ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Paľko drahý!

Veď som sa ja veru bál, že si Ty to tak budeš vysvetľovať. Zdanlivosť je taká. Ale len zdanlivosť. Skutočnosť je táto:

Keď prišiel k mojim rukám Tvoj list, v ktorom bola tá narážka, vtedy to úradné písmo, ktoré teraz dostal si s dátumom 9. decembra, už hotové nosilo sa v mojom vrecku. Môžeš si predstaviť, aký hrom udrel do mňa, keď v liste Tvojom našiel som narážku práve na toto. Hneď bolo mi jasno, ako budeš si to vykladať. Položenie moje vinou mojou robilo sa ešte horším. Lebo keby som za horúca, hneď po uzavretí bol zostavil ten úradný prípis, nuž bol by si ho mal aspoň dva dni pred vyslovením tej narážky. Lístok Tvoj teda už i pre toto nemohol som ukazovať nikomu (nevidel ho nikto ani dosiaľ!), veď bola by to bývala žaloba proti mne. Prešlo pár dní, a nevedel som, ako z konopí. Prípis nosil som ďalej vo vrecku. Ale to nemohlo sa dlho tak robiť. Konečne rozbehol som sa za Dulom, že mu ho predložím, aby sme to už expedovali. Dulu hľadal som vari tri razy — nebolo ho doma. (Prvý a druhý raz bolo mi temer ľahšie, že som ho nenašiel.) Medzitým prípis nosením vo vrecku stal sa takým, že bolo ho treba odpísať. To urobil som 9. decembra, a aby Ťa staré dátum nenaplnilo ešte väčším podozrením, nuž vylepil som nové a utekal k Dulovi.

Toto je skutočnosť, Paľko drahý! Ja to už mám, že kadenáhle zameškám niečo, na mne sa to hneď pomstí.

Ostatne, keby si nám Ty bol i výčitky robil, bolo by to len v poriadku. V takýchto verejných veciach subjektívnosť prestáva. To je pravda, že spolok mal sa už hýbať rezkejšie. Chyba je, že u nás každý je zaujatý chlebovými starosťami: málo času na veci neprivátne. Ja, nakoľko som tiež akýmsi ohnivom v tejto reťazi vinných a tie chlebové starosti mňa neospravedlňujú, lebo mne práve takéto pracovanie dáva chleba, — ja toho roku bol som ešte zamotanejší než inokedy.

Ja Ťa prosím, Paľko drahý, aby si ten spolkový prípis považoval tak, že dostal si ho v prvé dni novembra. A za nepríjemnosti, ktoré Ti to spôsobilo, odpusť láskave mne, ktorý to všetko som zavinil.

Šťastlivé sviatky!

Tvoj hriešny Jozef

17/XII [1893]

NB. Číslo mienil som vydať ešte pred Vianocami, ale z toho už nebude nič. Umiestiť v ňom bolo by možno báseň i cez sviatky napísanú.