Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 99. Martinovi Hamuljakovi

[1329] (12. VIII. 1845)

Na Dobréj Voďe 12. srpn[a.]

Najdražší práťelu!

Od predešlého peščanskeho jarmeku, kedi sem Jím čosi písal,[1330] odpoveďe však nedostal, že nebola potrebná, vždicki ľen seďím, seďím a seďím. Na nohi aňi povstať, dostúpiť a krok urobiť ňemóžem. Krem toho prišlo lúpáňí aj na ruki, čo predtím ňikdá nebolo. Nad to trápí mňa včil zlč, napíná ráno, a predca ven ňechce vijíť. To je predchodec šlaku, jako ja mislím[1331] a jako aj ten znamenití lekar, rudňanskí farár p. Madva mi odkázal.[1332]

Čo robí p. Marťin Eliáš? Obracá-li sa s partesami na ti pesňički? Či už zunoval? Kancionale tlačené nech si potom zadrží pre seba. Načo bi mi boli, keď už neviďím. Jeden s ňích predca, čo je v 4-u, Gregorovi Očenáškovi obetovaní a do ťisíc pesňí v sebe obsahuje,[1333] odešle sa Karlovi Krbíčkovi, buďejovickeho biskupstva v Čechách knazovi, v Prešporku bívajícemu, vobec Dominikus nazvanému pre jeho pobožnost, kteru tam rozmnožuje, nebo jeho je.[1334] Najlepšej tu predmenovanu knihu bude odezdat franciškarom do Prešporku a ti mu ju oddaju.

Vac už ňemožem písat, nebo Kralik tu, že už zaprahajú. Nech Jím pan boh všecko dobre da a zdraveho dlho živí. Pesňički sa Jím poručajú, ináč bez Ňich lahko zahinu.

Pozdravuje nastokrat moj gazda M. Lack.[1335]

Zostavam najvernejší pratel Jan Holly v. r.


[1329] Originál listu je v LAMS. Duktus písma i celkové usporiadanie listu sa až nápadne líši od Hollého predošlých listov, z čoho sa dá usudzovať, že Hollý bol v roku 1844 skoro úplne slepý a potom sa mu zrak predsa zlepšil. To isté zlepšenie sa totiž prejavuje aj na listcch, ktoré nasledujú po tomto liste. V dátume síce chýba rok, no predpokladáme, že list je jednako z r. 1845, pretože Eliáš sa prihlásil k práci na zhudobňovaní spevníka v novembri 1844 a v tomto liste sa Hollý spytuje, ako Eliáš pokračuje v práci. Rok 1845 si poznačil na tomto liste aj Hamuljak svojou hnedou rudkou (pozri úvod k listu 94). Svoju domnienku o zlepšení zraku u Hollého podopierame aj zprávou Jozefa Pantočka, bývalého farára v Borovciach, Hamuljakovi v liste zo 4. septembra 1846 (list v LAMS), podľa ktorej sa Hollý má dobre, aj zrak sa mu lepší, aj podagra ho opúšťa. A sám Hollý priznáva v liste 100, že je „pres zimu zas vac než pres leto slepí“. — List odtlačil v pôvodnom znení J. Škultéty (J. Š.) v SP XXXI, 1911, s. 57 a datoval ho tiež r. 1845; v jeho pretlačení zostalo niekoľko nesprávne čítaných miest.

[1330] Predošlý peštiansky jarmok bol tzv. medardský, ktorý sa konal 8. júna. Z tohto dátumu však nepoznáme nijaký Hollého list Hamuljakovi.

[1331] Podobne písal Hollý Hamuljakovi aj v liste 93.

[1332] Fraňo Madva (1786 — 1852) — skalický rodák, Hollého krajan a aj spolužiak v Skalici, bol kňazom nitrianskej diecézy a od r. 1822 účinkoval ako farár v Nitrianskom Rudne, kde sa s úspechom venoval liečeniu bylinkami. (Listy Ľudovíta Štúra III, Bratislava 1960, s. 167; matriky skalického gymnázia v Skalici.)

[1333] Tento Kancional český, do tisíc písní… v sobě obsahující vyšiel nákladom Dědictví sv. Václava v Starom Měste Pražskom roku 1712 tlačou Karla Jozefa Jeřábka vo veľkom formáte (16 × 20 cm) v rozsahu 1140 strán (okrem registra) a bol venovaný „Řehoří Otčenášek“, opátovi augustiniánskeho kláštora v Novom Měste Pražskom (exemplár tohto kancionála sme našli v Strahovskej knihovni v Prahe). Kancionál má aj noty. Eliáš ho uvádza v úvode ku Katolíckemu spevňíku z r. 1846 (notovanému) ako prameň melódií, na ktoré ho odkázal sám Hollý.

[1334] Nie Krbíček, ale Karel Krbeček (1809 — 1891) — pôvodom zo Strunkovíc nad Blanicí, študoval teológiu v Českých Budějoviciach a r. 1836 ho tam vysvätili za kňaza. Potom bol vychovávateľom vo Viedni, odkiaľ odišiel do Bratislavy, kde jeho účinkovanie zostáva nateraz nevysvetlené. „Pre rozličné priestupky“ (Variis criminibus accusatus) ho ostrihomský arcibiskup vykázal z Bratislavy a dal ho 12. apríla 1845 eskortovať do Českých Budějovíc. Odtiaľ išiel ku karmelitánom do Štajerského Hradca a r. 1856 sa vrátil do svojej diecézy, kde potom pôsobil až do svojej smrti. (Schematismus Strigoniensis 1845, s. 251; písomná zpráva Kapitulnej konsistoře v Čes. Budějoviciach.)

[1335] Martin Lackovič

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.