SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

List 97. Martinovi Hamuljakovi

[1320] (23. XI. 1844)

Na Dobrej Voďe 23. listopadu 1844

Najdražší prátelu!

Posílam Jím lístek od p. Martina Eliáša, ostrihomskej preparandie učitela, mňe písaní, s ktereho, na čo sa on sam od seba chitit chce, virozumá. Najlepšej teda bude, keď mu rukopis rimovaních pesňí ode mna písaní s partesami, všeckí[mi] starími i novejšími kancional[mi] vitlačeními a s poznamenaním pred Holčekovím opisem stojící[m] odešlú, sam však rukopis metrickích s toho u seba zadrža. Pritom nech mu tež pošlu vítisk metrickích pesňí „Katolíckí spevňík“ osobitňe vitlačení[1321] z notami z Oravi a odinud Jím odevzdaními,[1322] ktere budu dobre a suce, nech jích zadrží, ale aj sam može spravit, však každá pesňička aj vac not može mat, nech len duch slovenskí bi s ních zavíval. Ohled aj na to asnad bi mal bit, abi ne len pre sam organ usporadane boli, ale abi aj obecní lud za svím predspevníkom dobre jích spívat mohel.[1323] P. Rumi može ho k jiním jemu za odmenu podbudzovat.[1324]



[1320] Originál tohto štvorstranového listu je v LAMS. Popísaný je len po prvej a tretej strane. Druhá a štvrtá strana sú prázdne. Stopy Hollého slepoty sú na tomto liste najzreteľnejšie: veľmi mnoho ťahov pera je bez atramentu, takže písmená a slová sú miestami úplne nečitateľné. Najmä koniec listu je celkom nečitateľný, a aj nami prepísané slová sú sotva správne rozlúštené (najmä „predspevníkom“, „k jiním jemu za odmenu“); viaceré písmená pozalieval atrament, ktorý vo veľkej miere prenikol na druhú stranu tenkého listového papiera (fotokópiu tohto listu sme zaradili do obrazovej prílohy Ján Hollý očami svojich súčasníkov, aj do tohto vydania). V dátume listu možno rok 1844 čítať aj ako 1847; keďže sa však v liste spomína Eliášov list, ktorý je nesporne z r. 1844 (list 96), pokladáme rok 1844 za správny aj pre tento Hollého list.

[1321] T. j. osobitné vydanie Katolíckeho spevňíka z r. 1842 (list 74).

[1322] Na znotovaní tohto spevňíka (1842) pracoval čiastočne Oravec Žaškovský (list 94).

[1323] Notovaný Katolíckí spevňík (1846) skutočne vyšiel „spevem a próvodem organa“ opatrený.

[1324] Karol Juraj Rumy (1780 — 1847) — rodák zo Spišskej Novej Vsi, bol od r. 1828 profesorom uhorského práva a kustódom arcibiskupskej knižnice v Ostrihome. Písal zväčša po nemecky. Ako cirkevný činiteľ iste mohol vplývať na Eliáša.