SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

List 105. Martinovi Hamuljakovi

[1387] (11. VIII. 1846)

Na Dobréj Vode 11. srpňa 1846

Najdražší prátelu!

Jejích premilí, kedisi ke koncu kvetňa písaní list neskoro sem dostal a preto aj odpoveď naň neskoro, aľe pred tromi tídňí, sem dal,[1388] abi všecko podla svojéj najlepšej vóľe urobili. V ďéle p. Eliaša laťinské písmo, j mesto g, w anebo asnaď radšej v, v substantivách buď malú buď veľkú literu zadržali. Dlhé a krátké samohláski od ňeho ináč klaďené podla mojého rukopisu stáť budú. Čo sa aľe mňa dotíká: Nech je švabach, j mesto g, aľe substantiva z velkú písmenú. Predmluvu já už nespravím; keď sa Jím lúbí, ňech spravá pod svojím ménom a p. Eliáš pod svojím. Až bi sa Jím ale tak nelúbilo, nech Napomenuťí položá bud na straňe za titulem anebo, až bi už volačo vitlačené bolo, za Úkazem[1389] pesňí na samém konci, že pod tím i tím počtem anebo číslom, pod kterím stojí pesňička, že aj náspev anebo nóta v osobitňe vitlačeních partesoch stojí a tam sa hľedať má.

Prvnejší tídeň dostal sem „Ohlas o Katolíckem spevňíku“[1390] od L. Strechaího z Nového Mesta. Znameňití je to Slovák, aľe čo, keď je v petikostelskem biskupstve kňaz, kďe Slovakov pomimo Ilirov ňeňí.[1391] Predca aľe p. biskup tamejší Scitovskí[1392] na kancional, kterí Krbíček[1393] znovu vitlačit chcel dat, na 50 exempl. mu predplaťiť slúbil. Ale ten spevňík, jakožto puze českí a pre naších Slovakov nesucí, od arcibiskupa našeho[1394] k vitlačenu dovolení nebol. Prám ale, jako sem sa toto písat chistal, ukazal mi náš V. A. Diakon[1395] Currens ex officio vicariali[1396] a sedem víťiskov Ohlasu, v kterém vec ze stranki Spevňíka porúčana po víďeku[1397] bola. Velmi to dobre, že víťiski pevňe zvázané budú; nebo načo tam brošúra? Nemosá ale k všeckím vítiskom i nóti bit; obecnemu ludu nepotrebné. Ňemosíme aj na Jána Šmrlingu z nekterím ekzemplárem zabudnut, kterí pri vipisovaňú partesov dost práce podstúpil. Jako aj na tehoto Králíka, abi aspoň jeden exemplar bez nót dostal. Koňečne ale keď ešče ráz prosím, abi v partesoch žádná nóta pripomenutá nebola, kde a s kterého kancionala je vzata, zostavam do predešlej láski aj s p. V. A. Diakonem poručení.

N. p. J. H.



[1387] Originál listu je v LAMS.

[1388] Hollý odpovedal 20. júla (list 104) na Hamuljakov list z 29. mája 1846 (list 103). Pri týchto dvoch listoch pozri aj príslušné poznámky, vzťahujúce sa na tento list.

[1389] Roz. obsahom (vo vydaní sa obsah nazval „Ukazatel“).

[1390] Hamuljak vydal ako samostatný prospekt (19,2 × 23,5 cm) dvojstranový Ohlas o Katolíckém spevňíku s datovaním v Budíne 16. júla 1846. V ňom informoval obecenstvo, že v budúcnosti zamýšľa znova vydať aj Hollého metrický spevník z r. 1842, len čo sa preň vyhotovia potrebné noty, teraz mu však Hollý poslal svoj rytmický Katolíckí spevňík s prosbou, aby sa všemožne postaral o jeho vydanie. Hamuljak sa ochotne podujal na túto úlohu, Hollého rukopis už odovzdal tlačiarni a tá ho hneď začne tlačiť, len čo jej ulejú potrebné litery, takže s tlačou bude hotová asi do novembra tohto roku. Nato Hamuljak oznamuje cenové a predajové podmienky, odtláča na ukážku prvú pieseň zo spevníka a zároveň dáva na známosť, že vyjdú osobitne aj noty k tomuto spevníku od Martina Eliáša. Napokon apeluje na kňazov a učiteľov, aby na tieto diela získavali predplatiteľov a oznámili mu počet potrebných exemplárov. (Ohlas sa zachoval v LAMS.)

[1391] Ľudovít Strechay (1821 — 22. I. 1882) — rodák z Nového Mesta nad Váhom, bol r. 1846 vysvätený za kňaza a ako kaplán a farár účinkoval po celý život v päťkostolskej diecéze (Báán, Szent-Erzsébet, Bikal), z čoho dvadsaťpäť rokov bol v Bikale a tam aj umrel. (Schematismy; písomná informácia farského úradu v Bikale.)

[1392] János Scitovszky (1785 — 1866) — narodený v Košickej Belej, bol najprv rožňavským biskupom (1827 — 1838), potom päťkostolským (1838 — 1849) a napokon arcibiskupom a prímasom v Ostrihome. (Memoria basilicae Strigoniensis, s. 104; Szinnyei.)

[1393] Karel Krbeček — o ňom pozri list 99, pozn. 6. Nevedno, či Krbeček chcel znova vydať starý český kancionál, ktorý bol požičal Hollému (list 99, pozn. 5), a či mal nejaký iný kancionál.

[1394] Ostrihomským arcibiskupom bol József Kopácsy, ktorý vykázal Krbečka zo svojej arcidiecézy.

[1395] Martin Lackovič.

[1396] Obežník z vikariátu (trnavského). — Hamuljak sa obrátil listom z 19. júla 1846 na trnavský vikariát, v ktorom informoval o pripravovaných spevníkoch (textovom i notovom), k listu priložil Ohlas i ukážky z notového spevníka a prosil vikariát, aby pripojený Ohlas dal rozšíriť v obvode svojej pôsobnosti, a aby mu oznámil počet objednaných exemplárov (príloha IX). Nato vikariát vydal 7. augusta 1846 obežník („currens“), adresovaný všetkým dekanom vikariátu, v ktorom sa spomínajú kňazi odmenení zo základín za svoje práce, a na konci obežníka je stručná úprava, aby dekani oznámili vikariátu počet predplatiteľov na textový i notový spevník, o ktorom sa k obežníku pripájajú tlačené Ohlasy. (Koncept obežníka sme našli v AOVT.)

[1397] víďek — okres