Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 39. Jurajovi Palkovičovi

[583] (15. VIII. 1834)

Veľkomožní paňe kapitulskí, paňe najlaskavejší, najdobroťivejší!

Napraveňí chib ťiskem, rukú, perem, ňedozreňím, prezreňím a proťi grammatice ve S. písme Starého zákona učiňeních po téjto súcéj príľežitosťi odesílam.[584] Že sem celí ďél první dosaváď ešče ňeprešol, pomimo príčin v lisťe, po s. Duchu Jejích Veľkomožnosťi písaném, oznámeních,[585] vihovárá mňa aj to, že sem ňe ľen ľeda bolo v téj práci pokračoval, aľe bedľivo a svedomiťe tekst slovenskí s tekstem Vulgati[586] a z Jiríkovím vidáňím zrovnával, ano aj samé interpunctie, kde sa mi zdalo potreba, napravoval. Običajňe na konci verša, kďe ňemá aňi comma[587] aneb ľen comma stáť, stojí punctum,[588] bár zmisel v nasľedujícém teprv verši sa dokonává.[589] S pomocú božú podla možnosti a dopušťeňá času v napravovaňú ostatnéj čásťki, čo zbívá, pokračovať buďem.

Víťazká báseň aneb epopéja „Konštantín a Metód, Slovákov apoštoli“, pánu veľkomožnému pripísaná a obetovaná,[590] kteréj začátek a obsah každého spevu Jejích Veľkomožnosťi na ukážku sem odeslal,[591] buďe ňe v paťi, aľe v šesťi spevoch, nebo sem jeden na dva rozmnožil. Sám Život ss. Cirilla a Metóda obšírňejšej vipísaní učiňí, až ňevác, najméň jeden hárek husto tlačení. Celá báseň, pridá-ľi sa aj Víklad, viňese jedních seďem hárkov. S téjto básňe naučá sa Slováci, jak náboženstvo kresťanske u ňích povstalo a rozešírené bolo.

O čo sem prosil v predešlém lisťe, o to prosím aj včil: napred toťižto za jednu kňižku s. Evandelie[592] s téj príčini, že sa mi už tuto dál zetrvávať krivďí a až bich dňes zajtra do Udvarnoku sa dostal,[593] čo ze stranki slavného našého panstva doista prislúbené mám, abich aj tam tuto s. Evanďeliu, slabému zraku víborňe sa hoďícú, zaopatrení bol. Aľe ňech pán boh ešče na volakterí rok teho udvarnockeho mdlého starečka živí, nebo vždicki strnem, keď počujem, že je ňezdraví. Tu hňeď, kebich tam chcel íst, mosel bich mať koňe a ňejakí vozík, a to včil ňeňí začo kúpiť, ňe pre moju vinnu, že bi sem zľe hospodáril, aľe pre mnohé veľké škodi, které z roka na rok, jako bi sa sprisahali, na mňa ľezú. Mohel sem síce čachťickú, fraštacku, píščanskú, bojňanskú fáru obsahnuť,[594] aľe sa mi ňelúbila žádná, tam, že ten čas, kterí od duchovních povinnosťí vistává, mnohí zemankové a všeľijakí nedoukove, bar sami chcú bit ukové, z márním a človekovi ňepríľežitím naščivovaním ukrádajú a ve vinaložeňú jeho k ľepším vecám prekážku čiňa.[595]

Podruhé najvác prosím, kebi pán velkomožní svoju vlastnú biografiu ráčili obšírňe spísať a mňe odeslať (však bi to ňikdo ňeveďel, kdo jéj póvodcem bol); žáden iní dokonálé ju vipísať ňeňí v stave. Žalostná zaisťe bi to vec bola Slovákov, kebi svojeho najmúdrejšeho a najučeňejšeho muža, svojeho patriarchi aneb arciotca, svojeho ze všeckích najvatšého mecenáša a dobroďinca život uplňe vipísaní čítat ňemohli.[596]

Koňečne už do mnohokrat okusenéj predešléj laski sa porúčám, za odpuščeňí méj velkej smelosťi a opovažlivosťi prosím a zostávám

Jejích Veľkomožnéj Milosťi najpoňížeňejší služebňík J. H., f. m., vr.

V Maduňicách dna 15. srpňa[597] 1834


[583] Originál listu je v ASSV. Bez prepisov ho uverejnil J. Pöstényi v Kultúre III, 1931, s. 272 — 273. Je to posledný list Hollého Palkovičovi, ktorý nateraz poznáme. Juraj Palkovič 21. januára 1835 umrel, takže je dosť pravdepodobné, že toto bol naozaj posledný list Hollého jeho mecénovi.

[584] Tieto Hollého opravy Palkovičovho prekladu nepoznáme.

[585] Spomínaný Hollého list nám je neznámy. Ináč po prvý raz sa Hollý zmienil o chybách v preklade v liste 36.

[586] Vulgata — podľa rozhodnutia Tridentského cirkevného snemu (1546) jedine uznávaný a pre katolícku cirkev záväzný latinský preklad biblie

[587] comma — čiarka

[588] comma (lat.) — čiarka (ako interpunkčné znamienko), punctum — bodka

[589] Hollý mieril na takéto prípady v Palkovičom preklade Svatého písma (I, s. 268): „10. Ale i odtád vijdúce, postavili šátore pri červeném more; a idúce od červeného mora. [Tu by mala byť podľa Hollého bodka.] 11. Položili sa na pustaťini…“

[590] Hollého Cirillo-Metodiada má vlastne dve venovania (pozri list 38). Obvyklé venovanie zaradené v samej básni po naznačení celkového obsahu (tzv. expozícii) a po vzývaní Cyrila a Metoda, patrí Palkovičovi, ktorého básnik síce neuvádza po mene (podobne ako v Svatoplukovi — pozri list 15, pozn. 2), ale z obsahu je jasné, že ide o Palkoviča, ktorého Hollý nazýva najväčšou doterajšou podporou svojej Múzy (Umky), spomína jeho kňazskú i profesorskú činnosť, preklad biblie a mecenášstvo (s. 1 — 2). No Cirillo-Metodiadu ešte predchádza osobitné venovanie, priamo adresované Hamuljakovi („Marťinovi Hamuľákovi“), ktorému básnik odovzdáva svoje dielo na vytlačenie. Palkovič sa už vyjdenia tohto diela nedožil.

[591] Hollý tak zaiste urobil v spomínanom neznámom liste.

[592] Palkovič vydal u Beimela v Ostrihome 1833 bohoslužobnú príručku Evanjelia a Listy na neďele a svátki pres celí rok, ktorú potreboval Hollý ako farár.

[593] Hollý účinkoval v Maduniciach až do r. 1843, keď sa ako penzista presťahoval na Dobrú Vodu. Svoje plány odísť z Maduníc spomína aj v liste Palkovičovi zo 14. júla 1829 (tam pozri aj príslušné poznámky).

[594] V Čachticiach, Hlohovci (Frašták), Piešťanoch a Bojnej boli patrónmi fár Erdodyovci, práve tak ako v Maduniciach. Spomínané fary mohol Hollý okrem toho dostať aj preto, že v tom čase na nich farári alebo pomreli alebo sa chystali na iné miesta.

[595] Hollý tento svoj odpor k márneniu času vyslovil napr. aj v óde Na hosťislávka (Dielo VIII, s. 100).

[596] Palkovič iste nenapísal tento svoj životopis, a to už aj pre svoju známu skromnosť. Je možné, že Hollý by ho bol chcel uverejniť v Zore, kde hojne prispieval.

[597] Dátum je v pôvodine prepisovaný, takže nie je dosť jasné, či ide o 15. a či o 18. august. Zdá sa, že je to predsa len dátum 15. augusta.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.