ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jožko môj!

Veru dlho (bo už pol roka!) trvá tlačenie toho druhého zväzku, tedy dobu, behom ktorej — nebožím sa rád, no tu áno, zabožím sa! — i pri inej svojej práci celkom odnova napísať som ho vstave. Keď nie na Vianoce, ufal som, že na Veľkú noc už na každý pád bude zhotovený i na trh vypravený a tu máš! — táto výprava jeho potrvá ešte iste aspoň do Turíc. Ej, stihli by sme tak žiť musieť z podobného výdelku: mali by sme sa hladom nazomierať… Pravda, písal som Ti, aby ste sa nenáhlili; no bola to okamžitá nálada: poznáš ma, citlivkár som a podľa toho potom i rozmarná stará baba som! To už ináč nebude so mnou, kým ma kus bude!

Nuž chlp tlačiva došiel. Začal som sa hnedky aj prehŕňať v ňom: no chytro som sa najedol toho i čemer dostal natoľko, že nech je celý náklad mi poruke, bez váhania to všetko trepnem do pece. Nie odtisk a úprava dopálili ma tak, ale krehkosti a hlúposti obsahu: až hnus ma pojal od všetkého…

No na druhý deň došiel Tvoj telegram a tu nolens-volens musel som sa v tlačive prehŕňať znova; aj zavčerom, včera a dnes ráno (ešte v posteli) prebral som všetko. A dnes už ináč rozumujem, cítim i kúštik rodičovského tepla, áno, lebo konštatovať môžem, že predsa popri mnohom lichom a daromnom nájde sa i niečo podareného v ňom. A vieš, predovšetkým čo som chcel prečítať? Nu, práve tie tri básne s názvom „V úprimnosti ducha (či srdca)“, áno, nenájduc ich, zaželel som aj nemálo; a predsa — chválim Tvoj takt! Sú tam až chúlostivé „úprimnosti“, nuž dobre, keď to podržím výlučne sebe, ba teraz už i — Tebe. A dobre, že i tie mnou označené si vynechal. No, mohol si vari ešte lepšie cúdiť: aspoň pod číslom „Cestou života“ je mnoho všelijakej chamradiny. Ale — čo je už raz v piesni: nechže sa kliesni!

Tlačových chýb je veľmi málo — buď Ti chvála i vďaka za pilné pozorovanie a dohliadanie! — čo vylovil som predsa, nájdeš poznačené na patričnej stránke. Nedôsledností ale jesto dosť: tak stešený, ztešený, chvíľa, chviľa (a prečo nepíšeme vlastne len krátko, keď to nielen ľud, ale i my tak vyslovujeme?) etc. Viac námietok by som mal proti tlačiarskej technike. Napr. nadpisy básní rozličnými typmi sú tlačené, kolumny nerovné, na jednom mieste (v kancóne) dve sloky spojené etc. No toto už opraviť nemožno; čo ale ide: urob na každý pád.

Nuž tlstý to zväzok bude ozaj. Avšak aspoň „z lýry“ podistým on bude aj jediný; „z epiky“, áno — chcem ešte aspoň jeden zväzok podať: o ostatok nech sa potom postará, kto chce.

Ostatok zväzku mi už neposielaj, ale keď nenie toho tak veľa, prezri to bedlivejšie sám.

Zbohom, Jožko môj!

Tvoj Pavol

V Námestove 4/IV 1896