Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 46. Martinovi Hamuljakovi

[679] (5. IX. 1835)

Najdražší prátelu!

S premilého Jejích listu 16. srpna písaného[680] virozumel sem, že selanka Sláv do Zori je prijatá. Sláv tento je první preoťec náš (jako to s celého obsahu poznať), od kterého všecci Slováci Slávi sa nazvaľi. S teho ohledu zaslúžil bi ňe ľen prvé místo, ale i obrázek, ačkolvek bi tento bola vec trochu opovážľivá. Na pomerkováňí pri slovách jahňa, v lahkém, že bi prvná mala bit dlhá, na krátce odpovedám: že h je ľen aspiratio, a preto predchádzajícá móže bit aj kratká.[681] Horác merá: Tecmessae (? — — ), Cygni (? — ).[682] Silius: Therapnaeo (? ? — ).[683] Martialis: Ichneumon (? — — )[684] &. Jestľi sa však nelúbí krátké, mesto jahňa móže sa položiť: tela: jak tela mléko;[685] mesto a v lahkem sa kňíše povetrú: a dutím sa kňíše povetrím.[686] Pri,[687] v massi[688] — povedá sa aj pri, pre; v massi, v masse; plťi, plťe & zadržalo sa i, že v nasledujících slovách stojí e. Medzitím ked sa vác páčí e, buď tak. Radda, dve dd kladú sa právom básňíckím, že naša reč na opak Uhrom[689] má mnoho krátkích a málo dlhích[690] (s tohoto poznat, že je Slovák obratňejší a pracoviťejší než Maďar), básňík ňedba ňekdi i na grammaticke puta, abi, keď ňe létať, aspoň mohel poskakovat, v putách aňi pres plot ňepreľeze, mosí zostať pod ňím. Píše sa predca aj radda u samích Čechov v iném viznamenáňú[691] a básňík jedno z druhím lahko pomitúchá.[692] V prostomluve já všaďe (v Eneide, Svatopluku, v Cirillo-Metodiaďe)[693] berem len prosto jedno d: rada, že potreba ňenúťí.

Chválospev na A. Bernoláka roku 1825 zložení a iné predvidel sem, že jako ňesúcé do Zori ňebudú prijaté; poslal sem predca, abi nezhinuli tuto.[694] Na krásnú zahradu čítal sem tomu, kteremu spravené boli,[695] v téj od ňeho visaďenéj zahraďe, že velké oblúbeňí v néj mal, i pred jedním sedlákem, jeho bratrancem od nás, kterí mňa tam privézol. Lubili sa mu; a ten sedlák, neznající aňi čítat aňi písat, pri čítáňú vždicki dosvedčoval: na mu dušu je to pekné. Ale ten milí kňaz, už u boha, aňi ňerekel: ňechaj mi tu ti verše, aňi potom žádaní o pomoc na jích vitlačení, ačkolvek bohatí, na smrtelnej posteli nechcel vinaložiť ništ. Premeňil sem teda všecko, s čoho bi sa bolo mohlo poznat, čá bola, a ľen všeobecňe poklepal. Ale už včil ta zahrada je viťatá.

Životopis neboheho Bernoláka neňí sem v stave zhotovit, že ňišt vác o ňem nevím, len to, že bol v Čekliši kaplan, v Trnave secretár, v Novích Zamkoch farár a V. A. Diacon, kedi ale a ktereho roku, na ktere místo sa dostal,[696] též nevím aňi sám aňi od koho bich sa mohel zdovedat, ked už všecci jeho spolužáci pomreli.[697] Ďiv je, že tolko predca velmi mnohími a ustavičnimi pracami zaňesení popísat mohel.

Z druhého Jejích listu 29. srpna písaneho,[698] včerajšého ďňa mne dodaného virozumel sem, jak velke unováňá a ostudi ze stranki odbitu Crho-Strachotiadi[699] podstupiť moseli, ňech Jím pan boh za všecko hojňe odplaťí. Ja čo najvac móžem, ďakujem a odslužiť usilovať sa buďem — — nadevšecko ze svatimi omšami. Posílam dve selanki, druhú prám včil dopísanú. Asnaď ešče nekterú spravím, kebich ľen veďel čas, o kterem sa Zora tlačit začňe.[700] Ňemoselo bi tuším v ňéj tolko obrázkov bit, abi tak bola lacinejša.[701] Naší Slováci sú darební, na hosťini, karti, márnosti a ine ňičemnosti majú dosti času a penazí; na kňihi, spisovatelstvo, že toto ňeňí u ňích jako u Ňemcov & remeslo, ňišt.

Spevanki sem dostal od Jeľinka a na své místa porozesílal. Ostatní exemplar zaňesem našému novému V. A. Diakonovi Martinovi Lackovičovi, mojemu spolužákovi, na Dobrú Vodu[702] (Chovanček, rodem Oravec, predešleho mesáca umrel)[703] budúcú stredu,[704] kam všecci sa mosíme zeisť. Chceli mňa V. A. Diakona spravit, išlo per vota;[705] ale já sem tomu odporoval a konečňe našemu trnavskemu čredňíkovi anebo vikáriušovi[706] po čachtickem V. A. Diakonovi[707] odkázal, kterí tu vec vikonat poručenú mal, že já do konca V. A. Diakon nebudem, nech mňa bar obesá. Tak sem sa toho strásel.

U nás taká neslíchaná psota je, o jakej ňikdo ňepamatá. Od loňejšej Velkéj noci ňepršalo ňišt. Kde bívali trávňíki, tam je už len zem jako na ulici anebo na ceste. Lichve sa mosí od včilka doma davat a neni čo. Ani sme ňekosili. V Píščanoch a víš okolo lichva vipadala a toho sa obavat mame aj mi, nebo Píščani su od nas len tretí chotar. Pan boh daj, abi sme od hladu ňepomreli, anebo snad aj mor nepovstal.

Jeden Rakušan, consiliar v Trenčanskích Teplicach, na starost slovensku bernolacku reč sa uči, tak sa mu zalúbila.[708] A preto Bernolakovu Grammatiku[709] sme mu zaopatrili. To čini aj v Kostolanoch jeden Maďar Sedmohradčan[710] a moju Grammatiku ma, zakad sa domov nevrati.

Ňitranskí vicariuš X. Habel,[711] electus episcopus,[712] obratil nekdi katekizmus Langov, velku knihu,[713] za Fuksa biskupa, kterí ačkolvek Nemec, predca bol velki mecenaš Slovakov na hanbu rodeních Slovakov.[714]

Franc. Geben, kaplan v Maríkovej, ale na pátí rok v ňitranském biskupstve, preložil z ňemeckeho kazňe postné, včil v Trnave vitlačene[715] povodne maju bit [od] jakehosi Hevanského v Pešti povedane.[716] Predmenovaní Geben že je Ňemec s Prešporku,[717] a predca ku hanbe Slovákom iním píše. Poručam sa už do predešlej laski v Mad. 5. rijna.[718]


[679] Jedna časť tohto listu (v našom prepise prvé štyri odseky) je v pôvodine napísaná na osobitnom papieri, dopísanom až do konca, ale nijako neukončená. Podľa toho i podľa obsahu predpokladáme, že Hollý pokračoval v tomto liste na vnútornej strane obálky (podobne pri liste 45), ako to ďalej prepisujeme vo vydaní (incipit: „Spevanki sem dostal od Jeľinka…“). Táto obálka má na vonkajšej strane tú istú adresu ako pri liste 45. Na obálke je ešte poznámka (nevedno, či Hollého rukou): „B. cum accluso“ (= s prílohou) a ďalší záznam s nejasnou značkou (vyskytuje sa na viacerých Hollého listoch Hamuljakovi) s číslami, ktoré majú asi znamenať dátum Hamuljakovej odpovede na tento Hollého list: (of [?] 15)/9. Na konci druhej časti listu (na vnútornej strane obálky) je dátum: „5. rijna.“ Rok sa síce neuvádza, ale ten bezpečne určujeme na 1835 podľa zmienok v liste (zasielanie selanky Sláv, báseň Na krásnú zahradu, smrť Chovančeka atď.). Zato neprijímame Hollého datovanie, že list je z októbra („5. rijna“), lež predpokladáme, že tu ide o Hollého zmýlenie a list pochádza z 5. septembra, na čo nás privádza aj Hamuljakom uvedená značka o predpokladanej odpovedi (15/9 nie 15/10); okrem toho Hollý v prvej časti listu píše, že druhý Hamuljakov list z 29. srpna (= augusta) dostal „včerajšého ďňa“ (na začiatku štvrtého odseku prvej časti), z čoho sa dá uzavierať, že to bolo začiatkom septembra, konkrétne — keď Hollého datovanie „5. rijna“ pokladáme za „5. septembra“ — 4. septembra. A záver, že uvedené dve časti listu patria dovedna a že datovanie „5. rijna“ nie je správne, podporuje aj zmienka v druhej časti listu, že Chovanček (o ňom pozri ďalej v tomto liste) „predešlého mesáca umrel“; Chovanček totiž umrel 12. augusta 1835. Správne datovanie tohto listu (oboch jeho častí) je teda: 5. september 1835. Originály oboch častí sú v LAMS. Na obálke sa zachoval aj odtlačok Hollého prsteňa v pečatnom vosku.

[680] Tento Hamuljakov list nateraz nepoznáme, ani jeho koncept.

[681] Hollý vo svojich prozodických výkladoch (Rozličné básňe­, s. IV; Básňe IV, 1842, s. 4) hovorí o hláske h: „Medzi spoluhláski aj h sa počítať móže; a preto aj položenku [= pozíciu] čiňí: toťižto že dve, neb vác spoluhlásek predchádzajícú samohlásku krátkú predlžujú, k. p. jahňa — U, pohňi — U.“ Ako vidno z ďalších príkladov, Hollý tu kladie hlásku h vo vzťahu k pozícii na roveň s hláskami r a l.

[682] Sú to príklady z Horatiových Carmina II (4, 6): „Forma captivae dominum Tecmessae“ (rytmický vzorec: — U — — — U U — U — —) a Carmina IV (3, 20): „Donatura cygni, si libeat sonum“ (vzorec: — — — U U — — U U — U —), kde pri zhluku dvoch spoluhlások mala by byť predchádzajúca samohláska pozíciou dlhá, ale per licentiam poeticam je krátka. (Tecmessa — krásna milenka Ajaxova; cygnus, cycnus — labuť.)

[683] Silius Italicus (26 — 101) — ctiteľ Vergilia, v VIII. knihe svojej básne Punica (v. 412) má takýto verš: Ecce inter primos Therapnaeo a sanguine Clausi (Rytmický vzorec: — — / — — / — U U / — — / — U U / — —.)

[684] Marcus Valerius Martialis (ok. 42 — 104) — rímsky epigramatik, použil výraz ichneumon (= druh egyptského savca) v siedmej knihe svojich Epigramov v tomto hexametri (87, 5): Delectat Marium si perniciosus ichneumon… (Rytmický vzorec: — — / — U U / — — / — U U / — U U / — —.)

[685] Prípad je zo selanky Sláv (Zora II, 1836, s. 5), kde sa Hollým navrhovaná úprava neuskutočnila: Pastuchové, že ho vždicki raďej maľi, než jahňa mléko.

[686] V básni Na krásnú zahradu (Zora II, 1836, s. 262): Tam kľinček strakaťi a v lahkém sa kňíše povetrú…

V súbornom vydaní (Básňe I, 1841, s. 100) básnik pozmenil tento verš: Tam kľinček strakaťí a ve vonném kňíše povetrú…

[687] pri — v zmysle rozpory, nezrovnalosti, prieky, mn. č. od (rozo)pra, v selanke Sláv (Zora II, s. 15) v tomto verši: Rozvaďeních pri meril, pošlé z besu hádki porovnal…

Tento výraz ponechal Hollý aj v súbornom vydaní.

[688] V massi — v mäse; v básni Na krásnú zahradu v tomto verši (Zora II, s. 260): Hamrava tam sa belí, a čo truská v massi čerešňa.

[689] Roz. Maďarom.

[690] V selanke Sláv (Zora II, s. 16): Všecko mu práľi milé a za múdrú žehnali raddu. Zdvojením spoluhlásky d dosiahol básnik predĺženie predchádzajúcej slabiky.

[691] Písanie rada i radda sa síce v starších českých textoch vyskytovalo, ale bez vplyvu na význam.

[692] pomitúchať — pomiešať, pomiasť

[693] Vo Virgiliovej Eneide Hollý písal prózou („v prostomluve“) obsahy k jednotlivým spevom, podobne aj vo Svatoplukovi, a v Cirillo-Metodiade zas životopis Cyrila a Metoda, bájoslovie i vysvetlivky (obsahy sú tu zveršované!).

[694] Hollý písal Hamuljakovi o básňach, ktoré poslal alebo sľúbil poslať do Zory, v liste 38 (tam pozri aj vysvetlivky, z ktorých vidno, ktoré básne Hamuljak nezaradil do Zory). Chválospev na Antoňa Bernoláka (list 13, pozn. 11) sa nedostal do Zory pre zameranie proti češtine, lebo Zora mala snahu zjednocovať spisovateľov bez ohľadu na spisovný jazyk. A na čele Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej bol vtedy ešte Ján Kollár, obranca češtiny (vystúpil zo Spolku 23. augusta 1835).

[695] Nevieme ešte nateraz, na čiu záhradu napísal Hollý túto báseň.

[696] Hollý asi mal napísať Bernolákov životopis pre Zoru. Osobne však Bernoláka zrejme ani nepoznal, veď Bernolák umrel v r. 1813, keď Hollý len skoro začínal svoju básnickú činnosť. Bernolák bol kaplánom v Čeklísi (dnes Bernolákovo) v r. 1787 — 1791, nato tajomníkom na vikariáte v Trnave (od júla 1791) a od apríla 1797 až do smrti farárom a dekanom (od mája toho istého roku) v Nových Zámkoch.

[697] Zo spolužiakov, s ktorými končil Bernolák v škol. roku 1786/87 štúdiá v bratislavskom generálnom seminári, bolo v tomto čase skutočne iba niekoľko nažive. Podľa A. A. Baníka (Kultúra IX, 1937, s. 194) skončilo vtedy štúdiá dovedna tridsať poslucháčov teológie a r. 1835 — ako sme mohli zistiť — žili z nich len traja, o ktorých však Hollý asi vôbec nevedel. Boli to: Anton Baník (1762 — 1842), rodák z Trnovca, ktorý bol až do smrti farárom v Čeklísi, František Urbanovský (1764 — 1841), narodený v Sabinove, farár vo Felső Ludány (v dnešnom Maďarsku), a Ján Urbanovský z Urbanovej (1761 — 1842), naposledy farár v Cséve (slovenská farnosť v ostrihomskom dekanáte). Predtým však mal Hollý jedinečnú príležitosť zaujímať sa o Bernoláka u svojho principála Martina Ružičku (pozri list 14, pozn. 2), keď bol u neho kaplánom v Hlohovci. Je až čudné, že sa nič nedozvedel o Bernolákovi od tohto jeho priameho spolužiaka.

[698] Hamuljakov list nepoznáme.

[699] T. j. Cirillo-Metodiady. — Crha bolo zdomácnené prímeno k Cyrilovi a Strachota vzniklo nesprávnym etymologizovaním z domnelého metus (= lat. strach) k menu Metod. Hollý začína svoj životopis Cyrila a Metoda (Dielo IV, s. 101) slovami: „Konštantín a Metód, aľe v patnástém stoľeťú Crha a Strachota rečení…“ Toto má Hollý z Dobrovského Mährische Legende 1826, s. 5.

[700] V Zore II, 1836 vyšlo ďalších desať Hollého selaniek (Sláv, Svadebná peseň, Horislav, Hojka, Vivoláváňí jara, Milidruh, Chválko, Miloslav, Vitoslav, Spasitel).

[701] V Zore 1835 boli štyri obrázkové prílohy (František I. a Ferdinand V., Cyril a Metod, Apollinar Kontski, obraz ženy) a v Zore 1836 až päť (Ferdinand I., podobizeň ženy, Mikuláš Jurišič, ilustrácia k novele, pohľad na Tyhaň a Füred).

[702] Martin Lackovič, s ktorým Hollý študoval na filozofii a na teológii v Trnave, stal sa dekanom chtelnického dekanátu so sídlom na Dobrej Vode v auguste roku 1835 a zostal ním až do smrti.

[703] Ján Chovanček (13. VI. 1768 — 1835) — rodák z oravskej Hladovky (v matrike ako Chovancsak), skončil štúdiá v Bratislave (1792) a po kaplánovaní sa stal v r. 1804 farárom a r. 1831 aj dekanom vo Veselom pri Piešťanoch, kde 12. augusta 1835 umrel. (L. Némethy, Series parochiarum et parochorum, s. 522; písomná zpráva z Ostrihoma; matriky v Št. archíve v Bytči.)

[704] T. j. 9. septembra 1835 (podľa súčasného kalendára).

[705] per vota (lat.) — kňazi celého dekanátu sa zhodli na Hollého osobe ako budúcom dekanovi a poverili čachtického dekana, aby toto ich želanie predniesol vikárovi do Trnavy. Keď Hollý funkciu odmietol, dekanom sa stal Lackovič.

[706] čredník — vikár, z lat. vicarius, ten, čo niekoho vystriedava („čredá“), zastupuje. Vikár v Trnave zastupoval vlastne arcibiskupa, ktorý sídlil v Ostrihome a odtiaľ spravoval arcidiecézu prostredníctvom dvoch vikárov: ostrihomského a trnavského. V r. 1831 — 1844 bol trnavským vikárom Vojtech Bartakovič (1792 — 1873), rodák z Horných Lefantoviec. Potom sa stal biskupom rožňavským (1844) a napokon jágerským arcibiskupom. Bol Hollému priaznivo naklonený.

[707] V Čachticiach bol farárom v r. 1833 — 1851 Jozef Urbanovský, ale dekanom čachtického dištriktu bol krakoviansky farár Jozef Halma (ok. 1776 — 1850), ktorý sa objavoval aj medzi predplatiteľmi na slovenské knihy (Národnié zpievanky, Básňe Jana Hollého).

[708] Consiliar (lat.) — radca (lekár?). Nevieme jeho meno. Nie je však vylúčené, že to bol Tomáš Kratochwilla, kúpeľný majster („Bademeister“), ktorý vtedy viedol kúpeľnú liečbu v Trenčianskych Tepliciach a bol aj autorom rozpravy o tamojších kúpeľoch, vydanej tlačou v Bratislave 1838 (podľa zprávy Jána Mulíka, riaditeľa múzea v Piešťanoch).

[709] Pravdepodobne to bol nemecký preklad Bernolákovej gramatiky (Schlowakische Grammatik) z r. 1817 (preložil Andrej Brešťanský).

[710] Ani meno tohto Maďara vo Veľkých Kostoľanoch nepoznáme.

[711] Hábel (pozri list 8, pozn. 9), od r. 1832 veľprepošt nitrianskej kapituly (zároveň aj biskupský vikár), vydal v r. 1802 — 1803 u Jelínka v Trnave Učeňí múdrosťi kresťanskéj v piatich veľkých zväzkoch.

[712] electus episcopus (lat.) — zvolený biskup. Tak sa tituloval cirkevný hodnostár, určený za biskupa, na ktorú hodnosť mal byť vysvätený v priebehu nasledujúcich troch mesiacov. Hábel sa stal r. 1834 titulárnym biskupom dulmským (Tovaryšstvo I, Ružomberok 1893, s. 75).

[713] Hábel na Učeňí múdrosťi kresťanskéj nikde neuviedol pôvodného autora svojej predlohy a preklad označil iba ako „z nemeckého na slovenskí jazik prenesené“, a preto sa dosiaľ nevedelo o autorovi originálu. Až na podklade Hollého zmienky v tomto liste sa nám podarilo zistiť, že v Hábelovom prípade išlo o knihu Johanna Nepomuka Langa, farára v Marlene (Bavorsko), ktorá vyšla v r. 1787 v Augsburgu s názvom Erklärungen über den grossen Katechismus in den Kaiserlich-Königlichen Staaten, hauptsächlich zu dem Unterrichte des Landvolks eingerichtet, und seiner Pfarrgemeinde vorgetragen. (V rukách sme mali aj piate, zlepšené vydanie z r. 1805.) Ako vidno, Hábel si pri preklade diela upravil aj jeho názov. Dielo bolo výkladom katechizmu pri vyučovaní náboženstva, schváleného r. 1777 vo Viedni biskupmi pre všetky krajiny cisárstva.

[714] František Xavér Fuchs (1744 — 1807) — narodený v Mošonskej stolici, študoval v Trnave. V r. 1787 — 1804 bol nitrianskym biskupom a potom až do smrti arcibiskupom v Jágri. Fuchs sa zaradil medzi zakladateľov Slovenského učeného tovarišstva a stal sa podporovateľom vydávania bernolákovských náboženských kníh, ktoré vychádzali „z rozkazu a nákladkem“ F. X. Fuchsa. (I. Kotvan, Bibliografia bernolákovcov, s. 110 — 116.)

[715] František Xavér Geben (1806 — 1848) — banskoštiavnický rodák, gymnázium asi vyštudoval v rodnom meste a teológiu v Nitre, kde ho r. 1830 vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Skalitom, Maríkovej a Hričove a napokon sa stal farárom v Papradne, kde aj umrel. V r. 1835 vydal u Jelínka v Trnave preklad z nemčiny s názvom Póstné kázne. (O Gebenovi pozri náš príspevok v sborníku Literárny archív 1966, s. 249.)

[716] Leopold Hevánszky (1798 — 1844) — pôvodom z Trnavy, študoval v rodisku a vo Viedni, potom ako kňaz účinkoval v Pešti. V r. 1835 sa stal vicerektorom a špirituálom v bratislavskom Emerikáne, kde aj umrel. (A. Zelliger, Egyházi irók csarnoka, Trnava 1893, s. 168 — 169; Necrologium sacerdotum archi-dioecesis Strigoniensis, Ostrihom 1889; s. 130; Szinnyei; matriky.) Hevánszky vydal až tri rozdielne zbierky svojich kázní s názvom Fasten-Predigten (1830, 1833, 1838). Geben preložil Hevánszkeho knihu z r. 1830. (Dosiaľ sa nepoznala predloha Gebenovho prekladu.)

[717] Geben sa narodil 20. septembra 1806 v Banskej Štiavnici, a nie v Bratislave (za výpis z matriky ďakujeme pracovníkom Št. archívu v Radvani).

[718] O nesprávnosti dátumu pozri v úvodnej pozn. k tomuto listu.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.