ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jožko môj!

Ešte hen v pominulý týždeň opýtal som sa Ťa na korešpondenčnej karotke: pre kontinuitu tlače nenie-li potrebné, aby som zaslal aspoň čiastku? Avšak nedržíš za hodné ani slovkom odpovedať, z čoho zatváram, že zaslaté nezodpovedá vám a preto neviete si s ním napochytre ani rady. Pritom všetkom posielam prítomne už nie čiastku, ale celú reštanciu; poznamenávam ale, že naskrze nesilím vás k vydaniu diela: pošli mi pekne-krásne všetko naspäť a ja — postarám sa inak.

Jestli mýlim sa v tomto predpokladaní, poznamenávam ešte toto.

Z prítomne poslatého III. cyklu Letorostov vidíš: že ač prez dosť dlhú dobu — nezaháľal som. Nastrúhal som veršov až hrúza! Pravda, mnoho v tom daromnosti; avšak — nemohol som ináč. Myslím aj, práve preto priobšírny bude druhý zväzok. Tu ale pomoc ľahká: vynechať, čo slabého alebo vodnatého sa nachodí. Tak zvlášte z č[ísla] 42 (Cestou života) mnohé-mnohé môže dolu vodou, menovite verš upravený na našich zemanov-odrodilcov,^[227] na ktorom pracoval som ozaj dlho, a predsa priviedol to — na posmech! Potom… ale nač poukazovať? Nájdeš Ty to snadne, a ja poddávam sa Tvojej — riečici. Len cúď, čo hneď i tak, že všetko prepadne pod ňu. Radšej nič, ako dáke nedochúdčatá… Toť „Roľníka“^[228] ledva som sa odhodlal sem vradiť: tak je to neforemné i liché. Prihladil som, kde to šlo; no zaiste múdrejšie by bolo bývalo verš alebo odhodiť alebo celkom prepracovať. Len kvôli oddielu „V pamäť“^[229] musel som ho konečne podržať.

V oddiele Letorostov nájdu sa i niektoré veci starých básn[ických] foriem, ako verš sapfický, Alkaiov, hexameter s pentametrom, sestíny, kancóna etc.;^[230] tie už i len ako próby chcel by som podržať. Ostatne, ako som už poznamenal, ponechávam sa cele na Tvoj náhľad i súdnosť…

Oddiel Letorostov nenie zviazaný, nuž pozoruj, aby sa čo nezatratilo, tak ako sa to kedysi stalo so zbierkou veršov od Pokorného mi vrátenou a redakcii Pohľadov odoslatou. Vôbec nevydávaj to z rúk nikomu mimo — do tlačiarne, akže k tomu dôjde.

A teraz — chvála Bohu! Mám i chcem mať pokoj aspoň na rok. Zbohom!

Tvoj Pavol

V Námestove 6/11 1895

NB. O riadnu korektúru i sám Ťa snažne prosím. A typy, verím, budú podobné tým prvého zväzku. — Prehrnúc sa práve cyklom Letorostov, už sám prečiarnul som jeden verš a oklamroval i ten vyššej už odsúdený. Medzitým prečítaj to Ty a — rozhodni. — A rukopisy nemohol by som potom spiatky dostať?