Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov


 

List 79. Martinovi Hamuljakovi

[1073] (16. IV. 1842)

V Madunicách 16. dubňa

Najdražší práťelu!

Na premilí Jejích list, jak ľen móžem, porád odpoveď dávám.[1074] Ňech pán boh visľiší hlas Jejích, Jím vždi zdraví dává a život predlžuje, na kterí umisel i já každoďenňe pri s. omši memento za Ňích čiňím a nekdi aj omšu odslúžím. Ňech dlho k velkemu prospechu a poťešeňú narodu našemu služa. Já aľe už neňí sem ten, čo sem bíval. Staremu básňíkovi[1075] ve svetskem básňenu ochladajú a ostidajú mišlenki, duch ho uchádzá. Dobre, že sem sa ho už odrekel. Ve svatích pesňach predca koľko toľko móžem učiniť, keď ňe ľepše, aspoň také, jaké z lepších máme utvoriť. Veľka častka, obzlašt ti, ktere po rozňe vitlačené pesňičkari predavaju, su velmi chaterné, aňi slané aňi masné, jakí kováč, taká ocelka. Preložené z latinskeho, bar maju concept, predca su nedbale a darebňe zrimované, od češčini nedaju sa lahko očisťit. &

Z ohledu Ukazatela ňišt nemam čo znamenat; všecko je dobre.

V životopisi od Petroviča:[1076] „Chodil, jak nahľe mohel, do ďeďinskéj školi“ & &, „až keď koňečne roku 1814 13. unora na madunickú fáru dosedel“, všecko sa s pravdú zrovnává; medzi učitelmi neňí žádná chiba.[1077] Odtáďto aľe oprava je potrebná. Púšeka a slovíčko tak jako germanismus sa vinechá, takto stáť buďe:[1078]

„Ňemóže-ľi ven pre déžď aneb inú prekážku, iďe do domácéj zahradi a vkľuďi sa do pústevňíckéj búdki, s kolov a rozkálaních vrbovích polének spravenéj a mochem vicpanéj.[1079] Jako klérík dosťi mnoho básňí jak rimovaních tak ňerimovaních narobil; v posľedném roku Batrachomyomachiu a Virgiliove Eklogi preložil. Jako kaplan skládal selanki, nábožné pesňički, s kterích ňekteré podrobňe tlačené boli. Virgiliovu Eneidu v Pobeďíme, ve Fraštaku a v Madunicách preložil, po ňéj ostatné Rozľičné básňe a Horácove Satiri. Tito však Satiri, jako též nábožné pesňički a selanki za kaplanstva, Batrachomyomachia a iné básňe za kléríctva jeho zhotovené, pomimo Eklog, v prítomném vidáňú sa ňenaľezajú.[1080] Svatopluk roku 1827 — 1830 zložení je. Drobné básňe 1832. Selanki 1832 a 1835. Cirillo-Metodiada 1833 — 1834. Sláv 1836. Žalospevi 1837 — 1838. Pesňe neb Ódi 1839. Katolíckí spevňík 1840 — 1841.[1081] Včil pokračuje ďál v rimovaních nábožních pesňách, kterích už ňekoľko zhotoveních má; a predlží-ľi mu pán boh života, míňí ešče i rimovaní Úplní katolíckí spevňík vipracovať. Všecko, čo v Madunicách skládal, z najvatšéj časťi v háji Mlíči robené je.“

Čo bi sa Jím tuto dosť svetľe viložené ňezdálo, nech Sami svetľejšej viložá. Čo sa ale dotíká škol, mesto pravidelních a latinskích žebi radšej voľiľi menovat: normálku taku a taku, potom gramatikalnu, humaniticku; toto jako sa Jím lúbí, nech tak položa;[1082] jako též, kterí ho za kleríka prijal, ačkoľvek naši Slováci klerikom i mladích knazov volajú,[1083] a mesto učitela professora položiť na Jejich slobodnéj vóľi zaľeží.[1084] Petrovič prvú laťinsku preskakuje, preto že sem i já ju preskočil; nebo v tích časoch aspon tam ve Skaľici nebolo prvej latinskej, ale zrovna s treťéj normalki išli sme do druhej gramatiki,[1085] až o volakterí rok povstala i prva latinska minimia či principia,[1086] či jako ju volajú.

Podpisateli odevzdali mi:

Rajhradskí prelat 16 zl. str. a toto že malo bit na cestu do Prešporka

Teodor Smid, poručnik, včil už ve Slezku kdesi pri Opave, Nemci ju volaju Tropava[1087] 2 zl. str.

Juro Obermajer za seba 4 zl. str.

Za Jana Častka, murarskeho majstra 4 zl. str.

Edvard Kochanovskí 4 zl. str.

A toto sem pram včil sam chcel Wachterovi odevzdat, nebo do Trnavi nevihnutedelne o assekuraciu kostela a farskeho stavaňa čo najskor mosím ísť a u ňeho sa ustanovit straňiva kázňí, kterích je tento titul: Kázňe ňeďelné a svátečné na celí rok k duchovnemu užitku ludu obecneho zložené, které z ňemeckeho na slovenskí jazik preložil František Xav. Dánišš, farár turzovskí, vice-archidiakon čatčanskí a sl. stolice Trenčanskéj assessor.[1088] V Nitre vitlačena u Jozefa Neugebauera.[1089] Tak teda už zas o jedneho kňihtlačara Slovaci vac maju, k zahanbeňú luteranov, kterí smeli kdesi v predmluve tuším na I. zvazek narodních pesňí nacigáňiť, že naší Slováci aňi ťiskaře nemají.[1090] Sú to ovšem víborné kázne, čistú slovenčinu, ačkolvek kde tu nepram pravidelnú. Zvazki višli 4. Každí obsahuje kázňe na celí rok. 5. asnad už tež višel. Ale velmi tažko je sa jich naspamat naučit a suis verbis[1091] nezvede v ňích mnoho. Póvodca jejích je Jan Michal Leonhard, slavnej arcikapituli vídenskej včil kanovnik & &.[1092]

Na podpisi nad Jan a nad konečním -y, ked sa Jím lúbí, čárku móžú doložit.[1093] Ja sem to len nachitro bez rozvážená načarbal. Petrovič chcel z odi na Štvrteckeho, čo bolo dlhe. Potom konec ostatnej štrófi na Sobieskeho.[1094]

Poslali mi obraz[1095] z doložeňí[m], abich mal úťechu, ale čo bich sa mal z ledačoho ťešiť? Mám iné potešeňí. Mam zlostnu kucharku, krik, škrek, hrích, peklo s čeládkú[1096] robí, až táto mi chce poutekat. Ovce, barance podechli a dechnú, pram tejto noci jedna najlepša krava uhinula a velmi pekne tela v sebe mala &. Ale potešeňí krestana v kríži zaleží. Kebi mna len nohi zas neboleli, bez toho chodím jako opilí. S p. bohem.

V dome však pre ti pekne rozkuchárki všecko mi zle ide. Aj včil tá, čo mi Petrovič doprovoďil a velmi vichvalil, po kolajach iních pokračovala.[1097] S kompaňí i prespolními držala, skurvila sa a tu v dome na pohoršení celej deďini mi zlahla. Co nemosí človek na starost dožiť. Jej sestra starša išla k Petrovičovi do Soboťišča.[1098] Mojím zdaním lepšej pre neho malo bit, kebi bol v Marietáli zostaval. Nech ho aj Sami ponúkajú, abi sa na volačo už chitil. Chíbá mu najvac zetrváňí v praci až do konca, bar je velmi dobra hlava. Ale už Jích mnoho na reči držím. Nech sa dobre mavaju.


[1073] Originál listu je v LAMS. Text je písaný po všetkých štyroch stranách listového papiera až celkom do konca. Nazdávame sa, že k tomuto listu patrí ešte aj text na zachovanom papierovom páse (na jeho vonkajšej strane je iba označenie Druck a slabé zvyšky po pečatnom vosku), ktorý umiesťujeme hneď za týmto listom ako posledný odsek; inde ho nevieme zaradiť. Nie je však vylúčené, že k nemu patril aj druhý pás, ťažko však určiť, aký. Rok v dátume (1842) dopĺňame podľa celkového obsahu.

[1074] Tento Hamuljakov list Hollému nepoznáme, ani jeho koncept.

[1075] Hollý mal vtedy 57 rokov. Hamuljak pravdepodobne gratuloval Hollému v neznámom liste k jeho narodeninám.

[1076] Jozef Petrovič skoncipoval životopis Jána Hollého (odtlačili sme ho z rukopisu v trochu upravenej podobe v knižke Ján Hollý očami svojich súčasníkov, s. 44 — 49) pre tretí zväzok Básňí Jana Hollého, kde aj vyšiel (s. III — VIII), ale podpísali ho v Budíne 31. srpňa 1842 „Vidavatelé“, a iba v poznámke pod čiarou (s. III) sa uvádza Petrovič ako autor, prípadne spoluautor: „S částki sice podla vlastnéj známosťi, z částki aľe podla písebnéj správi, kterú nám pán Jozef Petrovič, arcibiskupstva ostrihomského kňaz, keď v Újlaku, ňeďaleko od Maduňic, kaplanem bol, s pánem skládatelem blížej zeznámení, laskave učiňil.“ Autor tohto životopisu bol však v skutočnosti Petrovič.

[1077] Vo vyznačenej časti životopisu sa totiž po mene spomínajú Hollého učitelia od Borského Mikuláša cez Skalicu a Bratislavu až po Trnavu.

[1078] Hollým ďalej citovaný odsek mal v pôvodine u Petroviča takéto znenie: „Ňikdá času ľetného doma ňeseďí; ňemóžeľi ven pre déžď aneb inú prekážku, tak iďe do domácéj záhradi a vkľúďí sa do púšeki, t. j. do chalupki pustevňíckej.“ Hamuljak, pravdaže, plne rešpektoval Hollého opravy.

[1079] Po tomto nasleduje v odtlačenom texte, čo ani Hollý ani Petrovič neuvádzajú a čo treba zrejme pokladať za Hamuljakovu vsuvku: „Kdekoľvek aľe je, na okrášleňú literaturi slovenskéj s pokojnosťú pravého mudrca ňeustáľe pracuje.“ Nato nasleduje v osobitnom odseku to, čo píše Hollý.

[1080] Tu vydavateľstvo v odtlačenom texte pripojilo poznámku pod čiarou: „A to s príčini téj, poňeváč pán skládatel predspomenuté práce do ťisku ňezaslal.“ (K tomu pozri list 65, pozn. 14.)

[1081] Tu v odtlačenom texte nasleduje, čo Hollý uviedol ďalej: „Všecko, čo v Maduňicách skládal, z najvatšéj časťi v háji Mlíči robené je.“ Tým sa odsek končí a nový pokračuje ako u Hollého: „Včil pokračuje básňík ďál v rímovaních… vipracovať“. A životopis sa končí týmto odsekom: „Ňech sú teda srďečné ďéki básňíkovi, nebo zveľebil národ; ňech dobroťiví boh tehoto miláčka národu čím najďál živiť ráčí.“

[1082] Hamuljak túto časť v porovnaní s Petrovičovou pôvodinou málo opravil, len pri druhej a tretej „pravidelnej“ triede pripojil v zátvorke: Normálka.

[1083] Uvádzané miesto Hamuljak neopravil; podľa znenia vikár Vilt Hollého r. 1802 „za kňaza arcibiskupstva ostrihomského prijal“, hoci išlo len o prijatie Hollého do tzv. malého seminára.

[1084] Bolo to pôvodné Petrovičovo znenie: „Lubomudrcké školi v Trnave pod učitelmi Beczeltem, Langhem…“ Hamuljak ho podľa Hollého opravil takto: „Jako mladí kňaz ľubomudrcké školi v Trnave pod professormi Beceltem, Langem…“

[1085] Bez tohto Hollého vysvetlenia by sme nevedeli, ako sa stalo, že Hollý z tretej normálky prišiel hneď do druhej (nie prvej) gramatickej triedy. Nesprávne sa z toho napr. vyvodzovalo, že Hollý bol mimoriadne dobrý žiak a urobil za jeden rok dve triedy, čo nie je pravda.

[1086] Najnižšie triedy neskoršieho typu strednej školy.

[1087] Troppau (nem.) — Opava (v Sliezsku)

[1088] František Xavér Daniš (1796 — 1849) — rodák z Banskej Štiavnice, bol od r. 1833 farárom v Turzovke a od r. 1840 až do smrti v Čadci. Jeho bernolákovský preklad z nemčiny Kázňe neďelné a svátečné vyšiel v piatich zväzkoch v r. 1840 — 1842 (I. zv. 1840, II. — IV. zv. 1841 a V. zv. 1842). (L. Belás, Kysuckí kňazi buditelia, DP 1962, s. 36 — 37.)

[1089] Jozef Neugebauer (ok. 1790 — 1857) — typograf v bratislavskej kníhtlačiarni Belnayových dedičov, zriadil si r. 1838 vlastnú tlačiareň v Nitre, a to pravdepodobne z iniciatívy biskupa Jozefa Vuruma (Za dáta ďakujeme J. Mrvovi z Nitry, ktorý spracúva dejiny nitrianskych tlačiarní.)

[1090] Výpad proti Kollárovmu úvodu k prvému zväzku Písňí světských lidu slovenského v Uhřích (1823), kde sa o bernolákovcoch píše (s. XVII): „Slováci v Uhřích ještě ani jen slovenského knihtlačitele nemají a budouli po slovácku psáti, tedy spisovatel ten bude šťastný, který ze svých spisů sto exemplářů rozprodá, budouli ale česko-slovensky psáti, tedy se počet ten aspoň roztrojnásobní.“

[1091] suis verbis (lat.) — vlastnými slovami

[1092] Johann Michael Leonhard (1782 — 1863) — rakúsky náboženský spisovateľ, bol vojenským biskupom vo Viedni, keď sa dobrovoľne vzdal v St. Pölten biskupského úradu. Jeho kázne (Sonn- und festtägliche Predigten) vyšli vo Viedni r. 1823 (II. vyd. 1828). Daniš v úvode k I. zväzku svojho prekladu sám uvádza (s. III — IV) ako autora diela J. M. Leonharda, „slávnej arci-kapituli Viďenskej kanovňika etc.“

[1093] Išlo o dĺžne v Hollého mene (Jan Holly — ako sa básnik podpisoval), a to pri podpise Hollého na portréte pre III. zväzok Básňí, kde napokon však meno zostalo bez dĺžňov.

[1094] Pod Hollého obraz chceli pôvodne zrejme umiestniť nejaký vhodný citát z Hollého básní. Podľa tohto miesta v liste je isté, že Petrovič navrhoval sprvu verše z ódy na Imricha Štvrteckého, v ktorej Hollý sám predpovedá svojim básňam, a tým aj svojmu menu nehynúcu pamiatku nielen u Slovákov, ale v celom slovanskom svete. Na Imricha Štvrteckého (1784 — 1856), farára v Nádaši (Trstín), napísal Hollý síce dve ódy, no nesporné je, že v tomto prípade išlo o ódu 26 (nie 36) v Básňach (I, 1841, s. 220 — 221; Dielo VIII, s. 77 — 78). Keďže citát bol pridlhý, ako hovorí Hollý, vybrali poslednú strofu (rozhodne nie natoľko výstižnú, aj keď nejako upravenú) z ódy Na slavné víťaztvo Jana Sobieského nad Turkami pod Vídňem (Básňe I, s. 207; Dielo VIII, s. 60):

Každí srdečné ďéki ťi, víťazu, Nosí, a každí tvé veľebí danú Cťú méno v chráme Slávi Matki Večňe sa nám ľigotať majícé.

Že sú tieto kombinácie správne, tomu nasvedčuje aj Petrovičova zmienka v liste Hamuljakovi z 13. sept. 1841 (?) v súvislosti s Hollého portrétom: „Podpis buďe s pesňi jeho na ,Sobieského‘ z vlastnéj sloki aneb štrófi, z malú však premenú vzatí.“ Napokon sa však upustilo od citátov a pod portrét Hollého prišiel iba tento jednoduchý nápis:

GAN HOLLY

NAROĎENÍ ROKU 1785 ĎŇA 24 BREZŇA.

[1095] Hamuljak poslal Hollému jeho portrét, určený pre III. zväzok Básňí.

[1096] čeládka — služobníctvo

[1097] Petrovič v liste z 24. júna 1841 napísal v tejto súvislosti: „… zase sa zle počíná Milínovi [= Hollému] voďiť s kucharkú, čo sem mu i já doslal; ňeňí on súcí za gazdu, ňikam ňedozre; která teda túto chibu vizre, i čo tá najľepšá, predca príďe do pokušeňá to aneb ono uškreť — to potom služki mu poveďá, vác s toho, jak je, narobá a tak teda anďel temnosťí poznovu ňepokoju do srdca starčeka naseje.“

[1098] Jozef Petrovič (list 57, pozn. 9) bol v Sobotišti od novembra 1841 do júla 1842.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.