Korešpondencia Jána Hollého
Autor: Ján Hollý
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková
[1271] (Okolo 20. V. 1844)
Najdražší prátelu!
Po pamaťi toto píšem; nebo kamďal vác oslepam, takže už ništ, čo bi jakími velkími literami tlačene bolo, prečítat nemožem. A pojde-li to tak dal, za kratkí čas nebudem videt. Omšu predca každí den jak za seba, tak i za Ňích, že ju celu naspamat vím,[1272] odslúžit možem. Na nohi jak tak, bar nedobre, zakad nepríjde lupaní, ktere očekavat už mam, chodím. Darební sem, chuti nijakej v ničom nenachadzam; každí den rano mňa napína a pod srdcom ločka, ale ništ nejde ven, krem nekedi trochu čistej slanej vodički, pritom srdco silne a celí puls až v hlave a na jaziku silno velmi bije. Mislím, že je toto všecko na šlak, jako sem už raz na rovnej ceste na praví bok padel.
Pesnički s pomocu božu pred Velku nocu 1. dubňa sem dokonal v počťe 259. Dal sem jích Jurovi Holčekovi, veselskemu farárovi,[1273] abi jích prepísal preto, až bi jeden exemplar zahinul, abi aspoň druhí zostal. Ten ale predca pred dvoma tídní, jako mi sam povedal, ništ ešče s nich neprepísal. Prislúbil vrbovskí kaplan Maťejka,[1274] že mu jích pomože písať.
Na Ňích je všecka naďej, abi mohli na svetlo vijíť. Škoda bi jích bolo zahinut, asnad bi mali aj dobrí odbit. Kebi sa vitlačili bez not a partesov, snadna vec bi bola; a mohlo bi to bit jako pátí zvazek Básňí.[1275] Bídne a ozaj bidne su naše pesnički svaté, aj ti, čo Knap zebral[1276] a povedal, že vistavil v rímach, jako kebi na mraz anebo na sviňe trubil.
J. H.
[1271] Originál listu je v LAMS. Duktus písma je veľmi podobný listu 90; Hollý už naozaj skoro nič nevidel. List nemá ani dátum, ale na jeho prvej strane hore po okraji si Hamuljak napísal aspoň dátum jeho prijatia: „Psent. 25 Maii 1844.“ Hollého list je teda spred 25. mája.
[1272] K tomu pozri list 90.
[1273] Juraj Holček (1811 — 1869) — rodák z Budmeríc, bol od októbra roku 1843 farárom vo Veselom pri Piešťanoch. Sprvu zástanca bernolákovčiny, od r. 1846 sa primkol k štúrovskej slovenčine.
[1274] Václav Matejka (26. VII. 1814 — 28. II. 1861) — narodený v Ohnišťanoch (okr. Hradec Králové), študoval na gymnáziu (spolužiak Radlinského) a teológiu v Trnave (Stephaneum), kde ho r. 1841 vysvätili za kňaza. Potom kaplánoval v Moravanoch nad Váhom, vo Vrbovom (od r. 1843) a Hlohovci (od r. 1845) a r. 1849 stal sa farárom v Dvorníkoch, kde aj umrel. (L. Némethy, Series parochiarum et parochorum, s. 773; Schematismy; matriky v Št. archíve v Bratislave a v St. archive Zámrsk.)
[1275] Hollého rýmovaný Katolíckí spevňík z r. 1846 vyšiel samostatne.
[1276] Anton Knapp vydal v Trnave r. 1838 knižku s názvom Spósob pred- i popolodních službí bozkích, v ktorej boli aj piesne s notami.
Galéria obrázkov
Obrázok
