Korešpondencia Jána Hollého
Autor: Ján Hollý
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková
[765] (5. XII. 1835)
Najdražší pratelu!
27. listopadu dostal sem naráz dva Jejích mile listi,[766] čo písali straňiva selanki Spasitel, abi sa Jejich méno viňechalo. Ja bich najradšej bol, abi to zostalo. Kebi ale ináč nebolo, móže sa len same meno viňechat hňeď hore a mesto ňeho ďevat hvezdiček nebo čárek položit * * * &, ve štvrtem verši mesto Martine zase * * * hvezdički položit a ostatne všecko tak, jako je, zostat.[767]
Včil posílám selanku Vitoslav bez doloženeho počtu. Podla chronologia mala bi stat posledna; aľe nech ju položa, jako Sami chcu, budto pred selanku Spasitel budto poslednú.[768]
Ešče pošlem jednu, abi jich bolo dvacat; tato nebude vatšá od tejto včil poslanej. A tak sa budu už vedet v pokračovanú tisku rídit. Nebude však stat posledna, ale nekde medzi ine sa strčí, a preto nech bi ešče male pozhovení s tlačením selanek mali. Za jeden tíden najskor aneb najvac pol druha tídna ju odešlem.[769]
Selanku tuto a tento listek s povazanu ruku, ačkolvek vím, že jej s tím uškodím, píšem, a už včil začíná strnat. Pred troma dni mislel sem, že už mňa šlak v noci porazí, tak silno sa mi do hlavi krv tiskla, kdežto už predtím pat dní v srdci a v hlave o ňekolkokrát prudšej než inda tlkla, nemeškal sem na druhí den žilu si dat otvorit, ale ešče i včil v srdci a v hlave skoro tak silno jako predtím bije.
Panu bohu Jích už poručam. N. p. J. H.
5. prasinca
[765] Originál listu je v LAMS. Chýbajúci rok v dátume dopĺňame na 1835 podľa zmienok o selankách, ktoré vyšli v Zore II, 1836.
[766] Ani jeden z týchto dvoch listov nepoznáme.
[767] Pozri list 49. Hollý v podtitule k selanke Spasitel uviedol aj venovanie Hamuljakovi. Hamuljak však — istotne zo skromnosti (pozri aj venovanie v Cirillo-Metodiade) — postavil sa proti tomuto venovaniu, a tak selanka vyšla v Zore (II, 1836, s. 53 — 59) bez uvedenia Hamuljakovho mena, ktoré bolo aspoň nahradené deviatimi (4 + 5) hviezdičkami v podtitule a okrem toho troma hviezdičkami aj priamo v texte:
Najvatšá rozkoš do uší svích, ***, pusťi…
V súbornom vydaní (Básňe I, 1841, s. 70) sa venovanie riadne dosadilo v podtitule: „Marťinovi Hamuľákovi“ a nahradilo aj oslovenie tri pôvodné hviezdičky: „Marťine“. (Dielo VI, s. 86.)
[768] Selanka Vitoslav vyšla v Zore 1836 (s. 50 — 52) ako deviata, teda pred selankou Spasitel, a v súbornom vydaní v poradí 20. (Dielo VI, s. 83 — 85.)
[769] Bola to selanka Chválko, ktorú Hollý poslal Hamuljakovi s listom 52. V Zore II, 1836 (s. 42 — 45) vyšla ako siedma a v súbornom vydaní v poradí osemnásta (Básňe I, 1841 s. 62 — 64; Dielo VI, s. 77 — 79); pred ňou ako šiesta (s. 39 — 41) bola selanka Milidruh (v súbornom vydaní ako sedemnásta, s. 60 — 61), po nej nasledovala v poradí ôsma selanka Miloslav (v súb. vyd. ako devätnásta, s. 65 — 67) a nato selanky Vitoslav a Spasitel.
