SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

List 103. Martin Hamuljak

[1362] (29. V. 1846)

Najdražší práťelu!

V rukopise nót, které pán Eliáš k ritmickému Jejich Spevníku[1363] spolusebral a z částki sám zložil, ňekteré chibi zbadajúc, tenže rukopis ku prezreňu pánu Eliášovi navrátil sem s tú prosbú, abi mi ho prvej spátkem ňeposlal, až presvedčení buďe, že sa aňi jedna chiba v ňem ňenachádza. I dostal sem k rukám pred páru dňami už opravení (rozličních 129 nót a medzi ňimi od p. Eliáša zloženích 30 obsahující, pri ostatních 133-tich ale na predešlé sa odvolávajúci)[1364] rukopis, tak že k vidáňu jeho pomali prikráčám. — Najprv ale Im nasledujíce píšem:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Text a nóti ňemóžu biť v jednom kuse, ale i jedne i druhé osobitňe vidané biť mosá.[1365] Nóti sa vidajú na spósob, kterí pri notach običajní je, pesňe in 8-vo, a síce i tu i tam tím porádkom a pod tím číslom, jako v obsahu pesňí od učiťela Smrlingi písaném zráďené sú.[1366] — V nótách viloží sa na príklad takto: „1. Peseň ranná (Rajskí slávíček str. 360)“ — „44. O sedmi slovách Krista Pána (spívá sa jako č. 33).“ — V saméj kňižce ale, aňebožto v texťe pesňí, mislím, dosť buďe položiť: „1. Peseň ranná.“ — „44. O sedmi slovách Krista Pána.“[1367] Za zbitečno toťižto uznávám v texťe ku pesňi viložiť nótu, podla kteréj sa spívať má, poňeváč v tej istéj kňižce nótu darmo bi kdo hledal, v predmluve ale kňižki poví sa, že nóti v osobitnem djele vitlačené sú a že nóta ku každej pesňi patríca v tomže djele pod tím istím číslom nachoďí sa, pod kterím peseň v kňizce viložená je.[1368]

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Premíšlal sem, či bi sa text pesňí a nóti spolu v jednem djele vidať ňemohli? ale sem sa presvedčil, že to biť ňemóže, a bár bi aj možné bolo, že bi to k cjelu ňeslúžilo, pesňe určené sú pre lud, kterí nóti čítať ňeumje, jemu teda nóti podať bi bolo zbitečné; organistovi celú peseň spolu s nótami podať bi též bolo zbitečné, jemu je dosť prvá strofa z nótami, pravda síce, že on zlášťe z počátku, kím lud peseň sa ňenaučí, má celú predspevovať, a teda text celéj pesňi pred sebú mať, ale ňemusí ho mat v notách, móže ho mať i v kňizce, ťažko mu síce je i do nót i do kňižki naraz hladeť, ale ňemoc lahšej bi mu to bolo i vtedi, kebi v jednom kúsku po prvéj z notami viloženéj strofe ostatné strofi bez nót viložené pred sebú mal; ba stalo bi sa často pri dlhších toťižto pesňách, že bi nóta na jednu a pokračovaňí textu na druhu stranu karti prišla, tak bi teda organista pri tom všetkom, že celú peseň spolu má, prinúťení bol peseň osobitňe spísanú a pri partesoch položenú mať, krome kebi sa peseň od počátku do konca z nótami viložila; čo ovšem naskrze ňemožno, djelo bi toťižto na hromadu virástlo a bolo samému boháčovi prístupno; pri tom ale ešťe pre pospolití lud bi sa musel text osobitňe tlačiť, boli bi teda úplne 2 spevňíki, jeden z notami, druhí bez nót. Tak teda

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Čo sa textu v rukopise nót od Eliáša písaného tíka:

a) písaní je laťinskími literami. — Tito i v tlačbe zadržím, poňeváč každí organista a spevár laťinskím písmenám rozumje.[1369]

b) potrebuje místo g literu j. — I toto zadržať míňím, poňeváč sa vóbec do života uvádzá.

c) potrebuje ňekďe w, ňekďe v. — Pre jednakosť míňím všaďe potrebovať w.

d) substantíva ňekďe velkú, ňekďe malú literú píše. — Okrem vlastních mén a z počátku veršu neb reči stojácích slov mám vólu všaďe malé písmeni uživať, abi sme sa kolko možné k panujícemu spósobu zblížili.[1370]

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

e) samohláski dluhé a krátké neklaďe tak, jako v Jejich rukopise pesňí položené sú, ale často naopak. — V tomto chcem Jejich rukopis docela nasledovať, mosím sa ale prvej o veci z p. Eliášem ňeb iním komponistom zhovoriť. — Čo na toto všecko misljá, prosím, ňech mi ráča oznámiť.[1371]

3. Predmluvu do djela nót schistá pán Eliáš;[1372] kterú Jim časem svím zďelím.

4. Na ďjelo nót pán Eliáš tento titul napísal: „Katolickí Spewňík 262 Peseň obsahující od Jana Hollého, s Prúwodem Warhanu zaopatréne od Martina Eliáša“, kterížto napraviť prosím.[1373]

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sa Jejích rukopisu pesňí tíka, pítám sa:

5. Zdáliž porádek pesňí pán Smrlinga v obsahu dobre ovšem vipísal? — Pochibnosť mi spósobuje tá okoličnosť, že peseň „po práci“ ňestojí hňeď po pesňi „pri práci“, ale stojí takto: „3. Na cestu. 4. Po dokonanéj cesťe. 5. Pri práci. 6. Pred jédlom. 7. Po jédle. 8. Po práci atď.“ — Jestli bi tedi peseň Po práci hňeď mala stáť za pesňú: Pri práci, moselo bi sa v tomto ohledu i ďjelo nót napraviť.[1374]

6. Jakími písmenami, zdáliž toťižto laťinskími neb švabachskími písmenami žádajú svoje pesňe v samej kňizce vitlačené mať? — Mislím, že majú biť švabachské.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

7. Dovoljá-li v kňizce j místo g potrebovať?

8. Možem-li v kňizce pri každém substantivum velkú písmenu užívať?

Na toto všecko srďečnú odpoveď prosím, pánu bohu Ich porúčam a poňíženú službu Jeho Milosťi pánu VADiaconovi[1375] vskazujúc, zostávám

uprímní cťiťel a prátel MH.

v Budíňe 29-ho kvetňa 1846



[1362] Koncept listu je v LAMS. Popísaný je po oboch stranách veľkého formátu papiera, na viacerých miestach je pretieraný a doplňovaný, takže miestami je ťažko určiť textový sled. Prepísali sme ho teda podľa zmyslu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[1363] T. j. Katolíckí spevňík z r. 1846.

[1364] O nápevoch, ktoré zložil Eliáš, pozri v liste 108.

[1365] Textová časť Katolíckeho spevňíka vyšla v Budíne (formát 13 × 20,3) a notová osobitne vo Viedni (25,5 × 32,5 cm).

[1366] Ján Šmrlinga (list 94) zostavil zrejme pre textový i notový spevník podľa Hollého úprav tzv. Ukazatele (= obsahy, rozvrhy), ktoré sú umiestené na úvodných stranách oboch spevníkov.

[1367] Podľa pôvodného zámeru sa mal pri každej piesni spevníka, a to v textovom i notovom vydaní, uviesť hneď pri názve každej piesne v zátvorke aj prameň, z ktorého sa nápev prevzal. V zachovanej ukážke notového spevníka, ktorú Hamuljak poslal trnavskému vikariátu (príloha IX), sa tieto pramene skutočne aj uvádzajú, ale potom v definitívnom vydaní sa povytierali, ako sa o tom zmieňuje aj Hollý v listoch 104 a 107.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[1368] Toto vysvetlil Hamuljak v „Napomenuťí“ k textovému vydaniu spevníka (list 102).

[1369] Eliášov Katolíckí spevňík bol vytlačený (titulky, texty pod notami atď.) latinkou, nie švabachom. Zato v švabachu vyšla textová časť spevníka. Hollý veľmi nesúhlasil s latinkou (pozri list 104).

[1370] V písaní veľkých počiatočných písmen sa zachoval v oboch spevníkoch bernolákovský úzus: substantíva sa písali veľkými počiatočnými písmenami a veľké počiatočné písmená sa zachovali aj na začiatkoch veršov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[1371] Na tieto Hamuljakove otázky odpovedal Hollý v liste 104.

[1372] Túto Predmluvu napísal Eliáš pre notový spevník. V nej pripomína, že melódie k piesňam určil zväčša sám Hollý podľa rozličných kancionálov (tu sa všetky uvádzajú) a Eliáš vypracoval melódie iba k ostatným piesňam a skoro ku všetkým tzv. postlúdiá. Eliášova Predmluva je datovaná v Ostrihome 10. júla 1846.

[1373] Eliášovo dielo malo presne tento titul: KATOLÍCKÍ SPEWŇÍK / obsahující /Pesňe/ na wšeckí wíročité Slawnosťi, jako též Pesňe / o Swatích Božích, a w rozličních Časoch a Potrebách / od / JANA HOLLÉHO / Spewem a Prówodem Organa opatrené / od / Marťina Eliáša / We Wídni Cínoťiskem Jura Hodíka / 1846.

reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[1374] Presne takto to zostalo aj v definitívnom vydaní oboch spevníkov.

[1375] T. j. Martinovi Lackovičovi.