ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jožko môj!

Priložene posielam Ti tretie dejstvo Hamleta. Je o niečo dlhšie než dosavádne (snáď aj najdlhšie zo všetkých); no azdaj len umiestiš ho razom tiež v nasledujúcom čísle Pohľadov. Čím ďalej prospievam, tým pútavejším nachádzam prekladanie tohto slávneho arcidiela; pravda, príde mi zdolať vše i nejednu ťažkosť, rozlušťovať temer záhady, vystupovať do závratnej výšky ducha alebo potápať sa do neprebranej hlbiny mysle poetovej: však práve v tom nachádzam i všetok pôvab, opravdový záujem na práci. Bár by sa mi bolo podarilo posaváď a podarilo sa i na budúce podať v dôstojnom, a predsa nadosť priezračnom rúchu všetko, čo veliký génij pocítil a vymyslel!

No, i v tomto dejstve a vari práve v tomto nachádza sa dosť miest, čo sú obzvlášte pre dajakú tú pseudo-stydlivosť kameňom urážky vkusu, tedy — ako sa vraví — šteklivé. Ja sa tu držím toho: castis omnia casta;^[385] a preto závadným nenachodím ani litierky. Pritom všetkom snažil som sa prihladiť, ako sa len čo dalo; kde to nešlo, darmo je: pre vernosť k pôvodine muselo zostať. — Na strane 10 v druhom riadku je asnáď to najšteklivejšie, že v súvise s predchádzajúcim vypadá zmysel celkom inak: Hamlet totiž len hlavu chcel si oprieť alebo i oprel na lono Ofélii. Ak predsa dala by sa táto veta o niečo zmierniť tým, keby znela „… ležať uprostred kolienok dievčati“, a Ty tiež uznal by si to za potrebné: tedy zmierni ju tak.^[386] Pravda, to je už nie viac preklad, ale švindel. Aj český Sládek pošvindloval tu,^[387] ale ináč a — nejapne (vôbec Sládkov preklad na mnohých miestach nezdá sa mi tým, za aký je v Čechách vychýrený!).

Na str. 22 mám výraz „hráčov v kocky“; všakver ani Ty nevieš o tom, že by ľud náš hovoril niekde „hrať sa v kostky“ (pravda, správne by muselo byť v kôstky)? Ak áno, buď dobrý to tak opraviť.

Konečne na str. 25 predchodí „… dupkom stojí“. Ako myslíš: vlasy vstávajú či vstali komu dupkom a či dubkom? Ale nech je pravé toto posledné: mali by byť vlastne dúbkom s dlhým „ú“, keďže je od dimin[utíva] „dúbok“. No ľud, tak sa nazdávam, vyslovuje všade krátko. Oprav, ak treba.

Teraz už prosím Ťa o náležitú korektúru; a buď tak dobrý pozorovať i na to, akými typmi má sa jedno-druhé tlačiť; aby dôslednosť bola zachovaná. Poťahom na divadlo v divadle (hru v hre) porobil som upravujúce poznámky.

Zbohom!

Tvoj Pavol

V D. Kubíne 21/V 1903