ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jožko môj!

Keď tak pozrieš pripojenú paštétu, nemálo sa zadivíš, kde sa vzali u mňa takéto taľafatky? Nu, stalo sa; asi spred 25 alebo 30-tich rokov našiel som vo svojej téke zopár čŕt o večeri Luciovom: i voľky-nevoľky polapil som to, mysliac, spracujem ho na dakoľko strániciach a — basta! bude odbavené; ale viď len! rozvlieklo sa mi na množstvo hárkov, a ešte asi 2 odseky mám na mysli; no pri tom všetkom bude len zlomkom — bo v takýchto okolnostiach, kto zná, kam bych až zabŕdnuť musel? Nuž, uznáš-li ho za súce do Pohľadov, nalož s tým dľa ľúbosti, len rozkúskuj ho dľa odsekov (tuším, terajšie sú tri).^[405] Je to napospol prihrubá osnova, no keď je z ľudu, ináč nejde. Veď dalo by sa to i hladšie, príjemnejšie spracovať — no teraz už, kde vziať k tomu potrebného času i pokoja? Uver mi, som večite rozčúlený, ani na tŕňoch; ale ani nemyslím, že by som pri tom správcovstve^[406] vydržal dlho —

Ozaj, prosím Ťa! So Štefanovičom si iste deň po deň: nuž zdeľ s ním toto: 30. decembra prišiel ku mne do kancelárie Dr. Smetanay,^[407] ten, ktorého v Trnave tak mrzko odbavili, i prosil ma o zamestnanie pri ústave, bezpochyby súc potrebný dajakého zárobočku, keďže jeho majetní strýcovia (jeden tu a druhý v Námestove) práve pre jeho slovenstvo dávno sa ho odriekli. Čo bolo robiť? prijal som ho, tým viac, keď predniesol mi, že už i Štefanoviča prosil o to a ten kázal mu prosbopis zaslať centru, — predpokladal som tedy, že ho ani tam neoslyšia. Až potom mi chluplo: a ak si sa predsa len prenáhlil!? Mne iste ide o všemožnú úsporu pri ústave; no tu nevedel som vyhnúť, uľútilo sa mi — opusteného človeka. Nuž ak ma majú dezavovať, nech urobia dľa dobrozdania, ale vari len ku koncu mesiaca; ak nie, nech vybavia čím skôr jeho prosbu a v každom páde nech sami určia jeho plácu. Pýtalo by sa o tomto úradne referovaf, no práve že má vec onen háčik, z kancelárie by to išlo ťažko; a Štefanovič azda mi túto cestu nezazlí. Tak sám som a sám so svojím bremenom — až strach!… Predlož mu to, prosím Ťa, čím skorej! Zbohom, Jožko môj! mnoho zdaru v novom roku!

Tvoj Pavol

D. Kubín 3/I 1904

NB. Oproti novému vydaniu 1. zväzku nemám ničoho. Len ma mrzí, že je bez proporcie v porovnaní s druhým a tretím, to jest oveľa menší, — nuž myslel bych niečo pričiniť, kvôli tomuto ale museli by ste s vydaním počkať aspoň do leta.^[408] Urobte tak!