Zlatý fond > Diela > Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym


E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Martina Turanská, Jaroslav Geňo, Michal Maga.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 114 čitateľov


 

225. Hviezdoslav Škultétymu

Jožko môj!

Konečne doprekladal som „Sen noci svätojánskej“ i posielam Ti ho razom celý k uverejneniu dľa osobného dohovoru. Vari podaj ho až v troch číslach: v jednom dva prvé akty, v druhom tretí čo najdlhší, a dva ostatné v treťom. Ak aj osobitný odtisk bude, prosím o jeden viazaný pre seba. — Kus je nie z tých dlhších, a predsa vzal mi hodne času: je v ňom mnoho rýmovania, a chcel som ho i v tomto bode podať čo najvernejšie. Potom mytológia ma stála mnoho lámania hlavy. Sládek[439] napr. si poľahčil tým, že prejal z nemčiny elfov a upotrebuje ich v mužskom i ženskom rode, ako sa mu hodilo do krámu. S týmto som sa ja nevedel nijak spriateliť, ale hľadel som radšej nášmu ľudovému bájosloviu prispôsobiť veci a pristrihnúť osobnosti. Neviem, či a nakoľko sa mi to podarilo. Tak povestného „Pucka“ menujem „Znachorom“; „škriatky“ a „víly“ sú bežné názvy u nás. K označeniu drobných duchov (roztomilé to figúrky tie v službe Klbka!) používam zloženiny (iste nešťastnej, ale čo robiť!?) škriatky-vílčatá (tedy deti víl: ako? nebolo by lepšie „víľatá“, aby z toho vílčatá neboli asnáď vĺčatá?). — Rozhodni Ty, filológu![440] Keď môže byť „rusalča“ = od rusalky (tieto považujem dľa nášho bájoslovia čisto za „vodné panny“), tedy od víly asnáď tiež = víľa alebo vílča. K prípadnej oprave názov ten predchodí len dva razy: na titulnom liste a na str. 30 hneď zhora. A ešte i s Puckom som mal do roboty znova: v pôvodine pomenovaný je „alebo Goodfellow“ = dľa Nemca „Gutgeselle“, dľa Čecha „Dobrá kopa(?)“ a dľa Maďara „Robin-pajtás“; tedy ako v slovenčine? Priateľ je prietický pochop oproti tomu „fellow“ = skoro lumpák, darebák etc; kamarát nie našské: nuž použil som „čeľadník“, čo je trochu i zľahčovacím názvom.

Teraz už keby tento kus tak u vás previedli! Čo myslíš?

K Shakespearovi nebodaj sa ešte vrátim;[441] tiahne ma to k nemu neodolateľne; je on ozaj — jediný, sám svet!

Ak Ti časom pošlem ešte niečo z tých „Steskov“, nože, prosím Ťa, oprav mi označené Ti tlačové chyby.

Zbohom!

Tvoj Pavol

V D. Kubíne 4/II 1905


[439] T. j. J. V. Sládek vo svojom preklade Sna do češtiny.

[440] Ostalo „vílčatá“.

[441] Hviezdoslav však zo Shakespeara nepreložil už nič iného.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.