ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2419 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

čitateľov

List 1. Jiřímu Palkovičovi

^[1] (Asi z roku 1812)

Mal sem umisel preloženú moju Eneidu tajňe skritú ponekud zachovat; ale prednesuci žádost J. V. Učenej Milosti dvom sudnejším mužom,^[2] tu raddu sem od nich dostal, abich ju naplnil. Ustupil sem jim a preto včil volakolko radkov posilam, poňížeňe žádajic, abi jich do Tídenníka položili.^[3] —

Na tu otázku: jak daleko sem v prekladaňi prišel? odpovedám: že sem celú preložil za jeden rok: začal sem totižto 1810. 15ho listopadu a prvné dva spevi sem pres zimu v izbe preložil, treti us venku v haji Blaťiňi rečeném^[4] a potud len do Velkej noci, poňeváč sa mi tehdáž vac povinnosti uchadzalo, než od Velkej noci; ostatních devat pod jasenem sedající na rozkošních a utešeních lúčinách dokola a pres kríž rozličním stromovím ohraďeních i pres prostredek hruškami okraseních sem i tam narídko. Dokonal sem pracu moju 1811. 23ho rijňa.^[5]

Preložil sem i Pastírki Virgiliové dvoma rokí pred tím.^[6]

O hospodarstve, Georgika, nemal sem vole obracat. Než včil isti učeni muž k tomu mňa mal. Asnad, asnad — — i toto sa nekdi stane; napadne-li mňa k tomu chut sama od seba.^[7] —

Čo sa dotíká prozodie, o tom nemam včil času, nebo ledva toto stačím písat, chcejíc, abi po tejto pošte ešče odeslane bolo. Jeďiňe to, že jej zaklad je pravá vislovnost: Jak sa ktera slovka^[8] ukracuje anebo predlužuje (krem tich pravidel, ktere k prozodie patrá, k. p. jednoslovkovite kratke brat za obecne, trojslovkovite všecki kratke prvnu anebo ostatnu predlužit a krem obojetních &), tak sem i ja kladel. Nebo jestlize v pravem visloveňi dobra vírečnost v každém jaziku to žádá, abi sa merkovalo na kratke a na dluhe slovka a tak sa aj vislovovalo; čím vacej bi sa nemalo na to merkovat ve veršoch metrickích, které istím počtem a poradkem kratkich anebo dluhich slov su zvázané, obzlašťne v jaziku takem, kterí na kratke a na dluhe slova je hojní, jako náš? A toto je, čo najvatšu líbežnost, anebo abich tak povedal, dušu veršom dává.

Která bi ale ta pravá vislovnost bola? Od mužov z rozličnich stolic a mist na podezrele mňe anebo pochibne slova prizvuk sem požadal a ten najhodnovernejší zadržal; ňekde však, abi tím i tím krivda nebola, kde sa nesrovnávali a uši nepram sa to zdálo obražať, za obecné sem bral. &. &.

Prespolné ména^[9] sem ne podla jejích prizvuku, ale tak, jako mňe Slovakovi padali, bral.

Pri prekladaňi radňej sem nektere epiteta vypustil anebo sam pridal, však velmi zrídka, nežbi(?)^[10] zadržící jích, mal verš nelíbezňe anebo jako núteňi zňet. — Ména bohov laťinské sem zadržal — — — Nech mi volakedy odpíšu, jako sa Jím tato moja práca lúbi, spolu svoju kritiku pridaju; ale len mňe, abych zavčasu počet ze seba dat mohel.^[11] — Ale celius^[12] (z jakíma sa Dares a Entell prali),^[13] jakoby sa najlepšej po slovensky položil? Snad len rukáv? ale já sem postavil místami baťoh, poňevač kozackí kančuch (po ruski nahajka, jak sa mi zda) i batušek volaju sami Kozáci a tento též má zašité olovo.^[14] Vaccinium malina,^[15] dictamus črevdava^[16] &. &. sem položil. Komentára Hajnového nemám, ale míti chcem.^[17] — Meno moje neviloža.^[18] —

^[1]Je to úryvok z Hollého listu, ktorý odtlačil Jiří Palkovič vo svojom Týdenníku (Týdenník, aneb Cysařské královské Národní noviny) 1813, s. 310 — 312. Palkovič predtým v tom istom časopise (s. 288 — 292, 309 — 310) uverejnil na pokračovanie ukážku z Hollého prekladu Vergiliovej Eneidy do bernolákovskej slovenčiny a potom ako dodatok na vysvetlenie pripojil tento list. Ukážka z prekladu i list vyšli anonymne. Josef Hendrich v štúdii Vergilius v českých překladech (Sborník filologický, Praha 1922, s. 331 — 335) porovnaním tejto ukážky s neskorším Hollého prekladom Eneidy upozornil, že autorom prekladovej ukážky i listu je básnik Ján Hollý. Palkovič pri odtláčaní ukážky i listu zachoval síce Hollého jazykovú i pravopisnú pôvodinu, no predsa namiesto š použil ss, namiesto í písal j a namiesto pôvodného ú kládol ů, na čo aj sám upozornil (s. 288); okrem toho však do odtlačeného textu listu vniesol aj niektoré vlastné pravopisné zásady (zymu m. zimu, vkracuge m. ukracuge). Pri prepise listu do tohto vydania sme všetky tieto Palkovičove zásahy odstránili. — Hollého list pochádza niekedy z r. 1812.

^[2]Nevedno, ktorí mužovia to boli, nie je však vylúčené, že jedným z nich bol Hollého profesor Juraj Palkovič.

^[3]Jiří Palkovič odtlačil v Týdenníku 105 veršov z prvého spevu Eneidy v Hollého preklade.

^[4]Blatiny — barinatý les medzi Pobedimom a Bašovcami (v miestnom nárečí dosiaľ: Blaciny)

^[5]Hollý bol od 14. októbra 1808 kaplánom v Pobedime (matričné záznamy od neho sú tam z obdobia od 8. januára 1809 až do 15. mája 1810), odkiaľ asi v januári 1812 prešiel ako kaplán do Hlohovca (pozri Ján Hollý očami svojich súčasníkov, Bratislava 1964, s. 313). Eneidu teda prekladal v Pobedime, hoci neskôr vo svojom životopise (pozri tu na s. 158) uvádza, že ju prekladal v Pobedime, Hlohovci (Frašták) a Maduniciach. V skutočnosti však v Maduniciach znova prepracúval svoj preklad pre definitívne knižné vydanie.

^[6]Pastírky = eklogy, bukoliky, pastierske spevy. — Hollý preložil všetkých desať Vergiliových pastierskych spevov už ako trnavský teológ a pojal ich do svojej zbierky Rozličné básňe hrďinské, elegiacké a lirické z Virgilia, Teokrita, Homéra, Ovídia, Tirtea a Horáca (Trnava 1824).

^[7]Vergiliove Georgica Hollý nepreložil. (Georgica — básne s poľnohospodárskymi námetmi.)

^[8]Slovka = slabika (ďalej napr. jednoslovkoví = jednoslabičný atď.)

^[9]Roz. cudzie mená.

^[10]Otáznik v zátvorke dodal Palkovič.

^[11]Prípadnú Palkovičovu odpoveď Hollému nepoznáme.

^[12]Celius — správne má byť (chyba tlače?): caestus (lat.) — remeň so zašitými olovenými guľkami, ktorým si pästiari ovínali ruky. Hollý napokon tento výraz preložil ako „bijáki“ (Virgiliova Eneida, Trnava 1950, s. 118): „… a na lokti bijáki naťáhnuť“ (lat. pôvodina: „… manibusque inducere caestus…“), kým napr. český prekladateľ Karel Vinařický sa mu vyhol opisom (P. Virgilia Maróna Spisy básnické, Praha 1851, s. 102): „… ruční s ním bitku počíti…“ — Pri citovaní Hollého diel, nakoľko je to možné, odvolávame sa v tejto edícii na naše vydanie desaťzväzkového Diela Jána Hollého, ktoré vyšlo v Trnave roku 1950, pretože pre dnešného odborníka je ľahšie prístupné než pôvodné Hollého vydania.

^[13]Dares a Entell — zápasníci v piatom speve Vergiliovej Eneidy. Hollý, podávajúc obsah tohto spevu vo svojom knižnom vydaní Eneidy, bližšie opisuje (s. 106) aj spomínaný „biják“: „Entell starí Daréta na spósob mláďenca sa vistatujícého bijákem anebo rukavicú z bujačéj kože zašité olovo majícú premáhá.“

^[14]kančuk, nagajka, batog (rus.) — kozácky šľahák, bič, trstenica

^[15]Vaccinium (lat.) — prekladá sa aj ako čučoriedka alebo brusnica, ale vo výkladoch k Vergiliovi sa spomína, že táto rastlina sa inak volá hyacint. Ide o miesto v druhej Vergiliovej selanke (Bucolica), v. 18 a 50, ktorú Hollý tiež preložil a tam použil pomenovanie (Dielo I, s. 69 a 70) „jacintek“ (nie malina). K. Vinařický (P. Virgilia Maróna Spisy básnické, s. 8) nazval túto rastlinu „kozobrádka“.

^[16]Dictamus, dictamnum (lat.) — rastlina, o ktorej sa vo Vergiliovej Eneide hovorí (XII, v. 412 — 415), že ju poznajú divé kozy, keď sa im zabodne do chrbta šíp. Vinařický (cit. d., s. 282) použil na tomto mieste názov „Dobré-Mysli kořen“, kým Hollý „trevdava“ (v liste asi chyba tlače: črevdava); tento Hollého výraz pojal neskôr aj Jiří Palkovič do svojho slovníka (Böhmisch-deutsch-lateinisches Wörterbuch, Praha 1821) vo význame jesienka (čes. třemdala, třevdava).

^[17]Nemecký klasický filológ Christian Gottlob Heyne (1729 — 1812) — profesor v Göttingách, vydal v rokoch 1767 — 1775 v Lipsku dielo P. Vergilia Marona v štyroch veľkých zväzkoch, bohato sprevádzané kritickým a vysvetlivkovým aparátom (P. V. M. Opera varietate lectionis et perpetua adnotatione illustrata a C. G. Heyne). Druhé vydanie vyšlo v r. 1787 — 1789 a tretie v piatich zväzkoch v r. 1798 — 1800. Po Heyneho smrti pripravil toto dielo na štvrté vydanie (podľa tretieho) v r. 1830 — 1841 Philipp Eberard Wagner v Lipsku taktiež v piatich zväzkoch (toto vydanie sme mali k dispozícii v bratislavskej UK).

^[18]Hollého meno Palkovič skutočne neprezradil (pozri v úvode k tomuto listu).

nasledujúca kapitola »