ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jožko môj dobrý!

Práve mi došiel Tvoj nadmier smutne naladený a o pomoc volajúci lístok. Veru mi Ťa veľmi ľúto, nachodiaceho sa v toľkých nesnádzach a čo viac nateraz i pozbaveného osobnej slobody. Mnoho, mnoho to naraz! Len Pane Bože, pomôž Ti to všetko zmužile a trpezlive zdolať a prísť Ti zase do obvyklej pohodlnejšej koľaje.

Vzhľadom na zaostalé Pohľady, uver mi, pomohol bych Ti z toho srdca rád, no — ako? Darebáčil som od počiatku tohoto roku temer do nedávna, že ani neviem, kde sa mohla moja dosť húževnatá chuť k práci tak napochytre a akoby na prepadok podieť? A ani moje ináč bdelé a citlivé svedomie ma neupomenulo: Starý si! dnes-zajtra môžeš odísť k otcom: nože použi každej chviľky a pracuj, kým ti svitá deň a cítiš ešte aké-také sily v sebe. Nie, nemilobohu mrhal som čas a zmrhal bez akejkoľvek viditeľnej stopy pozitívneho zamestnania temer jeden celý rok, hrúza! — lebo čítanie a čítanie všakových šalabachtrov je predsa vždy púhym oddychom… Až jubileum Hodžovo ma upamätalo: i pohnul som sa z miesta, no bez toho ešte vždy, aby som sa mohol čím hotovým vykázať a tedy i Tebe niečím poslúžiť. Zaiste, o čom Ťa ani ubezpečovať nemusím, zhotovím-li čo, bude patriť výlučne Tvojim Pohľadom. Preto prosím Ťa o trpezlivosť. Ale Sveto nemal by čo pohotove? Veď sa vari len neodhodil cele Pohľadov? aspoň dávno, dávno nebolo v nich jeho príspevku.^[597] Prečo tak?

Ako vidím, z Pohľadov máš ešte štyri čísla vydať. Urob tak: vydaj dve dvojčísla a do druhého (tedy ostatného zošitu), ktoré akiste len dakedy v januári by mohlo vyjsť, rátaj s istotou i na môj príspevok.

Ostatne nemožno, aby si bol tak na holom, tedy bez príspevkov z iných strán. Toť, Somolický veľmi vzácnymi prácami prispel Ti do posledne vyšlého čísla!^[598] Nemáš ešte viacej z tohože cyklu? Dnu s tým do nasledujúceho dvojčísla! Aj som hneď za horúca písal Somolickému, aby pokračoval v onom cykle: tak milo ma prekvapili jeho terajšie verše. Ja mám ešte od lanského novembra hotovú báseň na smrť Tolstého (o nejž som sa Ti ináč svojím časom bol aj zmienil), tú tedy mohol by si mať pre terajšie číslo (prípadne dvojčíslo), ale tou Ťa ani pokúšať nejdem: pobúrila by našich zaťatých dogmatikov a pozitivistov, a tak viem, neprial by si si ani Ty a ešte menej Sveto. Tedy — apage!…

Prológ hodžovský, áno, dosť chybne bol podaný v Pohľadoch; no to nech Ťa nemýli, podal ho Janoška vo svojej brožúre celkom bezvadne a to mi dostačuje.

O „Světovej knihovni“ nič neviem, ale to ma ani nezaujíma; tých pár básní k vydaniu v nej formálne vynútili na mne.

Posledne si bol písal o svojom pohovore so správcom kníhtlačiarne ohľadom zozbierania a vydania ďalšieho zväzku mojich vecí. O tomto uvažujem od istého času a možno teraz cez zimu aj pohľadám a zhrniem svoje práce pre čisto lyrický zväzok toho formátu, ako sú prvé tri. Asnáď zozbiera sa toho toľko; veď už i cykly „Stesky“ a „Dozvuky“ sú dosť objemné a nájdu sa ešte i iné veci pomedzi to tak asi od r. 1890. A ten štvrtý terajší zväzok ma mrzí: drámu totiž tam obsaženú chcem zväčša prepracovať a i ešte iný dram[atický] kus (ktorý je, pravda, ešte iba v hlave) k tomu pridať, aby sa zväzok tiež pomerne zväčšil.^[599] Ak za dobré uznáš, pripomeň tieto plány p. správcovi; pravda, je na to hodne ešte času. Kým som tu, rád by som svoju zbierku ako tak doplniť, zaokrúhliť. O staršie veci nedbám, ako aj vôbec o príležitostné básne (ktorých je tiež sila) a preklady.

Uramove preklady sú skutočne pod všetkou kritikou. Náš na čisté, zvučné rýmy tak bohatý jazyk znešvaruje mizernými asonanciami, o obsahu ani nehovoriac. Ale — habeat sibi! Omrzlé je len to, že maďarská liter[árna] verejná mienka podľa neho bude oceňovať i našu pôvodnú liter[árnu] produkciu.

A teraz zbohom, Jožko môj! — pozdravuje Ťa srdečne a objíma v duchu

Tvoj úprimný Pavol

D. Kubín 3/XII 1911