ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Paľko môj drahý!

List do Prahy šiel;^[50] pevne verím, že v najkratšom čase budem vstave zdeliť Ti prajný rezultát.

Neboj nič! Všetko nám ide po ruke. Kritik Vajanského básní v „Slovanských listoch“ tiež vyslovuje potrebu čím skoršieho vydania Hviezdoslavovej zbierky.^[51] Ja z drahej duše teším sa tomu, že Vajanský „je už úplne na nohách“; ale pred českým obecenstvom iba od vydania „Tatier a mora“ postavil sa na tie nohy. Jednotliví, zbližovanie sa Čechov a Slovákov prostredkujúci mladší mužovia českého literárneho tábora vedia ale, že popri Vajanskom je na Slovensku aj Hviezdoslav, a vydavateľ si to dá povedať.

Čítals’ úsudok Ferd[inanda] Schulza,^[52] poslal Ti to, pravda, aj sám Sveto. No? Nepovedal som ešte pred počutím českých hlasov, že zbijeme vrchlickovcov na ich vlastnom smetisku! Prečo sa dostalo v Čechách Vajanskému toľko chvál, že doma, u nás, sotva stane sa ich kedy účastným? Preto, že česká kritika tým istým merítkom meria Vajanského, ktorým svojich vlastných poetov, a merítko to v jednej alebo druhej veci teraz iste vyšší stupeň muselo ukázať… A popri Vajanskom tu je ešte Hviezdoslav!

Že Ti Sveto nabohovať mal za list? Večer, keď ho popoludní bol obdržal, práve som ho v kasíne našiel. Ako ma vchádzať videl, skočil od biliardu a s tvárou, ani čoby pol sveta bol podmanil, dával mi čítať Tvoj list.

Vrchlickému gratis bol poslal jeden exemplár; po tieto dni došiel už jeho list, v ktorom ďakuje mu za pozornosť a praje mu, „aby dřívě dosáhl výše, na ktoré se on (Vrchlický) nalezá, kde s pohrdáním přijíma se kritika, nechť pochází odkudkoli“. Hľa, čo si z toho Česi spravili!! U nás? U nás napr. Vajanskému aj to upierajú, že by slovensky vedel. Akoby bez ortografie nemožná bola znalosť reči!

Pýtal si moju kritiku Tatier a mora. Hm, už ju beztoho budeš čítať v Orle.^[53] Ako som Ti bol podotknul, ja som ju len začal písať; poneváč ale v Nár. novinách, kam oddal som napísanú časť, toľko asi, koľko by do jednoho čísla bolo vnišlo, nemohla byť uverejnená, — viac som nepísal. Až teraz povie mi Pietor ktorýsi deň, že sú s Orlom v pomykove, že jestli iného nemám, abych tú kritiku dokončil. To bolo včera a zostali sme na tom, že mi ráno odkáže Ferienčíkovu^[54] mienku dotyčne toho, či ju písať a či nepísať tú kritiku. Ale ja som v ten večer potom ešte Čajdu^[55] meril so Svetom, bol oldomáš a — — Ráno došiel rozkaz, že veru písať a to tak, žeby do druhého rána hotová bola. Ospanlivý a s rozbolenou hlavou odhajdukoval som deň, večer ale ešte väčšmi ospanlivý začal som písať o diele, jehož pôvodcu cudzí ľudia za posvätenca božieho vyhlasujú.^[56]

Tak teda nehorš sa, keď dačo popleteného, ba hlúpeho nájdeš v tej mojej objednanej práci.

Keď Ti, Paľko môj, pri zostavovaní zbierky ja môžem v niečom poruke byť, urobím to milerád a budem na to hrdý.

Kým dôjde z Prahy odpoveď, v nádeji najlepšieho zdaru z tejto a v istote dôstojného vystúpenia z druhej strany, pokojne, trpelive môžeš čakať. Výsledok Ti iste telegraficky zdelím, lebo bych hlavou vyrazil oblohu, keby si zvesť hneď a hneď nemal aj Ty.

Teda — šťastlivý nový rok, Paľko môj!

Tvoj Jozef

28/12 1879