SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

List 73. Martinovi Hamuljakovi

[1017] (23. X. 1841)

23. ríjna

Najdražší pratelu!

Posílám žadané chibi ťisku.[1018] Jedna je ešče kďesi škaredá chiba, aľe ačkolvek sem celí zvazek pre ňú samu druhí ráz prečítal, vác sem ju naléznut nemohel. Zdá sa mi tak jakosi, jako podhodelnota mesto pohodelnota. Posílám tež 8 pesňiček; a bude všeckích 200. Ale asnad to už bude víše počtu 80 v Ohlasenú oznameních hárkov, nebo tito same pesňički zastanú dvakrát tolko místa, kolko Ódi v 1. zvazku. Až bude tak, mohli napred ešče oznamit a doplatek požádat. Než jakí titul sa jím da: či Nábožné pesne čili Duchovní spevník, asnad bi najsvedčnejší bol Katolíckí spevňík?[1019] Nekteru ešče mam chuť spravit. Načo mi tolko ekzemplarov Zori poslali, čo ja s nimi hríšní človek si počnem? Jako též 2 ekzempl. Basní na dvojakem velíne pre prelata rajhradskeho. Tito ja mu včil nemam dokonca žadnej príležitosti odeslat. Rajhrad že je kdesi pri Brne s tej strani k Rakúsom.[1020]

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poradek pesní dost skoro pošlem.[1021]

Juro Obermajer, f. urminskí, prenumeraciu[1022] na 2 zvazki u mňa zložil a tuto Jim po prvej príležitosti odešlem. Kazal sa též podpísat Edvard Kochanovskí, sl. stolice Ňitranskej víďeku novomestskeho mestoslúžní, ale nedal ešče ňišt.[1023] Pútnici naší z Marietálu prvňejší tíden zlu novinu mi o Petrovičovi donesli, že odešel do Prešporka k jakemusi kapitulnikovi, kterí mu u seba hospodu dal i lekara.[1024] Stupavskí doktor (jako predtím i ujlackí)[1025] do konca mu oznamil, že za 4 tídne umre. Nedal pokoj polovce i tam v Marietáli a že preto i s panstvem do velkej ošklivosti prišel.[1026]

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

S panem bohem.



[1017] Originál listu je v LAMS. Sú to dva pásy papiera, ktorými bola obopnutá zásielka, popísané po vnútorných stranách. Nevedno iste, či druhý pás (incipit: „Juro Obermajer…“) patrí dovedna s prvým. Na vonkajšej strane prvého pásu je adresa i s úradnou pečiatkou (GALGOCZ) ako pri liste 50, a na druhom páse označenie Druck (= tlačivo). Na oboch sú zachované zlomky odtlačkov Hollého prsteňa v pečatnom vosku. Chýbajúci rok v dátume listu dopĺňame podľa zmienok v liste (Schlossar, Petrovič).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[1018] Tieto opravy tlačových chýb nepoznáme. Možno predpokladať, že Hollý poslal zoznam chýb k 1. zväzku Básňí, ktorý potom Hamuljak umiestnil na konci IV. zväzku (pred zoznamom predplatiteľov).

[1019] Súbor týchto piesní dostal názov Katolíckí spevňík.

[1020] Opátom benediktínskeho kláštora v Rajhrade pri Brne bol v r. 1832 — 1854 prelát Viktor Martin Schlossar (1793 — 1854), moravský rodák z Klokočova, ktorý bol v lete roku 1841 v Piešťanoch, odkiaľ navštívil osobne aj Hollého v Maduniciach, odkúpil od neho všetky jeho diela i ročníky Zory a predplatil na dva komplety Hollého súborného diela (korešpondencia J. Petroviča). Je tiež uvedený medzi predplatiteľmi na toto dielo: „Pán Viktor Schlossar, opat a prelat rajhradský v Morave.“ (Životopisné dáta odpísané zo Schlossarovho portrétu v Rajhrade.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[1021] Tento „poradek pesňí“ nepoznáme.

[1022] prenumeracia — predplatenie, subskripcia

[1023] Eduard Kochanovský (jeho životopisné dáta sme ešte nezistili) je medzi predplatiteľmi na Básňe Jana Hollého ako „sl. ňitr. stol. mestoslužní, v Koplotovcách“. Neskôr sa stal slúžnym. Ján Hollý mu venoval osobitnú ódu Na včelín Edvarda Kochanovského {Dielo VIII, s. 66 — 69).

[1024] Petroviča niekedy v lete roku 1841 preložili z Ujlaku na kaplánku do Mariatálu (Marianka), bol však chorý a ujal sa ho bratislavský kanonik Štefan Kuliffay (o ňom pozri list 52, pozn. 20), ktorý ho u seba ubytoval a postaral sa mu aj o lekára. Liečil ho bratislavský lekár dr. Gottfried Mayr (asi 1800 — 1867).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[1025] Z Petrovičovej korešpondencie vieme, že ujlacký lekár sa volal Róth.

[1026] Petrovič sa sám zmieňuje o poľovačkách vo svojej korešpondencii. Napr. v liste Hamuljakovi z 24. mája 1841 píše: „Polovku aňi ňespomínám…, dobre buďe, že ju pozňechám i straňiva mého zdrává. Uznávám, že to létáňí aňi zdravú ňechosňilo aňi mému viviňuťú duchovnému ňeprízňilo…“