Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 41 | čitateľov |
[1362] (29. V. 1846)
Najdražší práťelu!
V rukopise nót, které pán Eliáš k ritmickému Jejich Spevníku[1363] spolusebral a z částki sám zložil, ňekteré chibi zbadajúc, tenže rukopis ku prezreňu pánu Eliášovi navrátil sem s tú prosbú, abi mi ho prvej spátkem ňeposlal, až presvedčení buďe, že sa aňi jedna chiba v ňem ňenachádza. I dostal sem k rukám pred páru dňami už opravení (rozličních 129 nót a medzi ňimi od p. Eliáša zloženích 30 obsahující, pri ostatních 133-tich ale na predešlé sa odvolávajúci)[1364] rukopis, tak že k vidáňu jeho pomali prikráčám. — Najprv ale Im nasledujíce píšem:
Text a nóti ňemóžu biť v jednom kuse, ale i jedne i druhé osobitňe vidané biť mosá.[1365] Nóti sa vidajú na spósob, kterí pri notach običajní je, pesňe in 8-vo, a síce i tu i tam tím porádkom a pod tím číslom, jako v obsahu pesňí od učiťela Smrlingi písaném zráďené sú.[1366] — V nótách viloží sa na príklad takto: „1. Peseň ranná (Rajskí slávíček str. 360)“ — „44. O sedmi slovách Krista Pána (spívá sa jako č. 33).“ — V saméj kňižce ale, aňebožto v texťe pesňí, mislím, dosť buďe položiť: „1. Peseň ranná.“ — „44. O sedmi slovách Krista Pána.“[1367] Za zbitečno toťižto uznávám v texťe ku pesňi viložiť nótu, podla kteréj sa spívať má, poňeváč v tej istéj kňižce nótu darmo bi kdo hledal, v predmluve ale kňižki poví sa, že nóti v osobitnem djele vitlačené sú a že nóta ku každej pesňi patríca v tomže djele pod tím istím číslom nachoďí sa, pod kterím peseň v kňizce viložená je.[1368]
Premíšlal sem, či bi sa text pesňí a nóti spolu v jednem djele vidať ňemohli? ale sem sa presvedčil, že to biť ňemóže, a bár bi aj možné bolo, že bi to k cjelu ňeslúžilo, pesňe určené sú pre lud, kterí nóti čítať ňeumje, jemu teda nóti podať bi bolo zbitečné; organistovi celú peseň spolu s nótami podať bi též bolo zbitečné, jemu je dosť prvá strofa z nótami, pravda síce, že on zlášťe z počátku, kím lud peseň sa ňenaučí, má celú predspevovať, a teda text celéj pesňi pred sebú mať, ale ňemusí ho mat v notách, móže ho mať i v kňizce, ťažko mu síce je i do nót i do kňižki naraz hladeť, ale ňemoc lahšej bi mu to bolo i vtedi, kebi v jednom kúsku po prvéj z notami viloženéj strofe ostatné strofi bez nót viložené pred sebú mal; ba stalo bi sa často pri dlhších toťižto pesňách, že bi nóta na jednu a pokračovaňí textu na druhu stranu karti prišla, tak bi teda organista pri tom všetkom, že celú peseň spolu má, prinúťení bol peseň osobitňe spísanú a pri partesoch položenú mať, krome kebi sa peseň od počátku do konca z nótami viložila; čo ovšem naskrze ňemožno, djelo bi toťižto na hromadu virástlo a bolo samému boháčovi prístupno; pri tom ale ešťe pre pospolití lud bi sa musel text osobitňe tlačiť, boli bi teda úplne 2 spevňíki, jeden z notami, druhí bez nót. Tak teda
2. Čo sa textu v rukopise nót od Eliáša písaného tíka:
a) písaní je laťinskími literami. — Tito i v tlačbe zadržím, poňeváč každí organista a spevár laťinskím písmenám rozumje.[1369]
b) potrebuje místo g literu j. — I toto zadržať míňím, poňeváč sa vóbec do života uvádzá.
c) potrebuje ňekďe w, ňekďe v. — Pre jednakosť míňím všaďe potrebovať w.
d) substantíva ňekďe velkú, ňekďe malú literú píše. — Okrem vlastních mén a z počátku veršu neb reči stojácích slov mám vólu všaďe malé písmeni uživať, abi sme sa kolko možné k panujícemu spósobu zblížili.[1370]
e) samohláski dluhé a krátké neklaďe tak, jako v Jejich rukopise pesňí položené sú, ale často naopak. — V tomto chcem Jejich rukopis docela nasledovať, mosím sa ale prvej o veci z p. Eliášem ňeb iním komponistom zhovoriť. — Čo na toto všecko misljá, prosím, ňech mi ráča oznámiť.[1371]
3. Predmluvu do djela nót schistá pán Eliáš;[1372] kterú Jim časem svím zďelím.
4. Na ďjelo nót pán Eliáš tento titul napísal: „Katolickí Spewňík 262 Peseň obsahující od Jana Hollého, s Prúwodem Warhanu zaopatréne od Martina Eliáša“, kterížto napraviť prosím.[1373]
Čo sa Jejích rukopisu pesňí tíka, pítám sa:
5. Zdáliž porádek pesňí pán Smrlinga v obsahu dobre ovšem vipísal? — Pochibnosť mi spósobuje tá okoličnosť, že peseň „po práci“ ňestojí hňeď po pesňi „pri práci“, ale stojí takto: „3. Na cestu. 4. Po dokonanéj cesťe. 5. Pri práci. 6. Pred jédlom. 7. Po jédle. 8. Po práci atď.“ — Jestli bi tedi peseň Po práci hňeď mala stáť za pesňú: Pri práci, moselo bi sa v tomto ohledu i ďjelo nót napraviť.[1374]
6. Jakími písmenami, zdáliž toťižto laťinskími neb švabachskími písmenami žádajú svoje pesňe v samej kňizce vitlačené mať? — Mislím, že majú biť švabachské.
7. Dovoljá-li v kňizce j místo g potrebovať?
8. Možem-li v kňizce pri každém substantivum velkú písmenu užívať?
Na toto všecko srďečnú odpoveď prosím, pánu bohu Ich porúčam a poňíženú službu Jeho Milosťi pánu VADiaconovi[1375] vskazujúc, zostávám
uprímní cťiťel a prátel MH.
v Budíňe 29-ho kvetňa 1846
[1362] Koncept listu je v LAMS. Popísaný je po oboch stranách veľkého formátu papiera, na viacerých miestach je pretieraný a doplňovaný, takže miestami je ťažko určiť textový sled. Prepísali sme ho teda podľa zmyslu.
[1363] T. j. Katolíckí spevňík z r. 1846.
[1364] O nápevoch, ktoré zložil Eliáš, pozri v liste 108.
[1365] Textová časť Katolíckeho spevňíka vyšla v Budíne (formát 13 × 20,3) a notová osobitne vo Viedni (25,5 × 32,5 cm).
[1366] Ján Šmrlinga (list 94) zostavil zrejme pre textový i notový spevník podľa Hollého úprav tzv. Ukazatele (= obsahy, rozvrhy), ktoré sú umiestené na úvodných stranách oboch spevníkov.
[1367] Podľa pôvodného zámeru sa mal pri každej piesni spevníka, a to v textovom i notovom vydaní, uviesť hneď pri názve každej piesne v zátvorke aj prameň, z ktorého sa nápev prevzal. V zachovanej ukážke notového spevníka, ktorú Hamuljak poslal trnavskému vikariátu (príloha IX), sa tieto pramene skutočne aj uvádzajú, ale potom v definitívnom vydaní sa povytierali, ako sa o tom zmieňuje aj Hollý v listoch 104 a 107.
[1368] Toto vysvetlil Hamuljak v „Napomenuťí“ k textovému vydaniu spevníka (list 102).
[1369] Eliášov Katolíckí spevňík bol vytlačený (titulky, texty pod notami atď.) latinkou, nie švabachom. Zato v švabachu vyšla textová časť spevníka. Hollý veľmi nesúhlasil s latinkou (pozri list 104).
[1370] V písaní veľkých počiatočných písmen sa zachoval v oboch spevníkoch bernolákovský úzus: substantíva sa písali veľkými počiatočnými písmenami a veľké počiatočné písmená sa zachovali aj na začiatkoch veršov.
[1371] Na tieto Hamuljakove otázky odpovedal Hollý v liste 104.
[1372] Túto Predmluvu napísal Eliáš pre notový spevník. V nej pripomína, že melódie k piesňam určil zväčša sám Hollý podľa rozličných kancionálov (tu sa všetky uvádzajú) a Eliáš vypracoval melódie iba k ostatným piesňam a skoro ku všetkým tzv. postlúdiá. Eliášova Predmluva je datovaná v Ostrihome 10. júla 1846.
[1373] Eliášovo dielo malo presne tento titul: KATOLÍCKÍ SPEWŇÍK / obsahující /Pesňe/ na wšeckí wíročité Slawnosťi, jako též Pesňe / o Swatích Božích, a w rozličních Časoch a Potrebách / od / JANA HOLLÉHO / Spewem a Prówodem Organa opatrené / od / Marťina Eliáša / We Wídni Cínoťiskem Jura Hodíka / 1846.
[1374] Presne takto to zostalo aj v definitívnom vydaní oboch spevníkov.
[1375] T. j. Martinovi Lackovičovi.
— básnik, prekladateľ latinskej a gréckej poézie, teológ Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam