ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jožko môj!

Len že som dočítal Tvoj horekujúci lístok, už Ti aj odpovedám. Nuž, upokoj sa, brat môj drahý: tá Tebou odhalená naša bieda slovenská veruže pohnúť a uzmieriť musí každého; tak urobila i so mnou.

Prácu tedy nechže zbohom tlačia i ďalej; a korektúru, trebárs budú to opravdové muky pre mňa (no i prekážať mi bude hodne v inej práci, — toť, akoby mi vrtelo v hlave už zas čosi dramatického, ten raz ľudového!…), tú už len podržím si sám, predovšetkým už i preto, že bola by to zrovna nesvedomitosť odo mňa, obťažovať Ťa ešte i tým, keďže si tak zahrnutý vlastnými neodbytnými prácami. Pravda, bude to práci mojej len na škodu, keď postrádať bude musieť Tvoju formujúcu, prihládzajúcu ruku (horkýže bych mal čo proti Tvojim opravám!); ale z druhej strany zas mne sa tým podáva príležitosť k opravám čo do obsahu, a tú by som nerád odpásť. Ako, Jožko môj, môžem-li opravovať tak, že čo zbytočného — pretierať, a čo za potrebné uznávam, zas doplňovať budem? nezapríčiním tak dajaký zmätok, asnáď i potrebu novej korektúry? Zvlášte na toto ráč mi pár riadkami odpovedať. A viem, že v tom páde hodne odvlečie sa to s korektúrou: ako, nebude to mýliť tlačiareň, že konečne i o trpezlivosť prídu pri mne?

Veď s veršovnými čiastkami práce uspokojil by som sa ešte ta, a tu i s opravami by som bol skoro u konca; len tá nepresná, často rozvlečená, banalít a naivít plná próza: s tou sa nijak nemôžem zmieriť!

Ona by mala byť kultúrnym úzadím, prostredím primeraným dobe, vysvetlením, doplnením hl[avného] deja i samých charakterov jednajúcich osôb: a čo podáva zväčša? Nič neznamenajúce plytkosti, daromnosti… Zvinil som, že kvôli tomu nepreštudoval som zovrubnejšie históriu a kultúru otáznej doby; ale kdeže tu prídeš ku prameňom? Naša bibliotéka^[543] od rokov leží v hŕbach; ešte ani len Jozefa Flavia^[544] nemohol som nikde dostať, tým menej Suetonia, ktorého „Vita Caesarum“^[545] tak by sa mi bolo zišlo… Pravda, i samy pomery Herodove boli hodne stiesnené: panovníček asi nad našimi dvoma-troma stolicami; Galilea asi ako Turiec: kamže tu priviazať tie svetom hýbajúce deje? Tak stalo sa potom, že akýmsi neodpustiteľným prezretím i Sareptu umiesťujem ta, kdežto je ona fenickým pevninovým mestom. Sama Perea ozaj „terra incognita“…

A parom mi posvietil po dokončení práce (bo prvej nebol bych to ani za svet urobil) prečítať Wildovu „Salome“. Tam je už utrafený kolorit doby, ohnivé farby orientálne!… To mi tiež zabilo klin do hlavy; pravda, Wildovo dielo má za predmet čisto tú osudnú slávnosť Herodovu, a Salomu zobrazuje krikľavo, protivne, ako zvrhlú ženskú: ja filister ani neprajem si takého štetca… no ten kolorit doby, to osvetlenie — to je nado všetko!

Avšak — dosť! Čakám tých pár riadkov od Teba. — Ozaj: nuž, tá „jasenná nálada“ prešla bez stopy; akosi mi prestáva chutiť práca. Zato oddal som sa do prekladania „Borisa Godunova“; až bude hotový, pošlem Ti ho.

Zbohom, Jožko môj!

Tvoj úprimný Pavol

V D. Kubíne 15/XII 1908