Korešpondencia Jána Hollého
Autor: Ján Hollý
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková
[658] (12. III. 1835)
Najdražší práťelu!
Na vzácní lístek pri konci pominuteho mesáca mňe dodaní[659] včil teprv na kratce odpovedám preto, že istí človek, do Buďína po obecnéj práci isť mající prede dvoma tídnama, pre sejbu doma zostať mosel; pritom tež sem vedel o cesťe tejto ženi.[660]
Kolko exemplarov almanachu[661] bi sa tu mohlo odbudnut? nevím sam; medzitím nech pošlu ale desat, jako též sedem ex. Spievanek dílu druhého.[662]
Ku praci[663] bi mohľi povolat Antona Kardhordó, šuranského farára (Nagy Surany) pri Novích Zámkoch. Obrátil pred nekterím rokem na slovenskí katechizmus[664]
Antoňa Knapa, krupanského farára. Preložil knižku k poťešenú ňemocních a umírajících.[665]
Ludvíka Hazuchu, hasprunského farára. Posledná počta k ňemu je Malacki.[666]
K Rešetkovi do Súče nevím, kaďe iďe počta, mislím predca, že pres Topolčani.[667]
O druhích tuto ňevím; ňechcú si ludé hlavu darmo lámať.
Já z mojéj stránki pošlem verše do Zori &.
Posílam Jím Cirillo-Metodiadu s tu poňíženu prosbu, abi svetlo božé viďeť mohla. Ňech ráča včil odpísat, bude-li čo s toho neb ne? Dnes na poľedne sem ju dopísal. Od poľedna až dosavád čítal, popravoval pochibeňí a prám kričí hlásní: uderila druhá hoďina; až mi oči vilezajú. Pripojene tu kňižki p. Kollarovi z najvatším poďekováňím spátki odesílam. Dal sem moje z částki mesto jeho ošuchaních trochu vác. Dnes dva tídňe bol u nás strašliví ohen; všecko, čo veter zachitil, zhorelo a celéj dedine nechibalo ani na dva kroki. Porúčam sa už do predešlej pratelskej láski najvernejší pratel J. H.
[658] Originál listu je v LAMS. Na druhej prázdnej strane si Hamuljak poznačil dátum príchodu listu: „Praes. 16-o Martis 1835.“ Táto poznámka nám pomáha presne ustáliť dátum písania listu, pretože Hollý v dátume vynechal rok.
[659] Nepoznáme ani originál ani koncept tohto Hamuljakovho listu.
[660] Bola to pravdepodobne Eva z Pobedima (pozri list 3).
[661] T. j. almanachu Zora 1835.
[662] Druhý diel Kollárových Národných zpievaniek vyšiel v r. 1835. Hollý sa dožadoval exemplárov pre predplatiteľov, ktorých získal (pozri list 38, pozn. 20).
[663] Roz. k spolupráci pri almanachu Zora a pri iných vydaniach Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej, ako o to žiadal Hamuljak Hollého v liste 40.
[664] Anton Kardhordó (1797 — 1874) — rodák zo Šaštína, bol farárom v Šuranoch od r. 1827 až do smrti. Z nemčiny preložil a vydal u Jelínka v Trnave (1829) knižku Vinaučováňí katolického náboženstva v otázkách a odpoveďách. (I. Kotvan, Bibliografia bernolákovcov, s. 193).
[665] Anton Knapp (list 29) vydal u trnavského Jelínka svoj preklad z nemčiny Veľmi užitečná k poťešeňú nemocních a umírajících kňižka (1829). Neskôr mu vyšla kniha aj nákladom Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej (list 80, pozn. 15).
[666] O Hazuchovi pozri úvodnú pozn. k listu 18.
[667] Michal Rešetka bol od 15. júla 1834 až do smrti farárom na Hornej Súči. Poštová cesta viedla k nemu cez Topoľčany.
Galéria obrázkov
Obrázok
