaní Hollého spevníka, ale iba nerýmovaného z r. 1842, ktorý tiež zamýšľali vydať dodatočne znotovaný (pozri list 95).
[1295] Veľmi ťažko čitateľné slovo.
[1296] „tež už“ — sotva správne prečítané miesto
[1297] Bola to Nitra II, 1844 (pozri list 88, pozn. 5 a list 87 s pozn.).
[1298] Hurban v Nitre II (s. 311 — 312) napísal: „Dosť skoro víďe spis, v ktorom sá mnohovážno obecenstvo slovenskuo o potrebe písaňja v slovenčiňe obšírňe poučí; mi sa na tomto mjesťe ňemuožeme do rozviňuvaňja tejto veci ďalej púšťať. Po spisu tom víďe ňezadlho i grammatika nášho pravjeho nárečja slovenskjeho.“ Boli to Štúrove diela Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Nauka reči slovenskej.
[1299] T. j. štúrovský spisovný jazyk.
[1300] T. j. bernolákovský spisovný jazyk.
[1301] Ináč nevieme prečítať toto nejasne napísané slovo. Celkovej štylizácii treba rozumieť tak, že Hollý by sa pridŕžal bernolákovčiny už aj preto, aby si zachoval svoju „líniu“.
[1302] Martin Lackovič, dekan.
[1303] Z tohto zakončenia listu sa už nedalo viac prečítať; no aj prečítanú časť treba brať s rezervou (najmä „uvidet“, „tužil“, „s nami“). Nato v pôvodine nasleduje už asi iba pozdravenie, ale to z rukopisu nevieme nijako vylúštiť.
— básnik, prekladateľ latinskej a gréckej poézie, teológ Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam