ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[397] (15. X. 1829)

Najdražší praťelu!

Ten štvrtek pred s. Duchem^[398] priňésel mi Jelinek od Ňích utrženích, jako p. v. Palkovič písal, za Eneidu 30 zl. a od p. v. Derčíka darovaních 20 zl., za ktere najvác až včil poňížeňe dakujem;^[399] neskoro sice, než vihovárá to, čo sa se mnú pomimo inéj strati, bídi a psoti stalo, a čo sa mi až dosavád ešče ňikda ňeprihoďilo. Od mali dovčilka vždicki sem, chvala bohu, zdraví bíval a o žádních lekoch ništ ňeveďel; aľe uš včil vím, čo je to tá laťinska kuchiňa. Hňeď na druhí ďeň, jako Jeľinek odešel, začala mna zima, predchodňica vatšéj nemoci, lomiť a to od veľmi mnohéj žlči, kterú všeľijaké ostudi a mrzutosťi prisporili. Pri stavaňú^[400] všecko veľmi ňedbanľivo išlo: čo mohlo biť ve štvrtém tídňí hotové, bolo teprv až v desátem, a z vatšéj stránki až ve dvacátém, ano až povčil ešče ňeňí všecko hotové a dokonané. Keď často a sprudka pršávalo, človekovi na hlavu téklo, ani sa ňemal kam uchíľiť: stoli, kasňe, šati, prikrivadla na postelach a duchni, ano aj ti ňevolné kňihi a iné všecko moklo a skázu bralo. Za celé tri tídňe ňišt sem ňemohel jest, všecko bolo mi horké, sen žádní, ve dňe hrmot od remeselňíkov a v noci dve žabi ve dvore v bariňe pekňe mi spívali do noti, vláda preč, všecek sem opadel; k tomu dlhotrvajícá kňahňa a čosi ešče horšé než kňahňa na nohu mi prišlo. Sotva sem s prvéj ňemoci začal vichádzať, zase sa privalila zrádná zimňica (jakéj na tíchto stranách všaďe plno). Štiriadvacat rázi hrozňe mňa drvila, tak že sem tenkrát všeličo vespust sveta táral. Vždi o jednu hoďinu neskór prichádzala; aňi skór ňeprestala, až keď na tú hoďinu, o kteréj sa začala, toťižto na desátú pred poľedňem, zase prišla. Lekár, ačkolvek ináč znameňití, a léki nepomáhaľi ňišt. Inda na príklad od bílého vína, v kterem koreň čakanki za štiri a dvacat hoďin sa močil, ked štvrtí raz napádala zimnica, vipitého ale, pres desat rokov každému, v kterém kolvek veku, prestala, ale v temto prestat nechcela žádnému. Tak celé toto leto pre mňa na pusto prešlo a bolo rovne 0. Aj včil ešče sem darební chlap. Pamat, hlava, nadevšecko nohi slabé sú. Umki^[401] v pľechovici na krajaní tabák zavreté pod kachlami v kúťe plačú.

Takto rok, keď sem mal ščasťí tu u mňa tak drahého prátela osobňe poznať,^[402] zmínku sem učiňil, že bich rád Homérovu Iliadu ráz nebo dva rázi prečítal, aľe uš včil ju mám a to vidanú od C. G. Hajne v osmi velkích zvazkoch, na počet harkov snadno vatšú než Bernolákov Slovár. 1. a 2. zvazek má greckí text s pomerkováňím,^[403] treťí preložeňí laťinské, ostatních 5 víklad.^[404] Odvolává sa aj ad Codicem Moscuensem.^[405] Dobre bi slúžila temu, kdo bi mal chut na slovenskí ju obracat!!! Kúpil sem ju, jakokolvek tažko, od novomestskeho včilajšého prepošta.^[406]

Pripojení tu ňekterí exemplar Eneidi nech vdačne príjmu. Bol bich poslal vác, kebi to nebolo tažko ňést téjto žeňe, ale až bi sa Jím lubilo vác, nech odpíšú Jeľinkovi a on odešle, kolkokolvek budu chcet.

Co sa v literném slovenském svete robí, nevím ništ.

Rusi preukázaľi, že sú chlapi, a zahanbili všeckích, kterí o ních všelico nepravďiveho roztrubovali, že loňejšeho roku celé ruské vojsko zahinulo tak jako ňekdi francúské v ruskéj zemi.^[407] Práľi vác Turkom nežli tímto, nerozpomenucé sa na to, jak ukrutne a ohavňe s krestaní zachadzali nekdi.

Porúčam sa uš do predešleho uprimneho prátelstva a zostavam z vrucním božkaňím

najvernejší prátel J. Holly, f. m., mp.

V Madunicách dna 15. rijňa 1829

P. p. pratelov naších Slovákov buďinskích a peščanskích božkávám.^[408]

Mal sem ešče aj p. Derčíkovi písat a zaďakovat za tích 20 zl., aľe táto žena s Pobeďíma dlž sa tu baviť ňemóže, prosím teda za tu pratelskú lásku, kebi mu sami ménem mojím mesto mňa svojím časom, keď buďe príležitost, zadakovali a prečo sem ja to učinit nemohel, príčinu ze stranki nemoci predložili.